Naplnené potreby a šťastie ľudí

Phil Bosmans vo svojej básni prirovnal šťastie k motýľovi, ktorý náhodne prelieta z kvetu na kvet. Portugalské príslovie hovorí, že veslovanie je práca a šťastie je vietor opierajúci sa do plachiet lode. Let motýľa i vietor je niečo nevypočítateľné. Niečo, čo sa nedá uchopiť a trvalo si udržať... Niečo, čo prichádza a odchádza, čo nie je možné ovplyvniť. Čím je podmienené ľudské šťastie? Je možné ho dosiahnuť? Je šťastie len krátko trvajúci euforický pocit, alebo je to stav, ktorý je možné dlhodobo udržať? Prichádza ľudské šťastie náhodne alebo na základe nejakých pravidiel? Je šťastie výsledok usilovnej práce, dieťaťom náhody alebo hračkou nemenného osudu? Čo je to vlastne šťastie?

Definícia šťastia

Presná definícia šťastia v podstate neexistuje. Každý človek má vlastnú predstavu o spokojnom a šťastnom živote. Vo všeobecnosti za šťastného človeka považujeme takého, ktorý má naplnené potreby. Život je ako mozaika zložená z mnohých potrieb. Z hľadiska psychológie neuspokojovanie potrieb - deprivácia - vyvoláva reakcie smútku, strachu a hnevu. Nenaplnené potreby vedú k pocitom úzkosti, k vnútornému napätiu a nepokoju. Ak takýto stav negatívnych emócii pretrváva dlhšie, vedie to k vzniku psycho-somatických ochorení. Inými slovami, negatívny psychický stav sa odrazí aj na fyzickom zdraví vznikom rôznych chorôb. Keď má človek naplnené potreby, je šťastný, prežíva pozitívne emócie a vie byť prínosom aj pre svoje okolie. Spokojný človek sa nestresuje, nežije v neustálej úzkosti, nepotrebuje lieky na depresiu. Šťastný človek sa teší na budúcnosť, očakáva dobré veci. Vonkajším znakom šťastného človeka je schopnosť smiať sa, prejaviť pozitívne emócie. Spokojný človek neplánuje robiť druhým ľuďom zle, nie je vodcom teroristickej skupiny.

Model prirodzených potrieb

Ľudské potreby sú rôzne a v priebehu života sa vyvíjajú. To, čo jeden človek pokladá za nevyhnutnosť, pre druhého nemusí mať nijaký význam. Niektoré potreby sú však u všetkých ľudí rovnaké. Je veľa pokusov kategorizovať potreby. Asi najznámejšia je teória Abrahama Maslowa s hierarchickým usporiadaním potrieb. Predstavme si viacposchodovú stavbu v tvare pyramídy. Jednotlivé potreby sú stavebné kamene vytvárajúce poschodia. Základňou sú fyziologické potreby (napr. potreba spánku, vzduchu, jedla, tekutín). Od naplnenia týchto základných potrieb je závislý biologický život človeka. Potom nasleduje potreba bezpečia, ktorá sa týka zabezpečenia existencie (odev, domov, súkromie, možnosť finančného zabezpečenia). Tretia je potreba milovať a byť milovaný. Každý človek potrebuje mať blízky citový vzťah a zažívať priaznivú emocionálnu odozvu od najbližších osôb. Podľa psychológov sú prejavy nežnosti pre dieťa také dôležité, že bez nich sa nemôže normálne duševne vyvíjať. Štvrtá je potreba uznania. Prejavy úcty a rešpektu iných ľudí následne ovplyvňujú aj sebaúctu a sebavedomie. Túto potrebu ľudia napĺňajú rôznym spôsobom. Niekto sa snaží ohúriť druhých veľkosťou majetku či politickou mocou, iný funkciami alebo akademickými titulmi. Ďalší sa snaží získať obdiv okolia „bombastickými“ zážitkami z dovolenky trikrát ročne. Piata je potreba sebarealizácie, ktorá sa týka naplnenia života tvorivými činmi, dosiahnutia cieľov a využitia schopností, ktoré prinášajú úžitok sebe aj ostatným. Túto potrebu majú len niektorí ľudia a pokladá sa za znak zrelosti osobnosti. Majú ju ľudia, ktorí chcú vykonať niečo veľké. Plánujú a pracujú, vytvárajú hodnoty a dosahujú stanovené ciele. Prvé tri skupiny potrieb sa prejavujú už u novorodenca. Podľa toho, aké má človek potreby, vieme posúdiť jeho zrelosť a úroveň rozvoja jeho osobnosti.

