„Já jsem ta cesta, pravda a život,“ odpověděl Ježíš. „Nikdo nepřichází k Otci než skrze mne. (Jan 14,6)

Mami, prečo?

deti-opt.jpeg

Vieme, že populácia Európy, vrátane Slovenska, už dlhšie obdobie nezadržateľne starne. Pôrodnosť klesá, predlžuje sa vek nástupu do dôchodku. Priemerný vek rodičiek sa posúva nahor a rodiny mávajú menej detí ako v minulosti. Klesá počet uzavretých manželstiev na počet obyvateľov a stúpa percento rozvodovosti. Sexuálny život je neviazaný, pričom veková hranica sa posúva nadol. Promiskuita nadobúda nevídaných rozmerov. Je to fenomén posledných čias. Nižšia pôrodnosť je produktom modernej spoločnosti, ktorej životné tempo je obrovské. Stúpa ekonomický tlak, pretože náklady na život sa znásobili. Zvyšujú sa nároky na výkon v práci, predlžuje sa pracovná doba, ale ľudská práca nie je dostatočne ocenená. Ak žena ide na materskú dovolenku, prácu na pôvodnom pracovisku môže definitívne stratiť. Počítačová technika nás bombarduje novinkami. Reklama sa snaží získať našu pozornosť a peniaze. V pozadí nášho každodenného života je rastúce napätie medzi národmi, politická nestabilita v Európe, prehlbujúci sa rozdiel medzi chudobnými a bohatými.

Svet sa zmenil. Zmenil sa životný štýl ľudí a rebríček hodnôt. S rastúcim tlakom rastie zábavný priemysel. Svet sa zabáva. Keď sa robil prieskum v Taliansku, kde je veľmi nízka pôrodnosť, hlavným dôvodom, prečo partneri nechcú mať deti, bola práve zábava. Málo ľudí však vie, že väčšina detí zomiera pred svojím narodením. Viac detí je zabitých v lone matky, ako sa narodí! Európa je presiaknutá krvou.

Zázrak života

Ľudský život sa začína počatím, momentom, kedy sa spojí mužská a ženská pohlavná bunka pri oplodnení (vzniká zygota). Je to jeden z najväčších zázrakov na zemi, ktorý v nás vzbudzuje obdiv. Človek sa nevyvíja zo žaby, ale už prvá bunka (oplodnené vajíčko) je nositeľom kompletnej ľudskej genetickej výbavy. V tomto momente je rozhodnuté o pohlaví dieťaťa, o krvnej skupine, farbe očí a vlasov. Podľa výšky rodičov vieme pomerne presne vypočítať aj výšku, ktorú dieťa dosiahne v dospelosti. Zástancovia interrupcie tvrdia, že zhluk buniek je len neinteligentná hmota, ktorú je možné beztrestne odstrániť, pretože nejde o človeka. Je však možné, že keby túto „neinteligentnú masu buniek“ neodstránili, úspešne by absolvovala aj vysokú školu. Pán učiteľ sa raz opýtal študenta: „Si človek?“ Odpovedal: „Ano.“ A on pokračoval: „Bol si človek, aj keď si sa narodil?“ „Áno.“ „A bol si človekom aj jeden deň pred narodením?“ Odpoveď bola: „Áno, určite.“ Potom sa ho spýtal: „Bol si človekom aj deväť mesiacov predtým?“ Študent porozmýšľal a zostalo ticho. Otázka znie: „Odkedy si človek?“ Na túto otázku nech si odpovie každý sám. Obhájcovia interrupcie by sa mali poďakovať svojim „nemoderným“ rodičom, že majú iné zmýšľanie ako oni, lebo inak by sa nikdy nenarodili. Keby sa tvoji rodičia rozhodli pre interrupciu, dnes by si tento článok nečítal.

