Duch Jezábel

Žijeme v časoch, kedy každý dúfa, že sa skončia duchovné a politické búrky a nastane lepšie obdobie. No podľa našich skúseností svet a duchovné sily, ktoré za ním stoja, sa len ťažko upokoja a na príchod vytúženého mieru si musíme ešte počkať. Vo viditeľnej i neviditeľnej sfére môžeme pozorovať vznikajúci chaos, s ktorým prichádzajú mnohé problémy. Preto je dôležité, aby sme si my veriaci obnovili naše duchovné videnie a posilnili presvedčenie, že jedinou istou skalou vo viditeľnom svete je Božie slovo. Ježiš nás učí, aby sme svoj dom stavali ako múdri stavitelia, a múdri sú tí, ktorí počúvajú a aj konajú Božie slovo.

Svet sa otriasa

Už niekoľko desaťročí môžeme pozorovať, ako sa svet začína otriasať. Očakávať, že sa to zmení, je ilúziou aj preto, lebo napätia, ktoré vznikajú medzi ľuďmi, sa zdajú byť neriešiteľné. Súčasnú si­tuáciu národov Biblia pripodobňuje k rozbúrenému moru, ktoré vyvrhuje na breh smeti a bahno. Za týchto okolností sa čoraz viac ukazuje bezbožnosť a podlosť, ktoré sú ukryté hlboko vo vnútri duše človeka. V uplynulých rokoch sme mali možnosť vidieť mnoho takýchto prejavov. Preto je nesmierne dôležité, aby kresťania mali skutočné osobné spoločenstvo s Ježišom Kristom, s Duchom Svätým a s Otcom. V životných búrkach tohto veku hrozí veľké nebezpečenstvo odklonenia. Život človeka sa často v protivetre odchýli od cieľa a odkloní sa smerom, ktorý si nevytýčil on sám. Tomu sa dokážeme vyhnúť len vtedy, keď je naše spoločenstvo s Pánom silné, keď poznáme úmysly nepriateľa a vybojujeme šľachetný boj viery – iba tak dokážeme napredovať k stanovenému cieľu.

Pod vplyvom doby ľudia oddelili od seba prirodzený a nadprirodzený svet, ale v skutočnosti sú tieto dva svety neoddeliteľné. Na myslenie mnohých kresťanov majú väčší vplyv filozofi a teológovia ako Božie slovo. Veľa kresťanov si myslí, že svoj život dokážu riadiť „zdravým rozumom“ a nepotrebujú k tomu nadprirodzený vplyv. Očakávajú, že s nadprirodzeným svetom sa stretnú až po smrti, ale Biblia pozemský údel človeka takto nevykresľuje. V prirodzenom svete je zároveň prítomný aj ten nadprirodzený svet, ktorý si nemôžeme predstavovať len ako nejaký tieň či spirituálnu skutočnosť. Podľa Biblie je tento svet plný dokonalých a konkrétnych bytostí, dokonca má aj „matériu“, ktorej vlastnosti sú úplne iné ako vlastnosti pozemských vecí.

Ľudia sa nevyhnutne nachádzajú vo vzťahu s nadprirodzeným svetom, pretože vo viditeľnom je prítomné aj neviditeľné, dokonca je hlavnou silou, ktorá formuje náš osud. Série konfliktov medzi Bohom a Satanom sa často odzrkadľujú aj v našom správaní, čo môžeme vnímať na našich myšlienkach, konaní, hovorení atď. Z toho, ako ľudia žijú, môžeme cítiť intenzitu stretov medzi týmito dvoma duchovnými ríšami. V obdobiach, keď sa tieto konflikty zintenzívňujú, sa ľudia správajú a hovoria omnoho chaotickejšie ako v pokojnejšom duchovnom prostredí.

Práve v dnešných časoch kresťanský svet prechádza veľkou skúškou, ba dokonca krízou. Boh stavia veriacich pred životné križovatky, v ktorých sa uvidí, či základom ich spôsobu myslenia a rebríčka hodnôt je Božie slovo, alebo sú iba povrchnými kresťanmi. Pán si na to použije aj politické udalosti, ktoré ukážu, kto uprednostní lásku k Bohu a k pravde a kto miluje svet a chce sa mu zapáčiť. Následky skúšok a kríz otrasú cirkvami i vzťahmi medzi veriacimi.

Nepriateľ číslo 1: čarovanie

Za veľmi aktuálny pokladám odkaz tyatírskemu zboru, lebo čarovanie je najsilnejší duch, ktorý v súčasnosti pôsobí vo svete a ktorý determinuje kľúčové udalosti. Duch čarovania sa neuvoľňuje iba cez okultné praktiky, ale spôsobuje útlak a zotročuje ľudí aj cez svetskú kultúru alebo cez zdeformované vzťahy. Popri budovaní cirkvi je najdôležitejšou úlohou kresťanov ničenie diablovej práce. Z tohto hľadiska je najväčšou výzvou vytlačenie ducha čarovania z rodín, zborov, ba dokonca aj z národov.

Derek Prince vždy hovorieval, že duch čarovania je verejným nepriateľom číslo 1. Treba priznať, že je to pravda. Čarovanie je satanská sila, ktorá dokáže ľudí zotročiť a trvale ich držať pod útlakom. V ľuďoch vyvolá takú duchovnú zaostalosť, že nie sú schopní ani rozmýšľať a definovať sami seba a svoje okolie, nevedia aktívne meniť svoje životy, rozhodovať sa a stanú sa bábkami druhých.

Podobne ako v tyatírskom zbore, aj dnes pôsobenie ducha Jezábel sprevádzajú rozdelenia, nepriateľstvá, odtrhnutia. Napríklad, v dôsledku nenávisti počas volebnej kampane amerického prezidenta i po nej boli zničené bratské a priateľské vzťahy. Na internete možno nájsť viacero stránok, kde sa kresťania navzájom obviňujú a v ohnivých diskusiách označujú jeden druhého za antikrista, falošných prorokov, bezbožníkov. Avšak ani v dnešnom diabolskom období nesmieme zabúdať na to, že pre každého z nás je merným lanom Božie slovo, ktoré nás súdi, a aj my sami seba musíme posudzovať podľa neho.

Voľba amerického prezidenta znamená omnoho viac ako len nejakú politickú udalosť. Kresťania, ktorí žijú na rôznych miestach sveta, rozpoznali duchovný význam tejto udalosti a čoraz jasnejšie vidia, aký vplyv mali doterajší americkí prezidenti na globálny vývoj vo svete. Aj týmto sa dajú vysvetliť prudké reakcie v kresťanskom svete mimo USA. Pozoruhodné je tiež to, že v štáte, kde doteraz porazení vždy prijali rozhodnutie väčšiny, sa niektoré agresívne skupiny snažia zmeniť vôľu voličov.

USA sú prvou spoločnosťou svetových dejín, kde dlhodobo a v širokom rozsahu fungoval poriadok vytvorený skrze demokratické zákony. Veľkú úlohu v tom zohralo to, že zákony štátu, ktoré doteraz rozhodujúca väčšina občanov dodržiavala, vypracovali ľudia, ktorí poznali Bibliu.

Časy sa však menia a aj každodenné udalosti naznačujú, že svet sa uberá zlým smerom. Kresťania si nemôžu pohodlne „vyložiť nohy“, keď vyhrali jeden zápas, lebo vojna sa ešte neskončila. Ako následok boja o „novú kultúru“ ďalej pokračuje morálno-duchovná skaza, ale myslím si, že kresťanstvo dostalo možnosť povstať a naplniť Danielovo proroctvo: „No ľudia znajúci svojho Boha sa zmenia a vykonajú hrdinstvo. A rozumní z ľudu dajú rozumieť mnohým.“ (Dan 11,32-33) Boj s hriechom a klamstvom musíme vyhrať najprv na osobnej úrovni, čo je možné dokázať iba v úzkej spolupráci s Duchom Svätým. Neodovzdajme sa pasívne silám, ktoré vytvárajú okolnosti, lebo nás utlačia a zabránia nám v rozlete. Aj preto je dôležité, aby sme zistili, v akom prúde vplyvu a v akom smere ideme, pričom orientačným bodom, majákom je Božie slovo.

Duch – najinteligentnejšia časť človeka

Stáva sa mi, že v čase duchovnej krízy ťažšie spím. Keďže tento svet drží v zajatí vláda zriadená padlými bytosťami, udalosti amerických volieb vyvolali duchovné konflikty po celom svete. Mnohí mi hovorili, že po voľbách mali pokojnejší spánok. Myslím si, že takáto udalosť, ktorá ovplyvňuje budúcnosť značnej časti ľudstva, má vplyv aj na tých, ktorí priamo nepatria k danému politickému spoločenstvu. Pohyb duchovného sveta sa dá najlepšie vnímať v noci, keď je naše vonkajšie ja, naše vedomie pasívne, ale náš duch vtedy intenzívne pracuje a vníma pohyby a strety, ktoré sa odohrávajú v duchovnom svete. Často sa stáva, že počas intenzívneho konfliktu v duchovnom svete vo svojom duchu prežívame intenzívne trápenie, ktoré naše telo a dušu počas noci pripraví o odpočinok.