Spirituálne potreby

Potreby, ktorým sme doteraz venovali pozornosť, boli fyzické a psychické. Človek je však bio-psycho-spirituálna bytosť. Okrem prirodzených potrieb má aj potrebu nadprirodzena, pretože je duchovná bytosť. Ktosi povedal, že človek má v sebe prázdne miesto, ktoré nevie vyplniť nik iný iba Boh. Každý človek vrátane neveriaceho má aj duchovné potreby. Človek je spoločenská bytosť, potrebuje spoločenstvo nielen s ľuďmi, ale predovšetkým s Bohom, svojím Stvoriteľom. Prvá bytosť, s ktorou Adam v raji komunikoval, bol Boh. Je to symbolom toho, že vzájomný vzťah človeka s Bohom je prioritou pred každým iným vzťahom. Od kvality komunikácie s Bohom sa odvíja aj kvalita komunikácie s ľuďmi v každodennom živote. Bohu patrí prvé miesto. Ľudský duch túži po Bohu, po Jeho prítomnosti. Človek je večná duchovná bytosť, pretože duša a duch nezomierajú. Telesné potreby sú dočasné. Biblia hovorí, že telo nič neosoží, Duch je ten, ktorý oživuje. Duch človeka potrebuje Svätého Ducha, ničím iným sa táto potreba nedá naplniť.

Šťastný a naplnený život - ilúzia?

Na základe Biblie a osobnej životnej skúsenosti som pevne presvedčená, že človek nemôže žiť šťastný život, ak osobne nespozná Darcu života, svojho Stvoriteľa, Pána vesmíru. Človek nemôže žiť úplne spokojný život, pokiaľ nespozná Toho, kto dáva pravý pokoj. Pretože to prázdne miesto hlboko v srdci ľudskej osobnosti nevie nik zaplniť... Ľudia môžu mať naplnené všetky telesné potreby, môžu mať materiálne zabezpečenie, úspech v práci, usporiadanú rodinu a predsa im niečo (Niekto) chýba... Stotožňujem sa s výrokom Biblie: „Niet pre mňa šťastia mimo Teba.“ Šťastní sú tí, ktorí našli zmysel a cieľ svojho života, pravú podstatu ľudského bytia, ktorí objavili neviditeľné večné a slávne Božie kráľovstvo a stali sa Jeho súčasťou. Ježiš Kristus povedal: „Ja som cesta, pravda a život.“ Nie je možné pochopiť tajomstvo života bez spoznania osoby Ježiša Krista. Keď sa Ježiš modlil k Otcovi, povedal: „A to je ten večný život, aby znali Teba, toho jediného pravého Boha, a Toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ (Jn 17:3) Dávid vo svojom žalme hovorí: „Blahoslavený (grécky makarios, čo v preklade znamená aj šťastný, požehnaný) je ten, komu je odpustené prestúpenie, ktorého hriech je prikrytý! Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta neprávosti, a v ktorého duchu nie je ľsti.“ (Ž 32:1-2)

Potreba znovuzrodenia

Keď Boh odpustí človeku všetky hriechy, ľudské srdce sa naplní skutočným pokojom a životný pocit sa stáva ľahkým a radostným. Keď sa človek skrze modlitbu znovuzrodí, stáva sa Božím dieťaťom a Boh mu zasľubuje dobrú budúcnosť nielen v nebi, ale už na zemi. Realita neba nie je rozprávka, ale životný cieľ, pre ktorý je človek stvorený, pretože život sa smrťou nekončí. Znovuzrodenie je kľúčom do neba. Potreba znovuzrodiť sa je najdôležitejšia zo všetkých ľudských potrieb, pretože od jej naplnenia závisí život vo večnosti. Tak, ako má telo potrebu jedla, má aj duch potrebu Slova. Ježiš Kristus povedal, že človek nebude živý len na samom chlebe, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst. Božie slovo - Biblia - je pre ľudského ducha pokrmom. Duch Boží je pripodobnený k živej vode, pretože bez vody nie je možný život. Prítomnosť Svätého Ducha v živote každého človeka je nenahraditeľná. Tak, ako je vitálne dôležitý vzduch pri dýchaní, je dôležitá i modlitba u kresťana. Skrze dýchanie sa zabezpečí prísun kyslíka do každej bunky, aby sa zachoval život. Modlitba je dýchaním ducha, pričom srdce je centrom viery, ktoré pumpuje život. Bez zdravého srdca nie je možný plnohodnotný život.

