Rodney Howard-Browne

V decembri roku 1987 sa Rodney spoločne s manželkou Adonicou a ich tromi deťmi Kirsten, Kelly a Kennethom presťahovali zo svojej domoviny v Južnej Afrike do Spojených štátov, lebo cítili, že ich Boh volá stať sa africkými misionármi v Amerike. Pán prehovoril skrze Rodneyho toto prorocké slovo: „Tak ako Amerika počas posledných 200 rokov zasievala misionárov do Afriky, ja pozdvihnem ľudí z iných národov, aby prišli do Spojených štátov amerických. Posielam do Ameriky mocné prebudenie.“

V apríli 1989 Pán poslal prebudenie spojené so znameniami, divmi a zázrakmi, ktoré sa začalo v zbore v Clifton Park v New Yorku a pokračuje dodnes. Výsledkom tohto prebudenia sú tisícky ľudí, ktoré sa stretli s prítomnosťou živého Boha, zakúsili jeho dotyk a boli premenení. Boh takto koná stále – zachraňuje, uzdravuje, oslobodzuje a obnovuje.

Druhá dcéra manželov Howard-Browneovcov, Kelly, sa narodila s nevyliečiteľnou pľúcnou chorobou zvanou cystická fibróza. Táto démonická choroba pomaly ničila jej pľúca. Na Vianoce roku 2002, keď mala 18 rokov, kapacita pľúc jej už nestačila a Kelly vydýchla posledný raz. Rodičia ju zverili do náručia jej Pána a Spasiteľa a prisahali, že prinútia diabla zaplatiť za to, čo urobil ich rodine, a že urobia všetko, čo je v ich moci, aby získali 100 miliónov duší pre Ježiša a dali jednu miliardu dolárov na svetovú misiu a žatvu duší.

Keď sa Dr. Rodney s Adonicou stali občanmi USA, zložili sľub vernosti USA, kde sa hovorí: „Budem podporovať a brániť Ústavu a zákony Spojených štátov amerických proti všetkým nepriateľom, cudzím aj domácim…“ Tento sľub vzali vážne. Milujú Ameriku, modlia sa za túto krajinu a veria Bohu, že uvidia ďalšie veľké prebudenie, ako prebehne naprieč touto krajinou.

S vierou v toto veľké duchovné prebudenie usporiadali masívnu evanjelizačnú kampaň s názvom Celebrate America DC. Medzi rokmi 2014 a 2017 kázali po 29 večerov evanjelium Ježiša Krista vo Washingtone, v hale Daughters of the American Revolution vzdialenej iba necelých 500 metrov od Bieleho domu. V dôsledku evanjelizačného úsilia na uliciach a v halách Kongresu, rovnako aj počas výziev ku spaseniu na večerných zhromaždeniach sa pre Ježiša Krista rozhodlo 52 434 ľudí.

10. júla 2017, počas posledného dňa tejto kampane, mali Dr. Rodney a Adonica príležitosť stráviť tento deň v Bielom dome. So skupinou 25 ďalších Božích služobníkov boli pozvaní do Oválnej pracovne navštíviť prezidenta Trumpa. Bol to neskutočne silný moment. Videli, ako sa protestantskí, evanjelikálni a letniční vodcovia zišli s cieľom modliť sa za prezidenta Spojených štátov amerických. Prezident Trump bol otvorený a vďačne prijal ich modlitby.

Keď stál v Oválnej pracovni, požiadali Dr. Rodneyho, aby sa pomodlil za prezidenta Trumpa. Modlil sa za jeho ochranu, za Božiu múdrosť preňho a za to, aby boli zlí ľudia vyťatí a vykorenení. Nebola to dlhá modlitba, bola to horlivá modlitba zo srdca. Keď Dr. Rodney odišiel z Oválnej pracovne, úspešne spustil modlitebnú iniciatívu za prezidenta Trumpa, ktorá prebieha 24 hodín denne, 7 dní v týždni.

S vášňou pre duše a túžbou oživiť a mobilizovať Telo Kristovo usporiadali manželia Howard-Browneovci evanjelizačné podujatia v 75 krajinách sveta. Boli to kampane R.M.I. Revivals a Great Awakening Tours. Ako výsledok týchto kampaní už prišlo ku Kristovi 17 755 700 vzácnych ľudí a desiatky tisíc veriacich sa prebudili a zmobilizovali ku kázaniu evanjelia Ježiša Krista.

