Pán je Duch, a kde je Pánův Duch, tam je svoboda. (2. Korintským 3,17)
Nejčtenější
Témata

O vzťahu vedy a viery

logos-11-12-2017-veda.jpg

Boh, Stvoriteľ všetkého, sformoval človeka ako inteligentnú bytosť a dal mu schopnosť rozmýšľať, poznávať a tvoriť. Ľudský rod dostal potenciál bádať, experimentovať a využívať prírodné zdroje.

Genesis 4,22 hovorí o postave Túbalkaina „kováča, otca to všetkých, ktorí pracujú z medi a zo železa“. Túbalkain z línie Kaina si osvojil metalurgické i chemické zručnosti, no druhou stránkou zostáva, či vyrábal z kovu zbrane pre vojny a zabíjanie alebo rôzne praktické veci pre život človeka. Božie slovo nám zasľubuje, že na konci časov ľudia, ktorí dospeli k poznaniu jadrovej energie, „… prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože; národ nepozdvihne proti národu meč a už sa nebudú učiť vojne“. (Iz 2,4b, ekum.)

Aj kresťania pracujú vo vede a výskume. Na vysokých školách, vo vedeckých ústavoch veriaci v Pána majú svoje miesto. Vedecké myslenie a bádanie nie je v rozpore s kresťanskou vierou, lebo veriť Bohu „nezamyká“ slobodu myslenia do nejakých stredovekých schém. Naopak, kde je Duch Boží, tam je sloboda, otvorená myseľ aj pre vedecké bádanie. Samozrejme, kresťan skúma javy v rámci Božej morálky.

Naproti kresťanom-vedcom menej rozhľadení kresťania môžu byť náchylní uveriť v démonizovanie vedy. Jednou z pretrvávajúcich konšpirácii je, že vedecké centrum CERN sa snaží skrze časticové zrážkové experimenty otvoriť bránu pekiel. CERN a iné podobné centrá vo svete síce robia atómovú a subatómovú fyziku, avšak s cieľom pochopiť štruktúru hmoty.

Veda je ako taká neosobná a prísne racionálna. Pozorovanie, experiment a zovšeobecňovanie poznatkov sú pracovné metódy. Strohé, racionálne. Vlastnosťou vedy je (alebo by malo byť), že sa dokáže sama „opraviť“, skorigovať pri záplave nových poznatkov. Chybou je, keď vede chceme prisúdiť úlohy, na ktoré sama nemá – napríklad vysvetliť pôvod života. Prírodné vedy dávajú odpoveď, prísne materialisticky, čo a ako funguje, no na vysvetlenie pôvodu, zmyslu existencie jednoducho nemajú potenciál. Evolučná hypotéza (známa ako evolučná teória) je ukážkou predpojatosti pri interpretovaní vedeckých faktov. Nájde sa kúsok skameneliny a hneď z toho evolucio­nisti vyrobia chýbajúci vývojový medzičlánok.

Priatelia, život nevznikol samovývojom. Z „prapolievky“, obsahujúcej jednoduché organické molekuly, nevznikli živé bunky. Sú príliš zložité a komplexné, aby sa dokázali „poskladať“ z molekúl. Aby napríklad vznikli bielkoviny, potrebujú informáciu z nukleových kyselín, a tieto zase môžu vzniknúť len s pomocou bielkovín-enzýmov. Opäť klasický príklad, čo bolo skôr, či vajce alebo sliepka. Odpoveďou je, že prvé bolo stvorenie v celej svojej komplexnosti a kráse. Zvieratá, rastliny a človek, teda úplná príroda, a nie akési vývojové medzistupne, sediace na konároch evolučného rodostromu. A všetko stvorenstvo nesie veľkú pečať Stvoriteľa, inteligentného dizajnéra. Lebo „Nebesia rozprávajú o Božej sláve, obloha hlása dielo jeho rúk“. (Žalm 19,2, ekum. preklad)



Související články

Sínusoidy viery|Logos 9 / 2014 | Redakce |Skutečný příběh
Zbor Viery v Debrecéne|Logos 2 / 2007 | Jaroslav Kříž |Reportáž
12 úrovní viery|Logos 12 / 2015 | Daniel Šobr |Ze života církve
Investície do dobrého vzťahu s deťmi|Logos 8 / 2015 | Gabriela Cabanová|Vyučování
Božia dobrota – základ viery|Logos 2 / 2012 | Gloria Copeland|Vyučování