V duchovnom svete sa duch každého človeka nachádza na niektorej strane: buď je v Božom kráľovstve, alebo v ríši Satana. Nech sa veriaci neľakajú, ak sa ich duch v priebehu noci trápi a vysiela napätie a nepokoj do duše. Je to čas na modlitbu, ako to v priebehu svojej pozemskej služby robil aj Ježiš, napríklad, v Getsemanskej záhrade.

Náš duch bol pred znovuzrodením mŕtvy a väčšinou sme nemohli spať pre zlé svedomie a rôzne prirodzené príčiny, nie pre duchovné konflikty. Pokiaľ je duch človeka v mŕtvom stave, pracuje v ňom duch mocností tohto sveta, ako hovorí Pavol, čiže voči temným silám nemá žiadny vnútorný duchovný odpor a zlí duchovia môžu cez neho voľne prechádzať.

Naproti tomu, duch veriacich sa aj v stave spánku vzoprie zlým duchom a keďže v našom duchu (srdci) sídli rozum, centrum našich schopností, vtedy sa pri útoku mocných temných duchovných bytostí dostane do konfliktu celá osobnosť veriacich – duša aj telo. Cez deň našu činnosť priamo usmerňuje duša, ale v noci, počas spánku, keďže do určitej miery aj duša spí, náš duch sa ešte viac zaktivizuje a pociťuje, kedy sa okolo nás pohybujú, zoskupujú démoni alebo padlí anjeli. Vzťah nášho ducha s Duchom Svätým sa nepreruší ani v takomto stave, ba práve naopak, v noci Pán pobáda a posilňuje nášho ducha, aby bol náš odpor voči zlému duchu úspešný. Samozrejme, môže sa stať, že sa človek zobudí a aby mohol zaspať, je potrebné modliť sa k Bohu, dokonca je potrebné v zápase so satanskými silami použiť aj duchovné zbrane.

Čarovanie svetového rozsahu

Kresťania po celom svete prežívajú vyostrujúce sa konflikty. To naznačuje, že v budúcnosti sa pre kresťanov stanú dôležité udalosti. Ako hovorí Písmo, existujú zlé dni, ktoré prinášajú veľké napätie, a je dôležité, aby sa kresťania naučili vládnuť nad každým dňom, uchopiť autoritu nad každou hodinou či minútou dňa, aby neplynuli proti nim, ale v ich prospech. Aj preto situácia, v ktorej sa nachádza dnešný svet, prináša veriacim nespočetné pozitívne možnosti, alternatívy a všetci tí, ktorí žijú, chodia v duchu a nasledujú Božie slovo, môžu ich využiť. Z odkazu tyatírskemu zboru môžeme vyvodiť ponaučenia, vďaka ktorým sa dokážeme úspešne postaviť proti duchu čarovania. Iba vtedy, keď sa postavíme na odpor, sme schopní zastaviť inváziu ducha čarovania, ktorého cieľom je podriadiť pod svoj útlak každú oblasť života človeka. Tam, kde sa ľudia navzájom manipulujú, duch Jezábel dokáže spôsobiť veľké škody, ako v osobných, tak aj v rodinných vzťahoch.

Vyučovanie o čarovaní býva často vedome alebo nevedome zle pochopené alebo aplikované, pričom nesprávne identifikovanie ducha čarovania môže byť tiež prostriedkom čarovania. V „mikrosvete“ je ťažké rozpoznať ničivú silu tohto ducha, preto sa najprv musíme naučiť identifikovať jeho činnosť v „makrosvete“. Prirodzene, v súčasnosti musíme mať svoju pozornosť stále upriamenú na Ježiša Krista a zároveň musíme dať pozor aj na vytváranie takého globálneho svetového poriadku, esenciou ktorého je čarovanie. Globalizmus neskončil, iba sa spomalil a svojho najdôležitejšieho cieľa, ktorý je obsiahnutý v 2. žalme, sa nevzdal – chce totiž oslobodiť ľudstvo od „pút“ žido-kresťanských zjavení. Aj naďalej sú masám rôznym spôsobom vymývané mozgy. Očarovávaním národov či spoločenstiev je v dušiach ľudí ubíjané milovanie pravdy a túžba po jej hľadaní. Prvoradým cieľom čarovania je vybudovať v duši človeka milovanie klamstva namiesto milovania pravdy. Tí, ktorí prijmú milovanie klamstva, postavia sa proti pravde alebo odmietnu pravdu, odvrhnú tým Ježiša Krista, Božie slovo a Ducha Svätého.

Problémy tyatírskeho zboru predstavujú v súčasnom kresťanstve globálny problém.

Čarovanie, ktoré je prítomné vo svetskej kultúre, a duch antikrista majú vplyv aj na kresťanstvo. Toto zapríčiňuje v osobných životoch i v službe veriacich prekážky, obmedzenia a spôsobuje problémy, ktoré kresťanov vyčerpávajú a odnímajú im energiu, čas a pozornosť od ich nebeského povolania.

V súčasnosti sa v kresťanskom svete problém tyatírskeho zboru stal globálnym javom. Na základe Zjavenia Jána vieme, aký je konečný výsledok čarovania a to, že vedie k rozdeleniu cirkvi na pravú a falošnú. Našu príslušnosť k pravej cirkvi si môžeme udržať iba vtedy, keď sa nepodriadime agresívnemu tlaku, očakávaniam a požiadavkám novej kultúrnej revolúcie, a práve naopak, posilníme svoju vieru v Božskú autoritu Písma svätého.

Kresťanský svet sa nenachádza iba vo vojne, ale stojí na križovatke, kde sa oddeľuje dobro od zla, pravda od klamstva a svätosť od bezbožnosti. Cieľom tejto výzvy nie je to, kto zvíťazí, veď Ježiš Kristus neodvolateľne, triumfálne zvíťazil nad svetom a nad zlými duchovnými bytosťami, ktoré držia svet pod útlakom. Otázkou je, či ty a ja vyjdeme z tohto boja ako víťazi alebo ako porazení.

Ježiš Kristus poslal Ducha Svätého na to, aby nás voviedol do každej pravdy a súčasťou toho je aj víťazstvo. Triumf Ježiša Krista Nazaretského je pravda, preto nazývame Jeho životné dielo evanjeliom – víťaznou správou. Musíme chodiť s Pánom tak, aby nás Duch Svätý doviedol k podielu na tomto triumfe. V týchto dňoch kráčajme ako veriaci, závislí od Ducha Svätého, lebo len On je schopný doviesť nás k víťazstvu.

Jezábel v zhromaždení

„A anjelovi zboru v Tyatíroch napíš: Toto hovorí Syn Boží, ktorý má svoje oči ako plameň ohňa, a ktorého nohy sú podobné mosadzi: Znám tvoje skutky aj tvoju lásku aj službu aj vernosť aj trpezlivosť aj tvoje skutky, aj tie posledné, ktorých je viac ako prvých. Ale mám niečo málo proti tebe: že necháš ženu Jezábel, ktorá hovorí o sebe, že je prorokyňou, učiť a zvádzať mojich sluhov, aby smilnili a jedli obetované modlám. A dal som jej čas, aby učinila pokánie zo svojho smilstva, ale neučinila pokánia. Hľa, ja ju hodím na ležisko i tých, ktorí cudzoložia s ňou, do veľkého súženia, keď neučinia pokánia zo svojich skutkov. I jej deti pobijem smrťou, a zvedia všetky zbory, že ja som, ktorý spytujem ľadviny a srdcia, a dám vám jednému každému podľa vašich skutkov. Ale vám hovorím, aj ostatným v Tyatíroch všetkým, ktorí nemajú toho učenia, a ktorí nepoznali hlbín satanových, ako hovoria: Nevkladám na vás iného bremena. Avšak čo máte, držte, dokiaľ neprídem. A tomu, kto víťazí a kto ostríha až do konca moje skutky, tomu dám moc nad pohanmi – a bude ich pásť železným prútom; ako hrnčiarske nádoby budú roztrieskaní – ako som i ja prijal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom!“ (Zj 2,18-29)

Ježiš sa tomuto zboru predstavil ako ten, ktorého oči sú ako plameň ohňa a nohy ako žeravá mosadz. Keď počujeme o plameni ohňa, príde nám na um apoštol Pavol, ako v 1. liste Korinťanom v 3. kapitole opisuje súdnu stolicu Kristovu. Duch Svätý nás týmto upozorňuje, že práca každého jedného z nás, ktorú konáme v Pánovi, prejde skúškou ohňa. Zostane iba to, čo je cenné a trvalé; dočasné a bezcenné sa stratí, lebo v Božom kráľovstve existujú iba večne trvajúce hodnoty.

Apoštol Pavol nás vyzýva k tomu, aby sme po svojom znovuzrodení žili a konali na základe viery v Božie slovo. Skutky, ktoré sú vykonané iba na základe dobrých úmyslov a túžob, nie sú trvalé hodnoty, lebo nie všetky naše úmysly a ciele sú v súlade s Božím slovom. Bohabojní veriaci sa podriadia Božiemu slovu, lebo vedia, že ono je nositeľom Pánovej prítomnosti, prirodzenosti, sily, viery a že neviditeľné veci sa dajú uchopiť len v ňom. Teda to, čím nás Boh chce požehnať, je možné prevziať len skrze Božie slovo.