Vznik ľudského života a jeho vývoj v tele matky sú stále jedným z veľkých tajomstiev, ktoré intenzívne skúmajú embryológovia, genetici a ďalší odborníci už roky. Je fascinujúce, že v priebehu deviatich mesiacov sa v skrytosti vyformuje človek. Z jedinej bunky vznikne organizmus skladajúci sa zo šesťtisíc miliárd buniek! Je skutočne geniálna presnosť koordinácie všetkých dejov. Ako „vedia“ bunky, že práve ony majú sformovať srdce? Ako „vedia“ pľúca, kedy majú prestať rásť? Bez vonkajšieho zásahu iného človeka sa formuje nový ľudský život. A na svet príde ďalší originál, ktorý je úplne jedinečný a neopakovateľný.

Ženská pohlavná bunka je najväčšia bunka ľudského organizmu vôbec. Meria asi 150 um, je dominantná. 1 Mužská pohlavná bunka je v porovnaní s ňou veľmi malá. Toto nie je názorná odpoveď na otázku, kto je väčší a dôležitejší, ani predobraz spoločenského života.

Aj keď sa zdá, že podľa tohto „modelu“ funguje väčšina rodín na Slovensku. Tento biologický jav má svoj praktický význam. Vajíčko je preto také veľké, lebo obsahuje výživné látky, z ktorých po oplodnení čerpá. Mužská pohlavná bunka nesie 50 % genetického materiálu, a preto sú si s vajíčkom rovnocenné. Spermia je športovkyňa, preto je štíhla. Musí absolvovať náročný beh, ktorý spája prvky šprintu i maratónu. Aj tu platí, že víťaz je len jeden.

Oplodnenie prebieha zvyčajne vo vajíčkovode, tu vajíčko privíta víťaza. Prvé delenie bunky prebehne počas niekoľkých hodín. Tri dni po oplodnení má charakter moruly a dostáva sa do maternice. Tu sa delením a diferencovaním buniek formuje tzv. blastocysta, ktorá sa sedem dní po oplodnení zavŕta do pripravenej maternice bohatej na výživné látky.(6) Časom sa vytvára placenta, ktorá zaisťuje výživu plodu. V placente sa dostáva do tesného kontaktu krv matky a plodu. Táto dotyková plocha má veľkosť asi 10 m2.2 Je dôležité, že krv matky a plodu sa nemieša, sú veľmi prísne oddelené. Dieťa má vlastný krvný obeh, vlastnú krvnú skupinu! Preto tvrdenie, že dieťa je len telu vlastný výrastok alebo zhluk matkiných buniek, nie je pravdivý. Prvé tri mesiace vnútromaternicového života je ľudský jedinec pomenovaný embryo, 4.-9. mesiac sa označuje ako plod. Bez ohľadu na pomenovanie, ide o ľudskú bytosť. Počas gravidity pôvodná zygota zväčší svoj rozmer 2 500-krát. (1)

V období, kedy ide väčšina žien
na interrupciu, dieťaťu bije srdce!

Tvorba krvi a jej buniek sa dokázala už u 14-dňového embrya, kedy sa zakladajú prvé bunky budúceho srdca. Najskôr sa krv tvorí v žĺtkovom vaku, neskôr v pečeni, v slezine a v lymfatických tkanivách. (3) V čase, keď si žena ešte nemusí uvedomovať tehotenstvo, v cievach plodu už cirkuluje krv! Hoci plod má vo veku 24 dní veľkosť len 3 mm, je to ľudský život! Rozdiel medzi „klbkom“ buniek a dieťaťom robí živé srdce. V 6. týždni sa formujú oči a uši, mozog a miecha sú takmer hotové. Embryo je dlhé asi 1,3 cm! (4) V 8. týždni sa už dajú rozpoznať prsty na končatinách, ktorými mierne pohybuje. Plod má 4 cm, intenzívne rastie. Na konci 10. týždňa meria 5,5 cm. V 11. týždni je už úplne sformovaná tvár a vyvíjajú sa očné viečka. 12. týždeň má plod vyvinuté takmer všetky vnútorné orgány, ktoré však nemôžu fungovať nezávisle od matky. Plod v 12. týždni meria 9 - 10 cm. Na fotografii sa jednoznačne nedá poprieť, že sa jedná o človeka. Interrupcia je legálne povolená do 12. týždňa!