Kompletné nadprirodzené zabezpečenie

Boh vie naplniť všetky ľudské potreby. Apoštol Pavol píše: „A môj Boh naplní každú vašu potrebu podľa svojho bohatstva v sláve, v Kristovi Ježišovi.“ (Fil 4:19) Toto napísal kresťanom, ktorí sa zúčastnili svojimi darmi na napĺňaní Pavlových potrieb. „A na dobročinnosť a na zdieľnosť nezabúdajte, lebo v takých obetiach má Boh záľubu.“ (Žid 13:16) Pamätajme na to, že blahoslavenejšie je dávať ako brať. (Sk 20:35) „Lebo ochotného darcu miluje Boh. A Boh má moc rozhojniť nám každú milosť, aby sme vždycky vo všetkom mali všetkého dostatok a tak hojneli na každý skutok dobrý.“ (2Kor 9:7-8) Hospodin má toľko, že ti môže dať omnoho viac ako to, čo už máš. (2Par 25:9) Hospodinovi patrí celá zem i jej náplň. On nám - veriacim v Jeho meno - zaisťuje bezpečie, ochranu vo dne i v noci. Nebeský Otec sa neustále stará o svoje deti. Dáva im každodenný chlieb (zamestnanie, mzdu), zaodieva ich. Aj uprostred globálnej finančnej krízy Boh je stále nevyčerpateľným zdrojom zabezpečenia tých, ktorí Mu patria. „Ale pevný základ Boží stojí a má túto pečať: Pán zná tých, ktorí sú Jeho.“ (2Tim 2:19) „Teraz viem, že Hospodin zachraňuje svojho pomazaného, ozve sa mu z nebies svojej svätosti, v hrdinskej sile spasenie jeho pravice. Títo dúfajú vo vozoch a tamtí v koňoch, ale my si pripomíname meno Hospodina svojho Boha. Oni klesli a padli, ale my stojíme a budeme pevne stáť.“ (Ž 20:7-9) Tí, ktorí dúfajú vo vlastnej sile v podnikanie, obchod, banky, poisťovne, dôchodky a sociálne podpory od štátu, budú klesať a padať. Ale tí, ktorí postavili svoj život na Skale, budú pevne stáť v každom čase, aj keď príde silný vietor, búrka či povodeň. Pán veriacim zasľúbil, že ich prevedie víťazne každou ťažkou životnou situáciou. „Padne ich po tvojom boku tisíc a desať tisíc po tvojej pravici, ale k tebe sa to nepriblíži.“ (Ž 91:7)

