Hledejte nejprve Boží království a jeho spravedlnost, a toto vše vám bude přidáno. (Matouš 6,33) |
Približne v polovici uplynulého roka sme sa dozvedeli, že ako zbor môžeme pomôcť židovským deťom na Ukrajine, konkrétne detskému domovu Alumim v meste Žitomir. Rozhodovanie vôbec netrvalo dlho a potom, ako sme obdržali zoznam vecí, ktoré tento detský domov akútne potrebuje, začali sme so zbierkou. Zbierali sme naozaj všeličo. Okrem množstva posteľných obliečok, paplónov, vankúšov, plachiet a uterákov sme zhromažďovali aj praktické domáce potreby, ako sú žehličky, žehliace dosky, práčku, sušičku, počítače a tlačiarne a v neposlednom rade aj najväčší a najhodnotnejší dar, veľkokapacitnú kuchynskú škrabku na zemiaky. Bratia a sestry z banskobystrického zboru aj z niektorých okolitých zborov doslova vzali útokom obchody, kde ste ich mohli stretnúť, ako kupujú niekoľko žehličiek a žehliacich dosiek alebo desiatky uterákov. Mnohí, najmä cezpoľní, prispeli finančne a z ich príspevkov sme potom mohli kúpiť spomínané veľké domáce a kuchynské spotrebiče.
Po asi dvojmesačnom zbieraní sa nám podarilo zhromaždiť všetky požadované veci a začali sme s ukrajinskými úradmi vybavovať potrebné formality a povolenia. Nezostáva nám nič iné, len sa pousmiať nad skutočnosťou, že tento byrokratický proces trval niekoľkonásobne dlhšie ako zbieranie celej humanitárnej pomoci. Keď už sme boli aj trocha nervózni zo skutočnosti, že sme vyzbierali a nakúpili pomoc, ktorej máme plné sklady vecí a ktorú stále nevieme odoslať, konečne dorazili dokumenty od ukrajinských úradov, ktoré nám umožnili pomoc legálne vyviezť na miesto určenia, naša krajina v nich bola síce označená ako Slovenia namiesto Slovakia, ale mohli sme objednať firmu, ktorá tovar doručí.
Keď sme 3. marca nakladali pomoc do pristavenej dodávky, pociťovali sme radosť z toho, že naša úloha je takmer splnená. Naša zásielka mohla vyraziť a napriek tomu, že sa stretla s drobnými komplikáciami pri prechode slovensko-ukrajinskej hranice, po ich vyriešení mohla pokračovať v ceste do Žitomira.
Žitomir (alebo Žytomyr) je veľké historické mesto nachádzajúce sa na severozápade Ukrajiny asi 130 km západne od Kyjeva, je kultúrnym aj hospodárskym centrom regiónu Volyň a žije v ňom cez 275 000 obyvateľov. Žitomir patrí k najstarším mestám na Ukrajine a prvú zmienku o ňom máme z roku 884. V Žitomire tradične sídlila početná židovská komunita, ktorá koncom 19. storočia tvorila tretinu miestneho obyvateľstva. V meste fungoval rabínsky seminár a pochádzalo z neho množstvo významných osobností židovskej kultúry, ako na-príklad Chajim Nachman Bialik, jeden z najväčších a najvplyvnejších básnikov židovského národa. Žitomirská hebrejská komunita bola najväčšou obeťou nacistickej okupácie počas druhej svetovej vojny.
Alumim je detský domov a sociálne rehabilitačné centrum, ktoré od roku 2007 pomáha židovským sirotám a deťom z problémových rodín, poskytuje im komplexnú starostlivosť a dáva im nádej a predpoklady pre úspešný život. Nachádza sa na malebnom predmestí Žitomira, kde poskytuje nový domov desiatkam detí. Tento domov založila ukrajinská Federácia židovských obcí za podpory fondov Keshet a Leviev. O deti sa tu obetavo stará kvalifikovaný tím učiteľov, vychovávateľov a poradcov.
Deti z Alumima sa spolu s personálom domova potešili zo zásielky, ktorú im osobne pricestoval odovzdať duchovný otec myšlienky našej pomoci pre toto zariadenie Ľubo Kochan z banskobystrického zboru. Jeho cesta do Žitomira bola tiež pomerne dobrodružná. Po zvažovaní cesty lietadlom či vlakom nakoniec zvíťazila myšlienka využiť pravidelnú autobusovú linku Praha – Kyjev. V Žitomire sa mu dostalo vrelého privítania. Nebýva totiž zvykom, že by židovským inštitúciám poskytovali pomoc nežidovské organizácie, a preto príchod brata Ľuba do Alumíma bol tak trocha raritou. Na jeho počesť vystrojili slávnostnú VIP večeru a deti mu predviedli program, ktorý preňho narýchlo nacvičili. Od pani riaditeľky detského domova sme ako zbor obdržali ďakovnú plaketu.
Židovská komunita v Žitomire je dodnes pomerne významná a aktívna, Ľubo sa o tom mohol presvedčiť, keď ho pozvali na návštevu ďalšieho významného projektu, gymnázia Avner, ktoré je jednou z najkvalitnejších vzdelávacích inštitúcií v regióne, a ktoré navštevujú aj niektoré deti z Alumimu.
S odovzdaním tejto pomoci sa naše úsilie pomáhať isto nekončí. Slová Pána Ježiša: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili,“ (Mt 25,40) sú viac ako aktuálne aj dnes. Tešíme sa na ďalšiu príležitosť.
Cesta do Jeruzalema | | | Logos 11 / 2014 | | | Martin Mazúch | | | Reportáž |
CESTA DO ZLATÉHO MESTA | | | Logos 8 / 2009 | | | Viera Rajnohová | | | Ze života církve |
Ježiš je tá cesta | | | Logos 5 / 2015 | | | Redakce | | | Skutečný příběh |
Naša cesta k Milosti | | | Logos 4 / 2018 | | | Redakce | | | Skutečný příběh |
Najdlhšia cesta môjho života | | | Logos 7 / 2011 | | | Rastislav Bravčok | | | Skutečný příběh |