Interrupcia (UPT) je umelé prerušenie tehotenstva. Tento termín sa dnes doporučuje nahradiť umelým ukončením tehotenstva, pretože „prerušenie“ je termín nesprávny. Prerušiť možno niečo, v čom sa dá opäť pokračovať (napr. jazdu autom, telefonát, varenie). V tehotenstve po „prerušení“ nie je možné pokračovať, pretože jedinečný ľudský život sa nezvratne ukončí. Z biologického hľadiska sa uznáva, že ľudský život začína už pred narodením, ale nie vo všetkých krajinách sa tento fakt stretáva s právnickou podporou. Väčšina vedcov sa prikláňa k názoru, že ľudský život vzniká hneď po splynutí mužskej a ženskej pohlavnej bunky, a preto si z hľadiska medzinárodného práva zasluhuje mimoriadnu ochranu.(5) Lono matky je dnes paradoxne najnebezpečnejším miestom pre dieťa. Napriek tomu, že by malo byť telom matky chránené, nie je v bezpečí. Je zarážajúce, že práve dieťaťu najbližšia osoba, ktorej teplo vníma, ho vydá na istú smrť. Vo väčšine krajín Európy je interrupcia povolená. U nás stačí rozhodnutie ženy. Vo väčšine krajín USA je situácia oveľa prísnejšia. V USA je UPT legálne povolené iba pri ohrození života matky, pri ťažkom genetickom poškodení plodu, ktoré je nezlučiteľné so životom a pri otehotnení v rámci trestného činu. Na interrupciu nemožno chodiť svojvoľne alebo opakovane. V niektorých krajinách (napr. Taliansko a Nemecko) sa k týmto dôvodom pridala aj sociálna tieseň. Tam, kde je umelý potrat (abortus arteficialis) z akejkoľvek príčiny zakázaný, žiadateľky cestujú do iných krajín. I dnes veľa žien zomiera na komplikácie interrupcie. Základnou otázkou nie je legalizácia, ale prístup k interrupcii, spôsob myslenia ľudí, ktorý je nutné zmeniť. Právna legislatíva v tejto oblasti je nedostatočná. Odráža morálny stav súčasnej spoločnosti, je len výsledkom tlaku bežnej populácie. Zákony sú konečným produktom ponuky našej vlády s cieľom uspokojiť väčšinu ľudí. Zákony a právo nerozlišujú, čo je dobré (mravné) a zlé, ale čo je dovolené a zakázané.(5) Základným deficitom v našej kultúre je neznalosť Božieho slova. Vo výchove nám nebol vštepený Boží zákon a väčšina nášho národa nežije podľa Desatora Božích prikázaní.


Boží zákon sa odlišuje od ľudského, dáva pravý návod na úspešný život. Biblia jasne hovorí, čo je dobré a čo zlé, preto sa stáva nepopulárnou knihou, a sú snahy vytlačiť ju zo školstva, zdravotníctva, armády, z právnych poriadkov a súdnych siení. Neznalosť Božieho slova udržiava ľudí v nevedomosti a v nesprávnom konaní. V našej krajine chýba skutočná úcta k životu. Keď sa „stratilo“ Desatoro medzi mládežou, v ďalších generáciách sa stratila aj úcta k Bohu, ktorý dáva život. Evolučná teória v rámci materializmu priniesla myšlienku, že hmota je nositeľom života, a človek je len hmota. Podľa tejto teórie keď zanikne hmota, zanikne i ľudský život. Aj človek pred narodením bol degradovaný len na zhluk buniek, hmotu, ktorá sa musí v človeka ešte len vyvinúť. Materializmus sa tiež snažil potlačiť ľudské svedomie, ktoré však nie je funkciou hmoty.

plod-opt.jpegLen veľmi málo ľudí vie, že:

Srdce dieťaťa začína biť už koncom 3. týždňa tehotnosti! Kardiovaskulárny systém začína fungovať už vo včasnom embryonálnom štádiu a závisí od neho život. Budúce srdce sa rytmicky kontrahuje už v 3. týždni, kedy funguje aj cievny systém! Definitívne usporiadanie krvného obehu plodu sa skončí do začiatku 3. mesiaca.