Bezpečný domov plný lásky

Tým, že Ježiš Kristus nám išiel do neba pripraviť príbytky, naplnil aj hlbokú túžbu ľudského srdca po stabilnom a šťastnom domove, ktorý mnohí na zemi nemajú. Náš skutočný domov je v nebesiach, na zemi sme len dočasne ako pútnici. V nebi nebude plač, bolesť, útlak, nepriateľstvo, nenávisť, závisť, choroba a smrť. Nebo je miestom večnej radosti, pokoja a pravého šťastia. Nebo je skutočné miesto, je však rovnako reálne ako peklo. Umiestnenie vo večnosti je záležitosťou rozhodnutia človeka tu na zemi. Boh je dobrý a každému dáva možnosť vstúpiť do Božieho kráľovstva. „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto v Neho verí.“ (Jn 3: 16) Zástupná obeť na golgotskom kríži bola dielom lásky. Už nikdy nikto nemôže vykonať väčšiu obeť za hriechy ľudí. Ježiš Kristus zomrel za naše hriechy, aby nám bolo odpustené, a na tretí deň vstal z mŕtvych. Tým definitívne porazil smrť a získal pre nás večný život, ktorý nám ponúka. Ježiš Kristus touto jedinou dokonalou a dostatočnou obeťou zmieril ľudstvo s Bohom. Táto jedinečná historická skutočnosť, ktorá sa stala pred 2000 rokmi, je neopakovateľná, ale stále z nej môžeme čerpať. V Ježišovi Kristovi bola dokonale naplnená potreba ľudí byť milovanými a milovať. Biblia hovorí, že niet väčšej lásky, ako keď niekto dá život za svojich priateľov. Apoštol Ján píše, že Boh je láska. Samotný Boh je zdrojom lásky. Človek, ktorý nie je milovaný, nevie milovať. Ten, kto neprijal lásku, nevie ju dávať. Pretože dávať môžeme len niečo, čo skutočne máme. Ale my sme prijali lásku od Boha. Boh nás miloval prvý ešte v čase, keď sme žili v hriechoch, keď sme v Neho neverili. Boh nás prijal, dal nám právo a moc, aby sme sa stali Jeho deťmi a teda aj dedičmi, zasľúbil nám dobrú budúcnosť, pripravuje nám príbytky v nebi. Boh povedal, že bude s nami po všetky dni nášho života, potom si nás zoberie k sebe a budeme s Ním navždy v radosti. To je skutočný dôvod tešiť sa, byť šťastný bez ohľadu na vonkajšie okolnosti, kurz dolára, cenu ropy, vojnové konflikty, mieru nezamestnanosti a prírodné katastrofy. Človek, ktorého budúcnosť je neistá a neurčitá, sa nevie tešiť. Boh je zárukou toho, že svoje Slovo dodrží, keď my zostaneme verní. „Lebo ja znám myšlienky, ktoré myslím o vás, hovorí Hospodin, myšlienky pokoja a nie zlého, aby som vám dal šťastnú budúcnosť a vaše očakávanie.“ (Jer 29:11)

Potreba realizácie vyšších cieľov

Keď človek odovzdá svoj život Bohu, zmení sa aj jeho rebríček hodnôt, čo sa odrazí i na potrebe uznania a sebahodnotení. Znovuzrodený človek vie, že je prijatý a uznaný všemohúcim Bohom, ktorý disponuje obrovskou mocou. Kresťan naplnený Svätým Duchom už nepotrebuje prejavy úcty a rešpektu od iných ľudí či obdiv okolia. Naše sebahodnotenie nezávisí od názorov ľudí zvonka, ale vychádza z Biblie. Dôležité je, čo o nás hovorí Najvyšší Boh, nie ľudia. Nehľadáme pochvalu od ľudí, pretože lepšie je poslúchať Boha ako ľudí. Znovuzrodený kresťan sa chce páčiť Bohu, ktorému slúži. Naša dostatočnosť je od Boha, ktorý hovorí, že sme cenní. Naša hodnota je v tom, že Ježiš Kristus nás vykúpil. Neboli sme vykúpení zlatom ani striebrom, ale drahocennou krvou nevinného Božieho Syna. Preto je naša cena vysoká. A Boží Duch nám svedčí, že sme Božie deti. Naše sebavedomie v postkomunistickom prostredí Európy nie je veľmi vysoké, čo je dôsledok politickej vlády v našej novodobej histórii. Ale Boh chce v tomto čase, aby sme objavili svoju identitu v Kristovi, posilnili sa a odvážne rozniesli evanjelium po celom Slovensku i  Čechách. Toto je veľká výzva, príležitosť naplniť svoj život hodnotnými činmi, využiť svoje schopnosti pre realizáciu plánov Božieho kráľovstva, prácou na vinici priniesť úžitok iným. A tým sa dostávame k najvyššej potrebe ľudského života - potrebe služby. Znovuzrodený kresťan už nerealizuje iba svoje plány, zámery a ciele, ale Božiu vôľu. Hlavný Boží cieľ - záchrana ľudí - sa stáva jeho cieľom a svoje osobné ciele podriaďuje Božím. V naplňovaní cieľov Božieho kráľovstva kresťan nachádza svoje uplatnenie a rozvoj vlastného života (sebarealizáciu). Ten, kto činí Božiu vôľu, je skutočne šťastným človekom. Činenie Božej vôle prináša veľkú radosť do srdca, je to niečo, čo má večnú hodnotu aj odmenu u Boha. Služba Bohu a ľuďom v mene Ježiš v Duchu Svätom je najdôležitejšia činnosť v živote človeka. Je to znakom zrelosti, keď človek začne napĺňať potreby iných, nie iba svoje vlastné.