Muž prebudenia

Myšlienky, ktoré hovorí Rodney Howard-Browne, sú aj po desaťročiach stále rovnako aktuálne.

Aby sme vám priblížili pozoruhodnú osobnosť Rodneyho Howard-Brownea, prinášame vám tiež jeden, dnes už dvadsaťtri rokov starý rozhovor, ktorý Dr. Rodney poskytol počas svojej služby v anglickom Birminghame. Tento rozhovor vyšiel v časopise Magazín pro vítězný život v októbri 1995 a my vám prinášame jeho prepis.

Ako by si chcel popísať svoju službu?

Boh ma povolal ako kazateľa prebudenia. Prebudenie je samotným jadrom mojej služby. V USA prídem do jedného mesta a mám tam zhromaždenia počas štyroch, päť, šesť, osem alebo desiatich týždňov, aby nastal prielom. A to som robil posledných šesť rokov.

Sám seba nazývam misijným evanjelistom. Boh nás v roku 1987 povolal z Afriky do USA a povedal mi, že rovnako ako USA vyslalo misionárov do ostatných krajín, pozdvihne Boh ľudí z rôznych národov, aby prišli do USA.

Čo dnes kresťanstvo potrebuje najviac?

Najviac potrebuje prebudenie. Cirkev zo seba potrebuje striasť tradície a náboženstvá a vrátiť sa späť ku svojej prvej láske a k radosti zo spasenia.

Osobne si myslím, že stojíme pred posledným veľkým prebudením pred Ježišovým návratom. Všetko sa bude stupňovať. Tento rok vidíme, ako sa Boh dotýka ľudí na celom svete. A budúci rok bude ešte intenzívnejší.

Situácia vo svete bude ešte horšia – prenasledovanie, vojny, hlad, tma a zvrátenosť. Cirkev bude prežívať prenasledovanie a kresťania budú pre svoju vieru umierať.

Všetko sa dokončí

Cirkev bude naplnená väčšou slávou, povstane a bude skutočnou cirkvou. Cirkev, ako ju poznáme a ako sme zvyknutí ju vidieť, nie je ničím proti tomu, aká bude v posledných časoch. Hovorím o cirkvi slávy bez poškvrny a vrásky.

Boh naplní každé zasľúbenie vo svojom Slove. Všetko nadprirodzené dianie, ktoré popisujú Skutky apoštolov, všetko, čo Boh v histórii učinil v cirkvi a skrze cirkev, v nej bude v posledných časoch dokončené.

Práve teraz si Boh pripravuje svoju cirkev. Volá ju von zo sveta a ponúka nám olej Ducha, aby naše lampy mohli svietiť.

Radikálna zmena

Budeme tiež prežívať protivenstvá. Pokiaľ zažívame protivenstvá, je to známka toho, že robíme to, čo máme. Stačí sa len pozrieť na mužov a ženy, ktorých si Boh použil v histórii. Ak nás nezasahujú vlny protivenstva, tak je niekde chyba.

Verím, že protivenstvo je dobré. Keby bolo všetko ľahké, mali by sme „veľkú hlavu“. Prenasledovanie nás núti k tomu, aby sme sa spoliehali na Pána, chodili v spravodlivosti a udržiavali svoje srdcia v čistote. Čím viac protivenstva mám, tým lepšie sa mi darí, pretože som viac závislý od Boha. Znie to bláznivo, ale je to tak.

Aké ovocie chceš vidieť od kresťanov, ktorí prichádzajú na tvoje zhromaždenia?

Chcem vidieť radikálnu zmenu. Pre kresťanov nastal čas, aby prežili plnú a radikálnu zmenu tým, že sa vrátia ku svojej prvej láske. Chcem vidieť, ako sa obnovujú manželstvá, tí, čo odpadli, prichádzajú späť k Bohu a hriešnici sú spasení.

Často, keď dáme v cirkvi výzvu ku spaseniu, žiadni nespasení tam nie sú. Kresťania nerobia to, čo majú. Keď prebudenie začína, prichádza do cirkvi oveľa viac hriešnikov, pretože kresťania robia svoju prácu a berú so sebou na zhromaždenia iných ľudí.

Chcem, aby kresťania boli horliví v tom, že privedú do cirkvi svojich priateľov. Nielen preto, že si pastor praje, aby sa zaplnili miesta. Máme so sebou do cirkvi zobrať priateľov a nehanbiť sa za to, čo máme.