Boh vyjaví sám seba

Nebo a jeho požehnanie vo viditeľnom svete sprítomňuje Božie slovo, preto sa viera zakladá práve na ňom. Predmety viery, neviditeľné veci sa nedajú uchopiť skrze nejaké mystické zážitky, ale skrze kázané Slovo a skrze vyhlásenie Ducha. Či už je reč o uzdravení, oslobodení, víťazstve alebo o nejakom inom úspechu, mimo Slova sa tieto požehnania nedajú prevziať, nestačí iba úmysel alebo chcenie.

Ako je možné dať neviditeľným veciam viditeľnú realitu? V pôvodných jazykoch Biblie výrazy s významom „slovo“ – davar a logos – rovnako vyjadrujú to, že v pojme daného slova je prítomná aj skutočnosť ním vyjadrenej veci. Keďže Boh je dokonale sám sebou, tak disponuje schopnosťou, že svojím slovom dokáže vyjadriť samého seba a aj samotné veci. Výnimočnosť Božej moci je v tom, že Boh dokáže svojím slovom povolať do existencie to, čo neexistuje. Toto nazývame stvoriteľskou silou.

Ľudská reč je často iba akustickým zážitkom – naše slová iba pomenúvajú veci a existenciu niečoho, ale nie sú schopné ju utvoriť. To je veľký rozdiel medzi slovom Boha a človeka. Reč Boha je omnoho viac ako len akustický prejav, lebo spolu so Slovom sa vyleje aj Jeho Duch, ktorý veci uskutoční. Preto je veľmi dôležité, aby naša viera mala jasný obsah, aby bola založená na sile Božieho zjavenia. Naše modlitby budú mocnejšie, keď naše prosby predložíme na základe Božieho slova, lebo odvolaním sa na Božie zasľúbenia sa vierou postavíme na Božiu stranu. Vyznávaním Božieho slova sa môžeme dostať do Božej prítomnosti. Keď v modlitbe predložíme svoje vlastné myšlienky, točíme sa okolo seba a odpovede na naše prosby neprídu. V Biblii vidíme mnoho modlitieb Božích mužov a odpoveď na ne prišla preto, lebo vždy boli predložené tak, aby zodpovedali dokonalej Božej vôli.

Pošliapanie zlého

Sväté Písmo ako forma Božieho slova obsahuje odpovede na naše potreby a riešenia na naše problémy. Biblia je dar Božej milosti, ktorej autorom je Duch Svätý, skrze ktorého k nám hovorí Boh. Neviditeľné veci, ktoré sa nachádzajú v Písme, si môžeme privlastniť vtedy, keď ich Duch Svätý oživí – a teda, keď čítame alebo študujeme Písmo, prehovorí k nám Pán. Čítanie Biblie znamená pre veriacich nadprirodzený duchovný zážitok práve preto, lebo Písmo je „vdýchnuté Bohom“ (theopneustos). Sklamanie prichádza vtedy, keď požehnanie pre náš život hľadáme v bezprostrednom mystickom zážitku. Kresťania sa musia navrátiť k Božiemu slovu, ako aj k osobnému spoločenstvu s Duchom Svätým, aby v nich naozaj pôsobili dary milosti.

Odkaz tyatírskemu zboru okrem ohnivého plameňa, vychádzajúceho z očí Ježiša Nazaretského, spomína aj Jeho nohy, ktoré pripodobňuje žeravému, lesklému kovu. Nohy znamenajú víťazstvo nad nepriateľom a panstvo nad ním. Ježiš je ten, kto naplnil zasľúbenie Praevanjelia – pošliapal hadovi hlavu. Aj apoštol Pavol povzbudzuje kresťanov tým, že „Boh pokoja skoro skrúši satana pod vaše nohy“ (Rim 16,20).

Teda nohy v Biblii symbolizujú zničenie nepriateľa, čo poukazuje na to, že Ježiš Kristus Nazaretský pošliapal Satana, Božieho nepriateľa a vrhol ho pod svoje nohy. Žeravý kov zároveň znamená aj to, že samotný Ježiš Nazaretský tiež prešiel ohnivou skúškou a zvíťazil nad nepriateľom skrze svoje utrpenie a svoju smrť. Apoštol Pavol to hovorí takto: „Teda, keď deti stali sa účastnými tela a krvi, tak aj on podobným spôsobom stal sa účastným toho istého, aby smrťou zahladil toho, ktorý má vládu smrti, to jest diabla, a vyprostil ich, všetkých, ktorí bázňou smrti po celý čas žitia boli držaní v rabstve.“ (Žid 2,14-15) Ježiš Kristus, triumfujúc nad kráľovstvom Satana, ako Hlava riadi a vedie cirkev, aby mala účasť na Jeho víťazstve.

Tri druhy čarovania

Tyatírskemu zboru bolo vytknuté, že veriaci radšej počúvali klamstvá ducha Jezábel ako Božie slovo. Tento citát z Božieho slova sa nevzťahuje na historickú osobu, ale označuje padlú a skazenú bytosť s veľkou mocou. Jezábel je v Biblii aj historickou osobou, ale zároveň predstavuje zlého anjela v službách Satana, pred ktorého vplyvom a prítomnosťou Duch Svätý varuje cirkev i miestne zbory.

Hlavnou činnosťou ducha Jezábel je čarovanie a sexuálna nemravnosť. Čarodejníkov, ktorí vystupujú v Biblii, môžeme zaradiť do troch kategórií. Do prvej patria tí, ktorí sa snažili skrze svoju okultnú činnosť dostať ľudí, spoločenstvá, dokonca aj sily prírody pod svoj útlak a riadenie. Títo mágovia sa nadprirodzenou silou a mocou získanou od Satana snažili zabrániť ľuďom v poznaní Boha. Takýmito známymi čarodejníkmi v Starej zmluve boli Jannes a Jambres, v Novej zmluve zasa Šimon alebo Barjezus.

Je všeobecne známe, že tento druh čarovania sa veľmi rozšíril v Afrike, ale okultné praktiky sú čoraz populárnejšie aj v Európe. Čarovanie je vždy nástrojom útlaku, jeho cieľom je kontrola nad ľuďmi a materiálnymi hodnotami. Jeho obete strácajú svoju identitu. Čarovanie drží ľudí v duchovnom útlaku a zabraňuje im spoznať evanjelium. Čarovanie Jannesa a Jambresa mohlo byť tiež úspešné, keby sa nedostalo do stretu s Božou silou, ktorá pôsobila skrze Mojžiša. Duchovný zápas medzi Mojžišom a Jannesom a Jambresom potvrdzuje, že Boh skrze svojich pomazaných ľudí láme moc čarovania nad ľuďmi alebo spoločenstvami. Bez Božieho pomazania by sa synovia Izraela nedokázali oslobodiť z egyptského zajatia.

Čarovanie je vždy nástrojom útlaku, jeho obete si nikdy nenájdu vlastnú identitu.

Útlak ako aj vyslobodenie prebiehajú súčasne na viacerých úrovniach. V priebehu histórie bola národná alebo politická sloboda získaná v mnohých prípadoch vojenskou silou, ale niektorým národom sa podarilo získať slobodu politického charakteru aj na základe rokovaní alebo dohodou. Židia v egyptskom zajatí však takúto možnosť nemali, a preto mohli vyjsť z otroctva iba vďaka nadprirodzenej Božej moci.

Najdôležitejšou časťou človeka je jeho duch, preto sloboda nášho ducha je omnoho dôležitejšia ako sloboda politická či spoločenská. Sloboda je, samozrejme, globálna, nedá sa rozdeliť na časti, ale i v Biblii môžeme vidieť, že sa často môže uskutočniť iba etapovite. Každý človek sa v prvom rade musí usilovať o duchovnú slobodu. Ak sme vo svojom duchu slobodní, vtedy je veľká šanca, že aj v inej oblasti sa dokážeme oslobodiť, ale keď duch človeka živorí v otroctve, potom skôr či neskôr stratí tiež svoju ekonomickú, spoločenskú, politickú slobodu, ako sa to stalo starozmluvnému Izraelu. Prvým krokom k získaniu slobody pre nášho ducha je prijatie odpustenia hriechov, na základe čoho je potom človek s Božou pomocou schopný vyslobodiť sa aj z iných závislostí.

Slobodu svojho ducha si vieme udržať iba vtedy, ak sme plní Ducha Svätého a žijeme pod Jeho vedením, lebo „kde je Duch Pánov, tam je sloboda“. (2Kor 3,17) Mnohí veriaci zažili, že keď získali duchovnú slobodu, dokázali sa oslobodiť od utláčajúcej, temnej sily aj v inej oblasti života.