Na konci 3. mesiaca sú už založené všetky orgány tela! Človek ďalej len rastie, slobodne plávajúc vo vnútri maternice.


Otázka interrupcie nie je len záležitosťou biomedicínskej etiky. Postoj k interrupcii je odrazom postoja k samotnému životu. Morálka bez Boha nie je morálkou, kresťanstvo bez morálky nie je kresťanstvom. Boh povedal: Nezabiješ! (Biblia, 2Moj 20:13) On dal ochranu na ľudský život. Interrupcia je kvalifikovaná vražda, pretože ju robí kvalifikovaný personál na vopred premyslenú objednávku za peniaze. Interrupcia dnes stojí asi 3000 Sk, v niektorých centrách aj 7500 Sk („výborný“ obchod). Je to stále lacnejšie ako kočík, prebaľovací pult a kompletná detská výbava oblečenia. Hlavne je to však „pohodlné“ a rýchle riešenie (zakrytie) problému. Tým „problémom“ je dieťa, ktoré prichádza nevhod. Nechcené dieťa! Je zaujímavé, že keď niekto úmyselne zabije dieťa po narodení, dostane trest za vraždu človeka v plnej výške. Keď to urobí lekár so súhlasom ženy šesť mesiacov pred termínom pôrodu, zdravé dieťa zomrie, ale podľa zákona nejde o vraždu, a preto nik neponesie trest. Niektorí hovoria, že žena má právo slobodne sa rozhodnúť, či chce mať dieťa. Áno, žena má právo rozhodnúť sa, ale pred počatím! Potom sa už rozhoduje o vražde existujúceho dieťaťa. V dnešnej dobe je veľa prostriedkov, ako počatiu predchádzať a rodičovstvo plánovať. Toto nie je hriech tak, ako to vyučuje rímskokatolícka cirkev, ktorá antikoncepciu striktne zakazuje. Podľa Biblie vražda nenarodeného dieťaťa je hriech. Zákaz antikoncepcie vedie k zvýšenému počtu interrupcií. Týmto v žiadnom prípade nechcem zvaliť vinu na samotné ženy, pretože muži nesú minimálne 50 % zodpovednosti. Niektoré ženy sú k potratu donútené práve mužmi, ktorí ich citovo vydierajú. Mnohé ženy sú v tomto smere šľachetnejšie ako muži, a rozhodnú sa vychovávať dieťa, aj keď potom zostanú samé.

Výkon interrupcie

Som pevne presvedčená, že väčšina žien by na potrat nešla, keby tento zákrok videla. Výkon sa robí v anestéze. Do rodidiel ženy sa postupne zavádzajú stále hrubšie kovové tyčky (dilatátory), ktoré mechanickým násilím otvárajú krčok maternice. Potom sa ostrím kyrety zreže celý povrch maternice a odstráni sa jej obsah. Krv matky a krv plodu vytekajú do emitnej misky. Plod je súčasťou biologického odpadu, ktorý sa vyhodí. Stále tečie krv, aj po výkone. Zatiaľ som nevidela nič odpornejšie.

ruka-opt.jpegPotraty sa niekde robia aj pomocou „vysávačov“. Najskôr sa kliešťami rozdrví hlava plodu, potom sa odtrhnú končatiny. Následne sa obsah maternice vysaje. Je k dispozícii videozáznam, kde vidieť odtrhnuté ruky i nohy dieťaťa a jeho tvár po takomto „zákroku“. Ide doslova o vraždu v priamom prenose. Dieťa ustupovalo pred vražedným nástrojom k zadnej stene maternice, bolo nepokojné, zvýšilo pohybovú aktivitu a extrémne mu stúpla srdcová frekvencia. Potom ho usmrtili...