Spasenie ľudí je v mojej službe na prvom mieste a najviac ma to uspokojuje. Milujem to.

Kontrolované prebudenie

Keď sa kresťania modlia za prebudenie, niekedy sú ako psík, ktorý beží po chodníku a šteká na autobus. Čo by psík robil, keby ten autobus dobehol? Zahryzol by sa do pneumatiky?

Tak ľudia prosia Boha: „Pošli prebudenie, pošli svoj oheň!“ A keď potom oheň príde, hovoria: „Bože, nie tento oheň!“

Chcú prebudenie vznešeným a kontrolovaným spôsobom, chcú prebudenie, ktoré oslavuje ich samotných. Ale Boh to tak nechce.

Boh nie je vlastne nijako zvlášť znepokojený tým, ako vyzerá naše plánovanie alebo agenda. Nepýta sa nás na radu alebo na to, ako si myslíme, že sa má niečo stať. Keď Boh príde, tak len preto, aby sa naplnili jeho zámery a plány.

Aká je tvoja minulosť?

Mám svoje korene v letničnom prebudení, neskôr v charizmatickom prebudení a v hnutí viery. Práve v USA sa ma snažia umiestniť do jednej priehradky a odrezať ma od ostatných skupín, ale ja sa starám o to, aby mi žiadnu priehradku nájsť nemohli.

A aj keby pre mňa nejakú našli, tak im z nej vyskočím. Ľudia sa snažia prísť na to, odkiaľ som, práve preto, aby ma mohli do nejakej priehradky umiestniť.

Kedy na tvojich zhromaždeniach začali prejavy smiechu a radosti?

Bolo to v súvislosti s mojím zážitkom v roku 1979, a potom sa to zriedka dialo až do roku 1989. Keď v apríli 1989 zostúpil oheň a mrak Božej slávy sa prejavoval v zhromaždeniach, začalo sa to diať pri každej akcii, ktorú sme mali. Bolo to nové víno s radosťou a smiechom na zhromaždeniach. Ľudia boli tak zasiahnutí Duchom, že sme ich museli odnášať.

Vnútorné postoje

Ja sa nezameriavam na rôzne prejavy. Kľúčom k tomu, čo sa stalo, bolo prebudenie, zmena, svätosť, obrátenie sa a odovzdanie sa.

Ako ťa ovplyvnil zážitok z roku 1979?

Je to samotný základ mojej služby. Všetko, čo dnes robím, sa vracia k môjmu stretnutiu s Bohom, ktoré som prežil behom niekoľkých týždňov v roku 1979.

Čo bolo centrom tohto zážitku?

Boží oheň. Oheň, ktorý v tebe vytvorí nebo a vypáli z teba peklo. Oheň, ktorý ťa zmení tak, že nebudeš už nikdy rovnaký. Nebo zostúpi do tvojho srdca a Boh začne premieňať tvoje postoje, tvoje odovzdanie, proste všetko.

Čo je pre kresťanov najväčšou prekážkou pre takýto zážitok?

To, že sa nechcú zmeniť a pevne sa držia skrytých postojov. Kazatelia mi hovoria: Ale ja som sa nedopustil manželskej nevery, ja som neurobil to alebo ono. Prekážkou sú však vnútorné postoje – pýcha, neodpustenie, horkosť, závisť a nepriateľstvo. Potrebujeme otvoriť svoje srdcia a zbaviť sa ich.

Nedostatok hladu je tiež prekážkou

Existuje mnoho profesionálnych kazateľov, ktorí sami nie sú zasiahnutí posolstvom. Chcú, aby sa dotklo všetkých ostatných, pritom ich samotných sa až tak hlboko nedotýka. Ja chcem kázať len to, čo mňa samotného zasiahlo.

Existujú aj iné prekážky?

Nedostatok hladu. Činnosť zboru nevedie ľudí k väčšiemu hladu po duchovných veciach a ľudia sa cítia nasýtení. Keď sú ľudia spokojní, stanú sa uspokojenými. Vtedy je čas na to, aby viac hľadali Boha. Prebudenie rozväzuje kresťanov a spôsobuje v nich hlad a smäd.

Ako to urobiť, aby ľudia boli hladní?

Skrze kázanie. Musíme im ukázať, čo sa nachádza na Božom jedálnom lístku. Pokiaľ človek pár dní neje a niekto mu začne rozprávať o fantastických jedlách, dostane oveľa väčší hlad.