Satanove hlbiny

Hlavným cieľom čarovania voči veriacim je ukradnúť im duchovnú slobodu. Diabol môže svoj cieľ niekedy dosiahnuť aj preto, lebo kresťania nie sú oboznámení s charakterom okultných praktík. Často nerozumejú, že nadprirodzené veci pochádzajú z dvoch zdrojov, buď od Boha, alebo od Satana. V postmodernom svete sa davy ľudí skrze rozličné okultné praktiky obracajú k Satanovi. Medzi ľuďmi, národmi a rozličnými sociálnymi skupinami je až natoľko vyostrené súťaženie o bohatstvo, moc a vedomosti, že mnohí sa v snahe o ich získanie usilujú o nadprirodzenú pomoc. Často sú ochotní vstúpiť do zmluvy aj s diablom, len aby ich bohatstvo, moc či poznanie boli čo najväčšie. Obchodníci, politici, umelci a mnohí iní vyhľadávajú čarodejníkov, veštcov či bosorky, aby získali nadprirodzenú pomoc a výhody oproti svojim rivalom a protivníkom. Zdá sa, že vo svete je dnes populárnejšie hľadať nadprirodzenú pomoc skôr u Satana ako u Boha.

Hlavnou charakteristikou okultných praktík je, že pred ľuďmi skryjú svoju skutočnú podstatu. Z toho pochádza pomenovanie čarovania (okultný – tajný, skrytý). Ak ľudia vstúpia do nadprirodzeného sveta mimo Božieho slova, nevyhnutne sa dostanú na územie nadvlády Satana, o ktorom Ježiš hovorí, že je zlodej a „nejde na iné, iba na to, aby ukradol, zabil a hubil“ (Jn 10,10).

Hlavným znakom okultných praktík je skrývanie ich vlastnej podstaty pred ľuďmi.

Satan je anjelské knieža, ktoré sa stalo Božím nepriateľom. Nie je božskou bytosťou, ale stvorenou, preto je jeho činnosť vždy iba napodobnením Božej práce – napríklad, snaží sa napodobniť aj charizmy Ducha Svätého. Dary Ducha Svätého radíme do troch kategórii: dary zjavenia, moci a reči. Tieto tri kategórie môžeme nájsť takmer vo všetkých okultných praktikách, preto nemá význam vymenovávať jednotlivé ezoterické praktiky. Človek, ktorý sa držal ďaleko od nich, ktorý nespoznal – ako sa píše v odkaze tyatírskemu zboru – Satanove hlbiny, môže byť rád. Základom úspešného kresťanského života je poznanie Boha a nenávidenie zlého, a preto netreba zostúpiť do pekla, aby sme spoznali diabla.

Toto trojité členenie je vidieť aj v okultizme. Satanské sily pôsobia v rôznych jeho odvetviach, zvlášť je to charakteristické pre čarovanie. Zlí duchovia prinášajú poznanie tiež prostredníctvom rôznych foriem predpovedania budúcnosti a súčasťou toho je aj ezoterická prax, ktorá napodobňuje dar Ducha Svätého – hovorenie jazykmi, sprostredkováva prekliatia, očarovanie, zničujúce kliatby na konkrétne osoby. Balám tiež chcel položiť na Izrael kliatby slovom, ale Boh tomu zabránil. Dnes je tiež často možné stretnúť sa s čarovaním, ktoré pôsobí cez kliatby, zariekanie alebo čarovné slová.

Na základe fungujúcich okultných činností môžeme rozlíšiť dva typy čarodejníkov. Jeden je iba médiom pre satanskú činnosť, robí také praktiky, ktoré cez neho koná zlý duch. Ak by sa títo ľudia nepoddali zlým duchom, tí by nemohli cez nich vykonávať svoju ničivú činnosť. Sú však aj takí čarodejníci, ktorí sú schopní zlých duchov usmerňovať. Satan dáva týmto ľuďom moc na riadenie určitých padlých anjelov a zlých duchov. Ich cieľom je držať v otroctve jednotlivcov alebo celé spoločenstvá a determinovať ich okolnosti. No dobrá správa je, že ako v Starej zmluve Mojžiš zvíťazil nad Jannesom a Jambresom a v Novej zmluve zasa Peter nad mágom Šimonom a Pavol nad Barjezusom, ani dnešní kresťania nesmú zabúdať, že väčší je ten, ktorý je v nich, ako ten, ktorý je v čarodejníkoch.

Kto je dobrodincom ľudstva?

Od šesťdesiatych rokov sa vo svete čoraz viac rozširovali moderné formy satanizmu a New Age, a to v najrozličnejších formách. Odborníci na túto oblasť spájajú vznik oboch týchto hnutí s ľuďmi, ktorí mali slobodomurárske pozadie. Slobodomurárstvo je okultné hnutie, ktorého činnosť bola dlhý čas pred širokou verejnosťou utajená. Od polovice 19. storočia začali jeho stúpenci vytvárať také smery (napr. teozofia), ktorých cieľom je spopularizovať a rozširovať v spoločnosti okultizmus a na ňom založené nové usporiadanie sveta.

Satanizmus a luciferianizmus je v podstate to isté, no predsa len je medzi týmito dvomi ezoterickými náukami rozdiel. Najlepšie sa to dá vysvetliť Božím slovom. Podľa Svätého písma Lucifer, Ranná zora, Jagavá hviezda (Hélél ben Šáchár) zastierajúci cherub bol anjelským kniežaťom na „Božom vrchu“, požehnaný zvláštnou krásou a slávou. Do jeho pádu ho Písmo charakterizuje ako dokonalé stvorenie, ale na základe zjavenia proroka Izaiáša vieme, že zorganizoval vzburu proti Bohu Stvoriteľovi, v dôsledku čoho bol zvrhnutý z „Božieho vrchu“ a z anjelov, ktorí ho nasledovali vo vzbure, zriadil nadprirodzené kniežatstvo proti Bohu. Satana nestvoril Boh, ale naduté a buričské anjelské knieža sa stalo Satanom (Nepriateľom), ktorého Sväté Písmo označuje tiež menami: Drak, Had, Diabol (Diabolos, čiže Ohovárač) a Satan.

Hlavným prvkom satanistického systému je opak žido-kresťanských prehlásení – vyvyšuje bezbožnosť, násilie, hriech, smrť. Naproti tomu luciferiani vychádzajú predovšetkým z falošného výkladu Biblie. Podľa ich mylného chápania je Lucifer dobrodincom ľudstva, ktorý vedie ľudí k osvieteniu, k premene v boha, k vysokej úrovni poznania, k slobode a k blahobytu. Opakom toho je Adonaj, Boh Biblie, Boh tmy a zla, ktorý bojuje proti Luciferovi a drží ľudstvo v otroctve a v nevedomosti. Čiže luciferiani mylne vysvetľujú pád do hriechu a príbeh pokúšania Adama, v ktorom podľa pôvodnej verzie Lucifer, už ako padlý anjel, Satan, ako had pokúšal Evu svojimi klamnými sľubmi (večný život, budete bohovia, budete osvietení, budete poznať dobré a zlé). Lucifer Adama a Evu obrátil proti Bohu, priviedol ich do vzbury. Luciferiani v mylnej viere uctievajú Lucifera, tvrdia, že ich boh bojuje za ľudstvo proti Bohu Biblie a proti kresťanom a židom, ktorí v Neho veria.

Podľa niektorých tvrdení slobodomurárski veľmajstri, obzvlášť na vysokom stupni (33.), sú prostredníctvom svojich duchovných majstrov v spojení s Luciferom a od nich preberajú programy týkajúce sa „vykúpenia“ sveta. Ich najznámejším zástupcom je Albert Pike, ktorý podľa svojho priznania Lucifera aj uctieval. Jeho pomník sa nachádza vo Washingtone. On sám bol slobodomurárskym veľmajstrom 33. stupňa škótskeho rituálu, ale aj vodcom iluminátov.

Mnohí sa odvolávajú na Pikeov list, ktorý napísal v roku 1871 známemu slobodomurárovi Mazzinimu. Načrtol v ňom, akým spôsobom je možné zbaviť ľudstvo kresťanstva a naviesť ho k prijatiu luciferianskej doktríny. Niektorí hodnovernosť tohoto listu spochybňujú, ale situácie, ktoré sa odohrali v uplynulých rokoch, potvrdzujú túto vyše storočnú koncepciu.

Bez ohľadu na hodnovernosť slávneho listu možno pozorovať, že v posledných rokoch sa vo svete posilnili také procesy, ktorých hlavným cieľom je likvidácia národných štátov, národnej a pohlavnej identity, zrušenie žido-kresťanského morálneho poriadku, iniciovanie vojen vedúcich k chaosu, povzbudzovanie k nenávisti voči kresťanom atď. To všetko sa zdá byť potvrdením, že podozrenie, podľa ktorého náš svet vedú k luciferianizmu určité vplyvné činitele, nevzniklo bez príčiny. Naproti tomu Zjavenie Jána jednoznačne hovorí, že konečným výsledkom tejto svetovej kultúry je „uctievanie draka“, čiže satanizmus. Z luciferianskeho svetonázoru nutne vyplýva, že kresťania a židia, nasledujúci Tóru, stoja na zlej strane, sú označovaní za „poľutovaniahodné osoby“ (slovami Hillary Clinton), ktoré prekážajú pokroku ľudstva. Takto predstavili veriacich, ktorí sa pridŕžajú Božieho slova, v uplynulých rokoch v najvplyvnejšej televízii i v ďalších médiách.