Následky interrupcie

Každá interrupcia má vždy svoje následky. Niekto povedal, že umelé ukončenie tehotenstva je ako odtrhnutie nezrelého jablka zo stromu: poškodí sa plod aj strom. Vždy, keď odtrhneš nezrelý plod, odtrhneš s ním aj kus vetvičky materského stromu. Plod je zrastený s telom matky, odlučuje sa násilne. Preto tečie krv matky i plodu a poškodení sú obaja. Komplikácie UPT sú akútne a chronické. Akútne vzniká krvácanie, infekcia, môže dôjsť k perforácii maternice kyretou. Žena môže zomrieť na otravu krvi, embóliu alebo vykrvácať, aj keď sa potrat robí legálne. Nie je zriedkavosťou, že dutina maternice sa nevyprázdni úplne, a po kyretáži zostanú v maternici rezíduá. Tieto bunky majú vyššiu tendenciu k malígnemu zvrhnutiu, a tým vzniká rakovina. Často sa stáva, že žena po UPT má problém otehotnieť, alebo donosiť zdravé dieťa. Po UPT vznikajú zrasty v maternici a vajíčkovodoch (ústie je široké len 0,5 až 1 mm!) (2). Vajíčko sa potom nemôže cez nepriechodné vajíčkovody dostať do maternice, a kedže nedôjde k oplodneniu, odumiera. Alebo sa oplodnené vajíčko nedokáže v takejto maternici zahniezdiť. Častejšie sú v tomto teréne aj následné spontánne potraty. V extrémnych prípadoch môžu spolu obe steny maternice úplne zrásť ako listy zavretej knihy. Tu je ďalšia tehotnosť úplne vylúčená. Väčšina žien (niektoré hneď, iné s odstupom času) má výčitky svedomia, pocit viny a z toho vyplývajúcu depresiu a iné psychické poruchy. Depresia sa umocňuje vtedy, keď žena neskôr už nemôže otehotnieť, alebo opakovane potratí. Za životným pocitom viny a depresiou nasledujú rôzne psychosomatické ochorenia so svojími telesnými prejavmi.

Je nejaké východisko? Existuje cesta von?

Je len jedna možnosť a tou je odpustenie. Je len jedna cesta a tou je Ježiš Kristus. On má právo odpúšťať hriechy. Boh vie odpustiť každý hriech, ak mu ho človek úprimne vyzná.