Bezstarostný „hollywoodsky“ život

Musí mať človek naplnené všetky potreby, aby mal spokojný život? Keď sa pozrieme na černochov v chudobnej Afrike, sme prekvapení jednou vecou. Títo jednoduchí ľudia, ktorí väčšinou bývajú v domoch z bambusových tyčí s hlinenou (nie plávajúcou) podlahou, sú šťastní. Napriek tomu, že majú málo jedla a veľa detí, sú radostní a bezstarostní. Majú niečo, čo prosperujúcim Európanom evidentne chýba. Radosť. My žijeme v oveľa lepších podmienkach. Všetci máme pitnú vodu, splachovací záchod, denne varené jedlo, moderný odev... Máme lepšie materiálne zabezpečenie, ale viac stresu a akoby menšiu schopnosť radovať sa. Čím to je? Zo správ o hollywoodskych hviezdach zisťujeme, že ani ľudia, ktorí žijú v úplnom prepychu a majú naplnené všetky materiálne potreby, nie sú spokojní. Je pozoruhodné, že veriaci ľudia idúci na smrť sú šťastní. Toto vidíme aj dnes napríklad v Číne a v Sudáne, kde sú kresťania prenasledovaní a zabíjaní.

Naplnenie potrieb nie je zmyslom nášho života. Zmyslom nášho života je Boh, ktorý napĺňa naše potreby

Z historických mimobiblických kníh sa zachovali dôveryhodné opisy skutočných udalostí, keď prvých kresťanov posielali na smrť do arény s levmi. Títo bratia a sestry hladní a smädní išli v ústrety levom s radostnými piesňami. Boli šťastní, lebo vedeli, že ich čaká lepšia nebeská budúcnosť. Poznali svoju identitu v Kristovi, vedeli odkiaľ sú a kam idú. Vedeli, že život sa smrťou nekončí, že ich čaká veľká odmena v nebi, že idú do nádhernej Božej prítomnosti. Mali títo kresťania naplnené potreby? Z prirodzeného hľadiska nemali naplnené ani základné existenčné potreby, boli vo väzení, mučení, každodenne v ohrození života, ale boli šťastní. Nech sú nám títo odvážni a odovzdaní kresťania príkladom. Keď som nedávno čítala pamätnú tabuľu so zoznamom zavraždených židovských rodín a deportovaných rodinných príslušníkov, ktorí sa domov už nikdy nevrátili, moje starosti mi pripadali nevýznamné... Biblia hovorí, že lepšie je chodiť do domu smútku ako do domu veselosti. Niekedy je dobre zastaviť sa a prehodnotiť priority svojho života.

Naplnené potreby a (ne)vďačnosť Bohu

Za každú naplnenú potrebu treba byť Bohu vďačný a vyjadriť to chválou. Je potrebné neustále si pripomínať to, čo Boh v našom živote už urobil, lebo je toho veľa, ale my ľudia máme sklon k zabúdaniu. Keď človek upriami pozornosť na to, čo už má, naplní ho vďačnosť. Keď však niekto neustále pozerá len na to, čo ešte nemá, je nespokojný a šomre. Všemohúci Boh chce naplniť potreby svojich detí, ale potreby nás nesmú limitovať. Boh nám chce dať prosperitu (a my ju radi prijímame), ale prosperita nemôže byť hlavným cieľom života. Naplnenie potrieb nie je zmyslom nášho života. Zmyslom nášho života je Boh, ktorý napĺňa naše potreby. On je dobrý Pastier. Bez spoznania pravého Boha nie je možné spoznať zmysel ľudského života. Bez spoznania zmyslu vlastného života nie je možné ho naplniť. Bez naplnenia života nie je možné byť skutočne šťastným človekom. Boh sám napĺňa všetky naše potreby, aby sme prežili dobrý a dlhý život, a aby naša radosť bola úplná. „Okúste a vidzte, že dobrý je Hospodin; blahoslavený muž, ktorý sa utieka k Nemu.“ (Ž 34:9)