Nehanbime sa za Božie slovo!

Avšak mnohí kresťania nepoznajú toto pozadie dnešných protikresťanských, sekulárnych trendov a potichu trpia ponižujúce vykresľovanie ich charakteru od zástupcov vplyvných médií. Najväčšou túžbou moderného človeka je, aby bol svojím okolím vnímaný ako rozumný a vzdelaný, spoločenskú autoritu totiž majú väčšinou inteligentní ľudia, preto je možné v mnohých kresťanoch vyvolať spochybnenie tým, že ich pred širokou verejnosťou predstavia ako bigotných, hlúpych tmárov. Tieto názory v nich môžu spôsobiť trápenie, pocity menejcennosti, vedomie hriechu, pocity nevhodnosti, zvlášť v tých kresťanoch, ktorých spoločenstvo je označené ako nehumanistické alebo protipokrokové. Silný útlak a nepravdivé obvinenia môžu v kresťanoch vytvoriť pocit, že áno, tí ostatní sú tí inteligentní, osvietení ľudia, v dôsledku čoho sa hanbia za svoju vieru v Boha a za svoju cirkev, a aj v ich prioritách nebadane nastane zmena – namiesto Božej lásky chcú splniť očakávania tých, ktorí na nich žalujú.

V uplynulých rokoch vyššie uvedené javy zohrali úlohu aj v tom, že v mnohých kresťanských spoločenstvách vplyvom prieniku sveta začali rozbroje a mnohí zabudli na vyhlásenie apoštola Pavla, podľa ktorého „ak by mi ešte išlo o to, aby som sa ľúbil ľuďom, nebol by som sluhom Kristovým“ (Gal 1,10). Svoj podiel na obviňovaní kresťanov majú aj aktivisti homosexuálov, ktorým sa podarilo ich pridržiavanie sa Božích morálnych zákonov pred svetom kriminalizovať pomocou takých obvinení a ohováraní, že sú homofóbi, rasisti, sexisti atď. Dnešný západný svet ovláda taká filozofia, podľa ktorej predstaviteľmi sily pokroku sú práve homosexuáli, globalisti, antisionisti a intelektuáli.

Musíme si priznať, že tieto lživé odsúdenia majú vplyv na kresťanský svet, rastie počet kresťanov, ktorí sa hanbia za Ježiša Krista a za Jeho Slovo, ostýchajú sa vyznať svoju vieru pred verejnosťou. Kresťania však musia pochopiť, že hanbenie sa za Ježiša Krista je pre nich neschodná cesta. „Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová v tomto pokolení cudzoložnom a hriešnom, za toho sa bude aj Syn človeka hanbiť, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“ (Mk 8,38) Dnes chce Boh vzbudiť takých veriacich, ktorí sa smelo postavia za Boha Biblie a postavia sa proti modernému čarovaniu svetskej kultúry.

Duchovné sebazničenie?

Výsledok volieb prezidenta Spojených štátov veľmi nečakane zasiahol liberálov. Zvolenie Trumpa si vysvetlili ako svetovú katastrofu a myslia si, že na svet prídu temné roky, lebo prezidentom USA sa stal „diabol, ktorý zostúpil na zem“, vo víťazstve ktorého zohrali významnú úlohu bigotní, hlúpi, tmárski, vidiecki fundamentalisti. Reč nie je o katastrofe, ale o tom, že významní zástupcovia kultúrnej revolúcie stratili spojenie s realitou a veľmi ťažko znášajú skutočnosť, že ani teraz sa im nepodarilo poraziť a marginalizovať kresťanstvo.

Cirkev Ježiša Krista nestratila svoju schopnosť obnovenia sa a ak múdro využije nasledujúce roky, bude stále jasnejšie, že vôbec nemôže byť reč o tom, že kresťanstvo prišlo o svoju historickú úlohu, ba práve naopak, aj v súčasnosti je určujúcim faktorom vývoja budúcnosti. Signály, ktoré prichádzajú z rôznych miest kresťanského sveta, potvrdzujú, že mnohí odhalili skutočný cieľ globalizmu a na základe Božieho slova boli schopní rozpoznať sily, ktoré chceli čoraz očividnejšie obrátiť svet proti Bohu Biblie. Svet chcel prinútiť kresťanstvo k duchovnému sebazničeniu, ale podľa spomenutých signálov tento program, aspoň pre tento čas, zlyhal.

Adonaj Biblie nie je zlý, ale dobrý Boh. On je ten, kto skrze obeť Ježiša Krista na kríži Golgoty zmieril svet sám so sebou. Lucifer (Satan) a všetci tí, ktorí chcú skutočnú úlohu tohto padlého anjela v dejinách spásy prikrášľovať a vedome alebo nevedome zameniť pravdu za lož, pravdu za klamstvo, svetlo za tmu, tmu za svetlo, stoja na strane zla. O tejto skupine ľudí hovorí apoštol Pavol: „Lebo hnev Boží sa zjavuje z neba na každú bezbožnosť ľudí, ktorí zadržujú pravdu neprávosťou.“ (Rim 1,18)

Čarovanie prostredníctvom kultúry

Najúčinnejšou zbraňou ničenia kresťanstva a cirkvi je čarovanie prostredníctvom kultúry. Pod tým rozumieme to, že kultúra sa snaží pôsobiť na fantáziu ľudí príťažlivými, kultúrnymi produktmi a svojím masívnym vplyvom chce rozbiť kresťanský hodnotový systém.

Najmä v uplynulých rokoch Hollywood chrlil pseudo-biblické filmy, ktorých jednoznačným cieľom bolo sfalšovanie Biblie, znevažovanie biblických hrdinov (napríklad film Noe). Predmetom výsmechu sa snažili urobiť aj proroctvá o vytrhnutí. Na trh sa dostali mnohé filmy a knihy, ktoré pozitívne vykresľovali osoby zaoberajúce sa okultizmom a mágiou a diváci mohli čoraz častejšie vidieť aj také diela, v ktorých pozitívni hrdinovia boli homosexuáli. Cieľom tohto všetkého je zmeniť tradičný obraz morálky sveta.

Proti biblickému obrazu sveta sa postavili aj rôzne nové, majstrovsky spracované sci-fi mýty, ale tieto fikcie sú iba výplodmi ľudskej fantázie. Biblia hovorí, že ak sa fantazírovanie odtrhne od konkrétnych existujúcich vecí, človek sa môže otvoriť vplyvu démonov. Zdravá predstavivosť funguje tvorivo v medziach skutočnosti, ale ak vstúpime do ireálneho sveta, môže to spôsobiť škody a mať vplyv aj na zničenie osobnosti človeka. V Biblii – v Starej i v Novej zmluve – nachádzame veľké množstvo ochranných opatrení, ktorých cieľom je poskytnúť človeku ochranu pred zlými duchmi, ak niekto prejde z prirodzeného do nadprirodzeného sveta. Vplyv čarovania môže posilniť v ľuďoch predstavivosť skrze majstrovsky podanú mytológiu. Rodičia musia dávať pozor na to, aké kultúrne produkty „konzumujú“ ich deti a ako tieto vplývajú na formovanie a vývoj ich osobnosti.

Tajomstvo Babylona

Druhým typom čarovania, o ktorom čítame vo Svätom Písme, je to, keď niekto svoju funkciu, autoritu alebo duchovnú moc, ktorú dostal od Boha, používa proti Božej práci, respektíve, proti Božiemu ľudu. V Starej zmluve sem môžeme zaradiť Baláma a Saula, v Novej zmluve tú časť tyatírskeho zboru, ktorá sa podriadila duchu Jezábel, alebo sem patrí aj obraz „smilnice sediacej na šelme“ zo 17. kapitoly Zjavenia Jána.

Kráľ Moábu Balák si najal Baláma, aby preklial Izrael, ľud exodu, a tým ho pripravil o jeho silu. Boh však nadprirodzeným spôsobom prekazil prorokovu nerozumnosť a Duch Boží primäl proroka, ktorý miloval peniaze, namiesto kliatby vysloviť požehnanie. No neskôr dal Balám moábskemu kráľovi radu, aby vybral pôvabné, príťažlivé moábske ženy, ktoré by pozvali synov Izraela vzdať poctu ich bohu (Baál-Peór) a následne ich zavolali aj na „hody lásky“. Tento „ekumenizmus“ potom vyústil do sexuálnej nemravnosti, čo vyvolalo veľký Boží hnev, následkom ktorého prišlo o život dvadsaťštyritisíc Izraelitov. Balám bol pôvodne Božím človekom, ale pretože mal rád peniaze, postavil sa na stranu Božieho nepriateľa, kráľa Moábu, a vystúpil proti národnému záujmu Izraela. Takto sa z Božieho proroka stal čarodejník, lebo svoju duchovnú silu a známosť použil na ničenie Božieho ľudu. Prvým nástrojom Balámovho čarovania bola kliatba – najčastejšia forma čarovania. V takom prípade ľudia, ktorí disponujú duchovnou autoritou, dobrovoľne vyslovujú kliatbu na svojich bratov alebo na svojich blížnych. Je veľmi dôležité, aby každý duchovný človek, čo sa týka tejto oblasti, vzal na vedomie nasledujúci verš: „Čože by som zlorečil tomu, komu nezlorečí silný Boh?! A čo by som vylieval hnev na toho, na koho sa nehnevá Hospodin!?“ (4Moj 23,8)

Druhou formou Balámovej kliatby, ktorý skrze okultizmus a modloslužobníctvo vyvolal morálnu skazu v Izraeli, je červená mágia. V súčasnosti sa rozširuje aj táto forma čarovania. Podľa Svätého písma falošné náboženstvo a sexuálna nemravnosť často spolu súvisia.