Keď kážeme Božie slovo, kto je Ježiš a ako nádherný a mocný je Boh, ľudia po tom začínajú túžiť a byť hladní.

Ako pomáhaš ľuďom, aby neboli zameraní na prejavy?

Napomínam ich, aby mali svoj zrak uprený na Ježiša. Ľudia sa zamerajú na prejavy, pretože sú viditeľné, ale za nimi existuje ešte niečo. Prejavy sú vlastne iba reakcia na to, čo sa deje v neviditeľnom.

Radosť je kľúč

Keď sa opiješ z alkoholu, prejavujú sa telesné skutky. Keď sa opiješ duchovným vínom, vínom od Ducha Svätého, prejavuje sa ovocie Ducha. To prvé vedie k smrti, to druhé k životu.

Dotyk Ducha znamená pre rôznych ľudí veľmi odlišné veci. Pre niekoho je to uzdravenie manželstva. Iný prežíva, ako miznú jeho depresie. Tretí je oslobodený z alkoholizmu a medzitým iný prežije, ako je jeho partner spasený.

Prečo sú radosť a smiech v Duchu dôležité?

Pánova radosť je našou silou, bez nej je s nami koniec. Boh chce v cirkvi obnoviť radosť zo spasenia. Kresťania stratili radosť a stali sa tak zaneprázdnení vecami sveta, že úplne jednoducho zabudli, čo znamená byť nadšený z Ježiša.

Radosť je jedným z kľúčov k tomu, aby cirkev znovu povstala v sile, o ktorej hovorí Biblia. Pre kresťanov nastal čas, aby sa zamerali na to, kto je Otec, Syn a Duch Svätý. Kresťania už dosť dlho zdôrazňovali, ako veľký a významný je diabol. Ale Boh je mocnejší. On je jedinečný.

Zázraky nasledujú za Slovom

Dostali sme Božie meno, jeho Slovo, jeho krv, Ducha Svätého a jeho anjelov, a aj tak sa sťažujeme. Čo viac potrebujeme?

Veľký záujem masmédií si získalo takzvané Torontské požehnanie. Čo sa vlastne stalo?

Jediné, na čo si spomínam, je, že za mnou po jednom zhromaždení v Lakelande v januári 1994 prišiel Randy Clark a povedal, že cítil vo svojich rukách oheň. Povedal som mu, aby išiel späť do svojho mesta a položil ruky na všetko, čo sa hýbe.

Neskôr som počul rozprávanie o vyliatí v Toronte. Nádherné je, že to nie je spojené s oddelenou službou jedného človeka, existuje toľko rôznych prúdov, že nie je možné to kontrolovať.

Niekto môže mať problém, pretože nevie, ako sa to prenieslo, proste sa to len stalo. Pravdepodobne prídu späť, aby sa spýtali, či k ich zážitku bolo pripojené nejaké posolstvo.

Keď sa smiali a padali v Duchu, budú sa ešte dva alebo tri roky pýtať, či tam bolo aj niečo viac.

Mojím zdrojom je na prvom mieste Božie slovo, posolstvo. Divy a zázraky nasledujú potom. Duch Svätý pracuje spolu so Slovom.

Boh potvrdzuje svoje Slovo

Aj keby som niekedy nekázal, i tak by prišli zázraky, lebo tie sú založené na Božom slove. Základom všetkého, čo robím, je hlboká skúsenosť z Božieho slova.

Keď hovorím k niekomu, kto je posadnutý démonom a poviem: V mene Ježiš…, tak mám celú zásobu skúseností z toho, čo viem o mene Ježiš.

Divy nasledujú Božie slovo, ale rozhoduje to, čo je v tvojom vnútri. To neznamená, že musíš kázať hodinu, aby sa na zhromaždení diali divy a zázraky. Je to spôsobené tým, čo máš vo vnútri. Čo do teba Boh vložil, prinesie výsledok. Tento týždeň som v Anglicku venoval vyučovaniu viac času ako obvykle, aby ľudia, ktorí rovno skočia do Božieho požehnania, videli, že hnutie, ktoré práve prebieha, nie je len o tom „ísť dopredu a spadnúť“. Posolstvo, ktoré je k tomu pripojené, je veľmi dôležité. Verím, že Boh potvrdzuje svoje Slovo.

Autor: redakcia