depresia-opt.jpegToto je realita! Boh dokáže odpustiť aj interrupciu. On vie zbaviť ženu pocitu viny a obnoviť jej život. Následne je však potrebné radikálne zmeniť životný štýl, žiť podľa Biblie a viac tento skutok nerobiť. Skutočné pokánie je zmena mysle a podriadenie praktického života Bohu. Hriechy vyznávame priamo Bohu, On nás počuje a odpúšťa nám. Odpustenie prijímame vierou. Na toto nie je potrebná špeciálna budova (kostol), ani ľudia v špeciálnom rúchu. Jediný prostredník medzi Bohom a ľuďmi je Ježiš Kristus, preto ťa Boh počuje aj v obývačke. V Ňom je nový začiatok. Boh nevyhodí nikoho, kto k nemu v skutočnom pokání príde. Ježiš Kristus za nás vylial svoju nevinnú krv, preto len On môže odpustiť vyliatie krvi bezbranného dieťaťa. Ak potrat nie je odpustený, tento skutok priťahuje Boží hnev, pretože vyliata krv volá po odplate. V Starom zákone musel zomrieť každý, kto vylial krv iného človeka. Pretože duša tela je v krvi. (3Moj 17:11) A Boh vidí vyliatu krv nenarodených detí, ktorá k nemu volá (podobne ako krv zabitého Ábela). (1Moj 4:10) Lebo On vyhľadáva vyliatu krv a pamätá na ňu! (Žalm 9:13) Boh nemôže nechať vraždu bez trestu ani v súčasnosti, pretože je spravodlivý. A odplatou za hriech je smrť. Duša, ktorá hreší, zomrie. Nezáleží na tom, čo si myslia ľudia, pretože Tvoj život bude raz súdiť živý Boh. „Kto vyleje krv človeka, toho krv bude vyliata človekom, lebo na obraz Boží učinil Boh človeka.“ (1Moj 9:6) Odpoveď na vyliatie ľudskej krvi je zlorečenie (kliatba), Boží hnev, neúspech v živote. Súčasťou kliatby je choroba a chudoba. Biblia hovorí, že Boh nenávidí ruky, ktoré vylievajú nevinnú krv, je to ohavnosťou jeho duši. (Pr 6:16-17) Kliatba, klamstvo, vražda, zlodejstvo a cudzoložstvo sa rozmohli a krv stíha krv. (Hoz 4:2) Zákon krvi je nemenný duchovný zákon. Platí aj v súčasnom novozmluvnom čase, pretože je večný. Ak človek vyleje krv iného (UPT), je vinný krvi. Stal sa vrahom a jeho krv by mala byť vyliata. Aby Ježiš Kristus zachránil človeka, niesol za neho trest na kríži, zomrel a vylial svoju vlastnú krv. Tým vykúpil človeka, očistil a ospravedlnil. Toto všetko urobil Boh z lásky k nám. Jeho dobrota nás vedie ku pokániu. Boh miluje aj Teba a Tvoj život je vzácny v Jeho očiach. Nie si na tejto Zemi náhodou! Boh Ti chce pomôcť!

„Keď chodíme vo svetle, ako je On vo svetle, máme spoločenstvo jeden s druhým a krv Ježiša Krista, jeho Syna, očisťuje nás od každého hriechu. Keď povieme, že nemáme hriechu, sami seba zvádzame, a niet v nás pravdy. Keď vyznávame svoje hriechy, verný je a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od každej neprávosti.“ (1Jn 1:7-9) „Ježiš Kristus si nás zamiloval a umyl nás od našich hriechov svojou krvou.“ (Zjav 1:5)

„Ale Boh tak dokazuje svoju lásku k nám, že keď sme my ešte boli hriešnikmi, Kristus zomrel za nás. A tak tedy je omnoho istejšie, že teraz, keď sme ospravedlnení jeho krvou, budeme zachránení skrze Neho od hnevu.“ (Rim 5:8-9) Keď pred Ježiša doviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, za čo bol vtedy nariadený trest smrti, Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a nehreš viacej.“ (Ev. podľa Jána 8:11) Boh tejto žene odpustil. Stretla sa s Božou láskou a milosťou. Boh má moc odpustiť aj Tebe, ak chceš. Záleží na Tebe. Choď a nehreš viac!

1. Kapeller, K., Pospíšilová, V.: Embryológia človeka, Martin, Osveta 1991, s. 42-49
2. Nilsson, L., Lindberg J.: Ako sa nepoznáme, Martin, Osveta 1989, s.12-15
3. Javorka, K. a kol.: Klinická fyziológia pre pediatrov, Martin, Osveta 1996, s. 52
4. Weston, T.: Atlas ľudského tela, Bratislava, Fortuna Print 1993, s. 143
5. Dieška, D. a kol: Vademecum medici, 5.vydanie, Martin, Osveta 1998, s. 36
6. Trojan, S. a kol.: Fyziológia 2, Martin, Osveta 1992, s. 477-478




Související články

Prečo prenasledovanie|Logos 9 / 2009 | Jaroslav Kříž |Téma
Prečo jazyky?|Logos 6 / 2010 | E. Hagin Kenneth |Vyučování
Prečo Kristus|Logos 10 / 2017 | Jaroslav Kříž |Téma
Prečo práve ON?|Logos 4 / 2020 | Bátor Morvay|Vyučování
Prečo cirkev potrebuje pomazanie|Logos 4 / 2015 | Alena Filipková|Ze života církve