Do hriechu čarovania upadol aj kráľ Izraela – Saul. Boh ho povolal, aby bol kráľom Izraela, pomazal ho Duchom Svätým a v prvom období svojho kraľovania sa ukázal ako veľmi úspešný vodca, ale pre neposlušnosť Božiemu slovu ho Pán ako kráľa zavrhol a na jeho miesto povolal Dávida. Lenže Saul nikdy nedokázal prijať Božie rozhodnutie a zvyšný čas svojho života a panovania vyplnil prenasledovaním Dávida, až nakoniec ukončil svoju kariéru u veštice v Endore. Čarovanie kráľa Saula je príkladom toho, že neposlušní kresťania môžu upadnúť do hriechu čarovania, keď prenasledujú Pánom povolaných a pomazaných ľudí, ničia ich službu a snažia sa ich osoby predstavovať v čo najtemnejších a najodpudivejších farbách.

V Zjavení Jána smilnica, ktorú nazývajú aj smilniacou cirkvou, symbolizuje taký náboženský a hospodársky systém svetového rozsahu, ktorý čerpá svoju silu z čarovania. Sväté písmo používa výraz „smilný“ na modloslužobnícky Izrael, ktorý sa odtrhol od zmluvných slov, a tiež na cirkev, ktorá sa odtrhla od Ježiša Krista Nazaretského, zaplietla sa do hriechu modloslužby a dostala sa do symbiózy so svetskou mocou. Takéto náboženstvo je svetské a chýba v ňom Božia prítomnosť, ale podľa proroctiev, vďaka svojmu kultúrnemu a materiálnemu bohatstvu, uplatňuje svoj vplyv na masy ľudí. Duch Svätý ho zobrazuje tiež ako prenasledovateľa skutočných kresťanov. Jeho výnimočná sila pochádza z čarovania, ktoré ľudí zotročuje a oberá aj o pozemské požehnanie. Podľa biblického zjavenia takmer každý, kto je jeho zástancom, zbohatne – teda reč je o náboženskej a svetovej veľmoci, kde sa panujúca trieda snaží získať rozprávkové bohatstvo. Svoj vplyv a bohatstvo získava cez čarovanie a nakoniec, ešte pred pádom antikristovského svetového poriadku, príde na ňu Boží súd.

Jezábel

Symbolom tretieho typu čarovania je Jezábel. Historická Jezábel bola dcérou sidonského kráľa, ktorú si vzal za ženu Achab, izraelský kráľ. Kráľovná sa však neobrátila k Bohu Izraela, dokonca jej hlavným životným cieľom bolo odtrhnúť Izrael od mojžišovskej zmluvy a dostať ho do kultu cudzích bohov: uctievania Baála a Ašery. Prenasledovala prorokov a robila všetko pre to, aby sa Eliášovo úsilie o návrat k Tóre nepodarilo. Dcéra sidonského kráľa bola známa aj tým, že znevažovala Boží zákon, spustila vykonštruovaný proces, aby popravila Nábota, a chcela zmeniť Bohom určený poriadok ohľadom vlastníctva pôdy. Ovládala aj svojho manžela Achaba, ktorý mal slabý charakter a svojimi zlými skutkami na seba privolal Boží hnev. Biblia hovorí, že Jezábel zdeformovala jeho myslenie, a preto v Božom prorokovi Eliášovi videl nepriateľa národa.

Jezábel v Izraeli naplnila úlohu „piatej kolóny“ svojej doby: ničila Boží ľud z pozície vnútorného nepriateľa, zničila v ňom schopnosť rozoznať hodnoty a pravdy. Konečným dôsledkom nepožehnanej činnosti Jezábel a Achaba bol úpadok Izraela a asýrske zajatie, ktorého následky vidno ešte aj dnes v podobe rozptýlenia a apostázie desiatich kmeňov.

Jezábel je symbolom čarodejníkov – pseudokresťanov, ktorí sa bez skutočného obrátenia zabudujú do cirkvi a získajú vplyvné funkcie a pozície. Apoštol Peter upozorňuje kresťanov, že ako boli falošní proroci medzi starozmluvným ľudom, tak aj medzi novozmluvnými kresťanmi budú kacíri, ktorí svojimi mylnými učeniami, falošnými zjaveniami a proroctvami odtrhnú ľudí od spoločenstva s Ježišom Kristom. Podľa apoštola Petra do zborov vpašujú nebezpečné kacírstva, učenia, kvôli ktorým veriaci stratia svoje spasenie. Títo skazení ľudia prinesú do spoločenstiev názory tohto sveta a nakazia nimi veriacich. Prvoradým cieľom ich činnosti je zbúrať absolútnu autoritu Božieho slova a rozšíriť protichodné tvrdenia a učenia.

Pre pravú cirkev je v každej otázke meradlom a najvyššou autoritou Božie slovo. Praví kresťania v súvislosti so svojimi starosťami a výzvami vždy hľadajú odpovede v Písme. Všetko v cirkvi sa podriaďuje autorite Písma Svätého a do spoločenstva nevpustí protirečiace doktríny, argumenty, ani zneužívanie Božieho slova na korekcie v kresťanskej službe. V dnešnej dobe však môžeme v zboroch pozorovať nebezpečné prejavy ducha Jezábel: ľudia vášnivo hľadajú argumenty, prečo nie je potrebné prijať Božie pravdy, dokonca k tomu pobádajú aj iných. V týchto ľuďoch pracuje duch Jezábel a to, čo robia proti cirkvi, nie je nič iné ako čarovanie.

Pašeráci kacírstva

Zvlášť obľúbeným fórom pre odpadnutých kresťanov je internet. Tu vehementne argumentujú proti práci Božieho ľudu a Ducha Svätého. Urobia všetko pre to, aby zbory, ktoré stoja na biblickom základe, destabilizovali a vytiahli ľudí spod autority Božieho slova. Táto činnosť vystihuje pojem hriechu čarovania. Peter o nich tvrdí: „…ktorým odsúdenie nezaháľa oddávna, a ich zahynutie nedrieme.“ (2Pt 2,3) Na nich sa vzťahujú pripomienky nachádzajúce sa v Liste apoštola Petra, respektíve v Júdovom liste. Súd nad týmito charizmatických čarodejníkmi bol vynesený už dávno: svojou ničiacou činnosťou si privolávajú zahynutie.

Každý je zodpovedný za vplyv, ktorý má na druhých. Najťažším hriechom v Biblii je boj proti Bohu (theomakhia). Je to nešľachetný a diabolský zápas, ktorého cieľom je zničiť vieru veriacich v Božie slovo.

Aj pri pokúšaní Evy mal satan rovnakú taktiku – najskôr zasial do jej srdca semená pochybností. Úspešní a pod milosťou zostávame dovtedy, kým stojíme na Božom slove. Pre nepriateľa sa staneme zraniteľnými, keď sa odvrátime od zjavených právd, takže keď sa niektorí kresťania odtrhnú od biblickej viery pod vplyvom falošných kresťanov, dostanú sa do problémov.

Závažnosť hriechu odvádzania od viery ukazuje konflikt apoštola Pavla s Barjezusom na Cypre. Prokonzul ostrova Sergius Paulus bol otvorený pre evanjelium Ježiša Krista Nazaretského, ale Barjezus urobil všetko pre to, aby rímskemu prokonzulovi jeho znovuzrodenie prekazil. Apoštol Pavol toho človeka nazval „synom diabla“ a vyslovil na neho kliatbu.

Teda nikto nemá právo svojich blížnych obrátiť proti Bohu, alebo odcudziť od Ježiša Krista. Kto urobí takú vec, musí si uvedomiť, že v Biblii je už napísané jeho odsúdenie a svojím deštruktívnym postojom zapríčiní najväčšiu škodu sebe samému. Apoštol Peter vo svojom 2. liste o takýchto ľuďoch hovorí, že lepšie by im bolo, keby sa nikdy neboli obrátili, respektíve nikdy sa nedostali do styku s pravými kresťanmi: „Lebo ak poznaním Pána a Spasiteľa Ježiša Krista boli unikli poškvrnám sveta a boli nimi zase sa zapletúc premožení, tak sú im posledné veci horšie ako prvé. Lebo by im bolo lepšie bývalo nepoznať cestu spravodlivosti ako poznavším odvrátiť sa od vydaného im svätého prikázania. Prihodilo sa im, čo hovorí pravdivé príslovie: Pes sa navrátil k svojmu vlastnému vývratku a umytá sviňa pováľať sa v blate.“ (2Pt 2,20-22)

V citovanom liste Peter poukazuje aj na to, že Boh nikdy nedal milosť tým, ktorí proti Nemu roznecovali vzburu. Padlých anjelov spútal reťazami a Noachov svet zaplavil potopou. Pre súčasnosť si z toho môžeme vziať ponaučenie, pretože Ježiš Kristus poukazuje na podobnosť eschatologického sveta s dobou Noacha, ako aj s apokalypsou Sodomy a Gomory z doby Abraháma. Pre obidve obdobia bolo charakteristické, že ľudia sa vzbúrili proti inštitútu manželstva, ktorý ustanovil Boh, hľadali nové spôsoby spolužitia a prirodzený poriadok života obrátili na neprirodzený. Normálny život sa stal odporným, zvrátené sexuálne styky sa stali príťažlivými, módnymi, hodnými nasledovania, ale Peter upozorňuje, že rodiny, ktoré sa držali viery v Boha – Noachova a Lótova – unikli súdu.