Priorita hodnôt určuje šťastie

Zdá sa, že človek je šťastný vtedy, keď je naplnená jeho momentálne najväčšia potreba (túžba). Nie všetky túžby sú reálnou potrebou (napr. túžba päťročného chlapca po motorovej píle). Túžba však priťahuje realizáciu snov a plánov. Ktosi povedal pravdivý výrok: „Veľmi dobre si rozmysli, čo chceš, lebo väčšinou to aj dostaneš!“ Ak niekto po niečom naozaj túži, urobí všetko preto, aby svoj cieľ naplnil a vo väčšine prípadov to aj dosiahne. Spokojný život súvisí s prioritou hodnôt, so stanovovaním a napĺňaním plánov. Bez vízií a cieľov človek nemôže mať naplnený život. Bez určenia cieľa nie je možné trafiť do cieľa. Ľudia, ktorí bezcieľne blúdia životom, nikdy nebudú šťastní a úspešní. Úspech znamená naplnený cieľ. Úspešní ľudia sú cieľavedomí, kreatívni a pracovití.

Božie požehnanie kontra antisemitizmus

Mnohí ľudia túžia získať požehnanie. Bez Boha Abraháma, Izáka a Jakoba však človek nemôže dostať požehnanie. Hospodin povedal Abrahámovi: „A učiním ťa veľkým národom a požehnám ťa a zvelebím tvoje meno, a budeš požehnaním. A požehnám tých, ktorí ťa žehnajú, a tých, ktorí ti zlorečia, prekľajem, a budú v tebe požehnané všetky čeľade zeme.“ (1Moj 12:2-3) Abrahám je otcom viery. My ako znovuzrodení kresťania z pohanského národa máme prístup k Božiemu požehnaniu skrze dielo Ježiša Krista na kríži. Človek, ktorý nenávidí židovský národ (antisemita), nemôže byť požehnaný. „Kristus nás vykúpil spod zlorečenstva zákona, aby na nás - pohanov - prešlo v Kristovi Ježišovi požehnanie Abrahámovo, aby sme dostali zasľúbenie Ducha skrze vieru.“ (Gal 3:14) Prijať požehnanie v dnešnej dobe je možné len skrze osobu Ježiša Krista, nie skrze náboženské predmety alebo obrady. Je mi úprimne ľúto všetkých ľudí, ktorí vážne dúfajú, že požehnanie, nadprirodzenú ochranu a šťastie im zabezpečí nejaký sakrálny predmet.

Blaise Pascal povedal: „Sú tri skupiny ľudí: Takí, ktorí slúžia Bohu, pretože ho našli; ďalší ho hľadajú, lebo ho ešte nenašli; a nakoniec takí, čo celý život iba živoria, pretože ho nenašli a ani ho nehľadajú. Tí prví sú rozumní a šťastní; tí poslední sú blázniví a nešťastní; tí prostrední sú rozumní a nešťastní.“

My, ktorí sme našli Boha, slúžme Mu s radosťou a chválou z vďačného srdca. Tým, ktorí sú nešťastní a hľadajúci, pomôžme nájsť Boha, aby sa s Ním mohli zmieriť, aby prijali večný život a spoznali pokoj, radosť a spravodlivosť vo Svätom Duchu. Boh vo svojom Slove hovorí: „Ja milujem tých, ktorý ma milujú, a tí, ktorí ma skoro a pilne hľadajú, nachádzajú ma.“ (Prís 8:17) Hospodin však zasľúbil, že sa dá spoznať aj mnohým ľuďom, ktorí ho nehľadali. To je milosť Božia a prejav bezpodmienečnej lásky. „Dal som sa vyhľadať tým, ktorí sa nepýtali po mne; dal som sa nájsť tým, ktorí ma nehľadali. Povedal som: Hľa, tu som, tu som! národu, ktorý sa nenazýval po mojom mene.“ (Iz 65:1) „Nájdený som od tých, ktorí ma nehľadali, zjavený som tým, ktorí sa po mne nepýtali.“ (Rim 10:20) Vďaka Bohu! On dáva každému šancu! Boh sa chce dať spoznať každému človeku, aby bol zachránený a požehnaný. Má dobrý plán aj pre tých, ktorí ho ešte nepoznajú ani nehľadajú.

Skončím slovami, ktoré povedal judský kráľ Jozafat svojmu ľudu, keď išiel do boja proti silným vojskám nepriateľov: „Verte v Hospodina, svojho Boha, a stojte verne; verte v Jeho prorokov a konajte šťastne!“

Použitá literatúra:

Šútovec, J.: Psychológia a pedagogika.
Martin, Osveta 1994, s.45-46