I tieto príklady sú výstrahou pre tých, ktorí v spoločenstvách Božieho ľudu podnecujú k zlému a osočujú. S týmito vnútornými výzvami sa dokážu popasovať len tí, ktorí verne milujú pravdu a odolávajú aktivitám ľudí, ktorí vyvolávajú rozklad a skazu. Videnie apoštola Petra potvrdzuje aj List apoštola Júdu, ktorý týchto ľudí nazýva škvrnami, vetrom unášanými mračnami bez vody, vyschnutými a s koreňmi vytrhnutými stromami, ktorí sú ako „…divoké vlny morské, vypeňujúce svoje vlastné hanebnosti, bludné hviezdy, ktorým je zachovaná mrákava tmy na večnosť.“ (Jud 13)

Obdobie apostázie a prebudenia

Aj v tyatírskom zbore obrátili veriacich proti živému Bohu ľudia démonizovaní duchom Jezábel. Falošnými učeniami a proroctvami vyvolali negatívne zmeny vo vnútornom stave členov cirkvi. Skoro každý apoštolský list zdôrazňuje ochranu proti týmto a podobným hrozbám vierou a duchovným životom. Teda, je potrebné sa vzoprieť nielen čarodejníkom, ktorí zneužívajú svoju autoritu, udelenú Bohom, ale aj proti falošným kresťanom, ktorí sa neobrátili alebo od Božieho slova odpadli a medzi kresťanmi šíria klebety, ohováranie a lživé správy.

Je aj taká časť odpadlíkov, ktorí sa chcú odtrhnúť len od Pána, ale nie od kresťanov. Dokonca sa snažia naviesť veriacich rôznymi manipuláciami a negatívnymi vplyvmi na to, aby ich nasledovali v ich apostázii. V dnešnej dobe sa dajú takmer všade v Kristovom tele nájsť tieto protiklady a zmätky.

V Spojených štátoch sprevádzala táto otvorená vojna medzi kresťanmi dokonca prezidentské voľby a ich výsledok. Dnes existujú mnohoraké zbory, aj také, ktoré možno nazvať kresťanskými len v kultúrnom zmysle, kde prijímajú homosexuálne manželstvá, sú tolerantní k zmiešaniu odlišných náboženstiev, dokonca preukazujú otvorenosť pre hnutie gender. Zároveň sú vo svete skoro v každom národe aj mnohé dynamicky rastúce evanjelikálne zbory, ktoré nekompromisne hlásajú evanjelium a smelo reprezentujú a vyznávajú svoju vieru. Dnes je možné slobodne si vybrať nielen Boha, ale aj príslušnosť k zboru, resp. ju zmeniť. Kto neverí v Božie slovo a zároveň vyznáva, že je kresťan, môže sa pridať k takým liberálnym a homosexuálnym spoločenstvám, ktoré oslavuje svet, a, naopak, liberálne spoločenstvá môžu opustiť tí, ktorí chcú žiť ako kresťania na základe plného evanjelia.

Kresťanský svet sa stáva dvojpólovým – pravou a falošnou cirkvou. Táto deliaca čiara vo vnútri zboru sa po prvýkrát zrodila v Tyatírach, a to v dôsledku vplyvu ducha čarovania. Znaky tyatírskeho zboru poskytujú dnešnému kresťanskému svetu pomoc pri objasnení situácie cirkví v terajšom období. Totiž, budúcnosť rozorvaného kresťanstva, jeho dvoch pólov sa bude vyvíjať protichodným smerom. Jeden pól – apostatov – ktorí sa dostali pod vplyv čarovania, Ježiš Kristus vrhne do Veľkého súženia; a tých kresťanov, ktorí zostali v pomazaní, v nasledovaní Slova, vyzdvihne do svojej slávy. Títo budú mať účasť na nebeskej svadobnej hostine.

Preto dnešný kresťanský svet charakterizuje zároveň apostázia i obnovenie. Dá sa očakávať, že aj v budúcnosti bude pokračovať opúšťanie viery. Tí, ktorých do tela Kristovho nevsadil Boh, ale sa medzi Boží ľud vmiešali z rôznych telesných motivácií, sa odtrhnú od Ježiša Krista aj od pravej cirkvi. Pre nich bolo vždy charakteristické, že viac milovali tento svet ako Boha a nasledovanie ich sebeckých záujmov a sympatií sekularizovaných ľudí, bolo pre nich omnoho dôležitejšie, ako služba pre Božie veci a vytvorenie spôsobu života, ktorý sa páči Bohu. Títo ľudia dostanú uznanie od sveta, budú ich oslavovať za to, že chcú modernizovať cirkev a chcú ju priblížiť svetu.

Na druhej strane bude pokračovať aj kresťanské obnovenie a praví kresťania naplnia proroctvo Ježiša Krista: každému národu bude hlásané evanjelium Božieho kráľovstva, ktoré Boh potvrdí takými znameniami a zázrakmi, že sa mnohí ateisti z rôznych spoločenských vrstiev obrátia z celého srdca k Pánovi a budú požehnaním pre Boží ľud a pre svoj národ. Božia práca neuviazne, lebo Boh nestiahol svoju ruku späť. Preto nech sa úprimní kresťania snažia o to, aby boli účastníkmi nového navštívenia, pomazania Ducha Svätého, aby vedeli naplniť svoje povolanie a poslanie na Božiu slávu.

Praví kresťania sa nemusia pasívne prizerať vzniku dvojpólového kresťanského sveta. Tých, ktorí sú otvorení, musia presvedčiť na jednej strane o tom, aké sú charakteristické znaky pravej cirkvi, a na druhej strane im treba zdôrazniť možnosť voľby, perspektívu pravej cirkvi, resp. dôsledky účasti vo falošnej cirkvi. Vo Svätom Písme sa na viacerých miestach spomína, že mnohí vyjdú z Babylona a vojdú do Božieho kráľovstva. Tento vývoj sme schopní pozitívne ovplyvniť kázaním Božieho slova, biblickými odkazmi, vydávaním svedectiev, modlitbami za druhých a duchovným bojom, v súlade s dokonalou Božou vôľou.

Ale tých, ktorí zaťato bojujú proti Bohu, musíme napomenúť patričnými proroctvami. Boh nenávidí hriech, ale hriešnika chce zachrániť, lebo On sa neteší zo smrti hriešnika, ale chce, aby každý spoznal cestu k spaseniu. Zámery ľudí so sklonom škodiť a ničiť – najviac ako je len možné – treba prekaziť.

Mýtus tlačenej lži

Hlavne od začiatku 21. storočia sa v spoločnosti rozširuje láska ku klamstvu. To zrejme súvisí s tým, že sa stále zvyšuje počet ľudí, ktorí komunikujú cez sociálne siete, resp. z nich získavajú informácie. Mnohí ľudia aj doteraz žili v mylnom presvedčení, že klamstvo v článku v písanej podobe nie je natoľko závažným hriechom ako klamstvo, osočovanie alebo nadávka hovoreným slovom.

Mýtus písaného a tlačeného slova, knihy zakrýva pred čitateľom silu zla a jedu jazyka obzvlášť v 20. storočí, v ktorom sa knihy začali všeobecne fetišizovať. V dôsledku toho sú autori lží a osočovaní presvedčení, že konajú užitočnú prácu, pritom možnože nahlas, živým slovom by sa ani oni sami nehlásili k svojim zlým rečiam.

Aj písanie je jazyk – takisto ako hovorená reč môže byť klamstvom alebo pravdou. Mnohí ľudia by boli v lepšom morálnom stave, keby nikdy nenapísali žiadny článok alebo knihu.

To isté sa dá povedať o písmach, písomnostiach, článkoch publikovaných na internetových stránkach. Keby človek menej rečnil, mal by menej hriechov. Ťukanie prstami po klávesnici tiež patrí ku komunikácii, k reči, aj skrze to sa dá stavať alebo búrať vzťahy medzi ľuďmi či medzi Bohom a človekom. Ježiš Kristus nás upozorňuje, že z každého prázdneho slova musíme vydať počet. Sem patria i sms-ky, písanie blogov, komentárov, príspevkov na facebooku atď. Prirodzene, za svoju reč sme zodpovední aj vtedy, keď ju zverejníme vo forme článku, štúdie alebo knihy.

Články, ktoré obsahujú klamstvá a osočovania, by sme si nemali vážiť, obdivovať ich, ale ako zlo jazyka ich treba zavrhovať a nenávidieť. Ježiš nás nechce oslobodiť od nenávisti, ale učí nás a vychováva, aby sme nenávideli všetko to, čo Božie slovo a Zákon považuje za hriech a zlomyseľnosť, aby sme milovali pravdu a usilovali sa hriešnikov priviesť ku krížu Ježiša Krista, aby mohli získať odpustenie svojich hriechov.

Ani kliatba nebude menej účinná, keď ju naklepú na stroji alebo ju dajú vytlačiť. Keď je namierená na toho, koho Boh žehná, je to čarovanie. Ale ak je smerovaná na toho, koho aj Boh preklína, to je uplatnenie spravodlivosti. Niektorí – hlavne tí, ktorí hlásajú opičiu lásku – sa snažia nenávisť k hriechu označiť za nenávistné správanie a od veriacich očakávajú toleranciu voči prekliatym veciam a prejavom. Tato láska nie je láskou. Láska je totiž neodlučiteľná od pravdy, a keďže osoba Boha je zároveň láska aj pravda, Jeho prirodzenosť je nerozdeliteľná.

Ježiš ujasňuje, že naše slová vznikajú v našom srdci. Je to tak aj vtedy, keď ich nevyslovujeme svojím jazykom, hovorenou rečou, ale vyťukávame na klávesnici. Ba skúsenosť ukazuje, že čo jazykom vyslovíme alebo vlastnou rukou píšeme, voči tomu je naše svedomie citlivejšie.

Použitie internetu búra u ľudí zábrany v komunikácii. Niektorí sa správajú tak, akoby to neboli oni, kto píše tie špinavé, oplzlé slová, necítia, že by sa v týchto prejavoch nachádzal ich charakter, preto nezodpovedne komunikujú na sociálnych sieťach. Reč je najdôležitejším prejavom našej osobnosti. Odkazy a komentáre, ktoré sa dostanú na internet, sú často neosobné, preto sa stávajú brutálnymi a neľudskými.

Aj keď sa v budúcnosti dostanú na trh novšie výdobytky techniky, ktoré umožnia ešte väčšie možnosti komunikácie, osobná zodpovednosť človeka sa ani v takom prípade nestratí. Ani v súvislosti s umelou inteligenciou, robotmi, naopak, ešte bude aj rásť. Ak je väčšia vedomosť, väčšia je aj zodpovednosť. Nezabudnime, že Boh nás berie na zodpovednosť za každú formu komunikácie! Používajme nové technické prostriedky na slávu Božiu! Musíme byť pozorní a usilovať sa o to, aby sme na našich blízkych a na naše okolie mali pozitívny vplyv. Naše písomnosti, SMS-ky, komentáre môžu ľudí priťahovať smerom k Ježišovi Kristovi, ale môžu ich aj odpudiť, odtrhnúť od Neho.

Kresťanov, ktorí používajú svoj jazyk na borenie, zneužívajú dôveru svojich bratov, blížnych a osobný vzťah s nimi udržiavajú preto, aby v ich srdciach utlačili vieru v Pána a na nej založenú dobrú morálku, pripodobňuje apoštol Júda ku Kainovi, Balámovi a Kórachovi, ktorí všetci zaplatili životom za svoje bezbožnosti.

Internet sa dá používať aj na dobro, na Božiu prácu. Cez sociálne siete môžeme hlásať evanjelium, rozširovať Božiu reč a môžeme podávať múdre, biblické argumenty o existencii Boha a o vzkriesení Ježiša Krista, hriešnikov môžeme viesť k znovuzrodeniu, k obráteniu.

Revolúcia v komunikácii sťažuje obranu napadnutých voči záplave klamstiev, ba čo viac, zdá sa, že osočovanie a lži sú v celosvetovom meradle v prevahe nad pravdou. Keď kresťania používajú internet, nemôžu si dovoliť zbaviť sa zábran vsadených do ich svedomia skrze Božie slovo.

Zamysli sa, či tvoje aktivity na internete slúžia pravde, alebo ho zamoruješ svojimi prázdnymi, nečistými výplodmi! Podľa apoštola Pavla skutky každého jedného budú preskúšané ohňom, čo neznamená iba to, že sa tvoj iPad alebo laptop dostane na smetisko, ale ak sa neobrátiš k Bohu, aj ty sám sa dostaneš do pekla.

Rozdelenie

V poslednom období prebehli vo svete, ale aj u nás (v Maďarsku – pozn. prekladateľa), také vyhrotené udalosti, ako sú napríklad invázia islamu do Európy, plebiscity v tejto súvislosti, stavba plotu na maďarských hraniciach, americké prezidentské voľby alebo Brexit, ktoré vyvolali vášnivé diskusie, dokonca nenávisť aj medzi kresťanmi.

Pred nami je výzva naučiť sa chápať svetové udalosti, ktoré majú vplyv aj na budúcnosť veriacich, na základe Božieho slova a z prorockej perspektívy a vybudovať v sebe správny postoj. Keď vývoj udalostí vo svete berieme vážne, musíme počítať aj v budúcnosti so vznikom situácií, ktoré nás prinútia „priznať farbu“, dokonca s veľkou pravdepodobnosťou sa dá očakávať, že ich bude stále pribúdať a postavia nás pred ešte väčšie výzvy.

Aj preto je veľmi dôležité, aby pravá cirkev pod vedením Ducha Svätého naplnila svoju prorockú úlohu vo svete, ako apoštol Pavol, ktorý, keď ho ako väzňa viezli vojaci do Ríma, upozornil lodivoda, že plavba bude nebezpečná. Je veľmi dôležité, aby sa kresťania dostali ku konsenzu a nepožadovali apolitický postoj od pravej cirkvi; a iní zase nech neobviňujú pravú cirkev za to, že nie je ochotná podriadiť sa požiadavkám sveta. Pre tých, ktorí úprimne milujú Boha, je najdôležitejšie, aby Božia práca napredovala. Búrlivé diskusie o nepodstatných veciach a otázkach neposilňujú kresťanov, aby v tomto mimoriadne ťažkom období obstáli.

Musí nám byť úplne jasné aj to, za koho sme pred Bohom bezprostredne zodpovední a nesmieme sa schovávať pod falošnú zodpovednosť za ľudí, za ktorých Boh poveril zodpovednosťou iných. Cirkev nie je spasiteľom sveta – cirkev je soľou a svetlom sveta. Ako apoštol Pavol hovorí v 2. liste Tesaloničanom: „Lebo tajomstvo bezzákonnosti už pôsobí, len až by ten, kto teraz zdržuje, bol odstránený zo stredu.“ (2Tes 2,7) Svet sa rúti do priepasti, ale ešte disponuje možnosťami, ako spomaliť toto nebezpečné smerovanie k naplneniu skazy a vzniku nového totalitného svetového poriadku na zemi.

Kresťania majú za sebou ťažké obdobie. Žili pod agresívnym tlakom novej kultúrnej revolúcie, na mnohých miestach sveta boli terčom prenasledovania, státisíce stratili svoje rodiny a domovy. Aj americkí kresťania, ktorí stáli proti manželstvám homosexuálov, legalizácii potratov, v uplynulých rokoch utrpeli veľa krivdy. Ale práve výsledok amerických volieb potvrdil, že aj v Spojených štátoch je fungujúce kresťanstvo brzdou proti šíreniu zla.

Zatiaľ otvorenou otázkou je, ako sa podarí využiť predĺženie času milosti na obnovenie a rast cirkvi. Dôležité je konsolidovať vnútorné vzťahy a obnoviť biblickú jednotu v miestnych zboroch a v celom tele Kristovom na to, aby nasledujúce roky neboli úspešné iba z hľadiska kresťanskej služby, ale aj pre politiku, ktorá chráni kresťanstvo. To je základným záujmom každého kresťana. Niektorí popierajú potrebu politickej ochrany kresťanstva a hrubo ohovárajú tých, ktorí sa v minulosti zastali politikov, ktorí ochraňovali kresťanskú kultúru a pravdy viery, aby spomalili vytvorenie svetovlády/svetového spoločenstva, pre ktoré určité náboženstvá, ako napríklad islam, dostali mocenskú podporu od vedenia západných štátov, pričom kresťanov negatívne diskriminovali.

V západných štátoch zanikol neutrálny model štátu – toto kresťania pochopili z udalostí minulých rokov. A rozpoznali aj to, že vlády väčšiny západných štátov nie sú na strane kresťanskej kultúry, ale uprednostňujú mohamedánske náboženstvo, ktoré chce zničiť kresťanstvo. Očividný pokles intenzity tejto snahy je len dočasný a dá sa očakávať, že po určitom čase tento trend bude pokračovať s ešte väčšou aroganciou. O dôsledkoch je lepšie teraz ani nehovoriť. Obráťme pozornosť na to, čo aj Pavol citoval od žalmistu: „Dnes, keby ste počuli jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc ako v tom rozhorčení, v deň pokúšania na púšti.“ (Žid 3,7-8)

Preklad: Anna Mináriková
Úprava: Katarína Nováková, Zlatka Radnotyová, Jozef Lengyel, Előd Mayer
Zdroj: Új Exodus december 2016