Ale těm, kteří ho přijali, dal právo být Božími dětmi – všem těm, kdo věří v jeho jméno. (Jan 1,12)

Sme slobodní ľudia, alebo … ?

Pojem „sloboda“ môže u každého vyvolať inú predstavu

logos-03-2015-slobodny-1.jpg

Niekto si môže myslieť, že je slobodný, lebo nie je ženatý. Iný si zas môže povedať, že je slobodný, lebo momentálne nežije vo väzení, ale na slobode. Mnohí si svoju slobodu predstavujú aj takým spôsobom, že si môžu robiť čo chcú a nik ich nemôže obmedzovať.

Určite by sme našli aj viac príkladov, ako si ľudia predstavujú slobodu, ale kto je povolaný rozhodnúť, ktorý názor je ten najlepší z nich?

O slobode sa na viacerých miestach hovorí aj v Božom slove – v Biblii. Ani tam však nenájdeme žiadne ucelené učenie o slobode, ani priame odpovede na otázky, ktoré sa týkajú tejto témy. Napríklad: Ako sa správa slobodný človek? Ako sa naproti tomu správa otrok? Čo je podstatou slobody v našich životoch? Prečo niektorí ľudia nechcú byť slobodní a vyhovuje im postavenie otroka?

Ak chceme nájsť odpovede na tieto alebo podobné otázky, musíme si uvedomiť, že podstatou dokonalej slobody nie je to, že môžeme v každej situácii robiť, čo chceme. Je to niečo úplne iné. A nie je to nič viditeľné. Je to v nás, v našom vnútri a odráža sa to v našom správaní a konaní, v našich postojoch, v našich vzťahoch, v našich ideáloch.

Biblia síce nedáva priame odpovede na všetky naše otázky, ale nasmeruje nás ku pravde a pomôže nám vo všetkom sa zorientovať. Potom je už na nás a našej túžbe po poznaní, či nájdeme hľadané odpovede.

Opakom slobodného človeka je človek poviazaný, závislý, zotročený. Uvedené protipóly osobnosti človeka sa prejavujú v každodennom živote v najrôznejších situáciách. Pokúsime sa niektoré situácie načrtnúť a doplniť ich myšlienkami z Božieho slova. V liste Galatským sa píše: „Kristus nás oslobodil ku slobode. Stojte teda a nedajte sa zasa zapriahnuť do jarma otroctva.“ (Gal 5,1) Je to úžasné, že to pre nás Ježiš Kristus urobil. Akú slobodu má však na mysli Božie slovo? Kristus nám priniesol takú slobodu, ktorá oslobodí nášho ducha a my budeme za každých okolností rozmýšľať a konať slobodne, bez ohľadu na to, či bude slobodné aj naše telo.

Z Biblie poznáme príbeh o apoštolovi Pavlovi, ktorý bol vo väzení a napriek tomu nestratil svoj pokoj a radosť, nebol z tejto situácie deprimovaný, bol dokonca povzbudením pre ostatných. „Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali.“ (Sk 16,25) Pavlovo telo bolo vo väzení, ale jeho duša zostala slobodná. Prečo tomu tak bolo? Poznal Boha a veril Mu.

Poznáme aj ďalšie prípady ľudí zo súčasnosti, ktorých situácia nie je vôbec jednoduchá. Sú ochrnutí, slepí, hluchí, a predsa ich duchovný stav je na tom lepšie ako u mnohých zdravých, pekných a fyzicky zdatných jednotlivcov. Dokážu byť oporou iným ľuďom, písať povzbudivé knihy, hovoriť svedectvá o svojom živote s Bohom. Ako to dokážu? Pravdepodobne majú vo svojich životoch tie správne hodnoty, ktoré sú podmienkou skutočného šťastia v živote každého človeka.

Pozrime sa na ďalšiu myšlienku z Božieho slova, ktorá sa týka slobody. „A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Jn 8,32) Čo je však pravda? Ľudia zvyknú povedať: „Každý máme svoju pravdu“, alebo „pravda je relatívna“... a iné. Toto sú zrejme názory tých, ktorí o pravdu vôbec nestoja a ani im za to nestojí skúmať ju, pretože uznávajú iba tú svoju pravdu. Múdrosť človeka je však v tom, že prijíma aj názory iných, skúma ich a takto sa môže dopracovať ku skutočnej pravde. „Ak si niekto odvracia ucho, aby nepočul naučenie, aj jeho modlitba je ohavnosťou.“ (Pr 28,9) Možno sa to zdá niekomu kruté, ale ak nemáme záujem počúvať brata, ktorý to s nami myslí dobre a preto nám chce povedať pravdu, ako chceme počuť Boží hlas? Modlitba nie je monológ. Ak nevieme počúvať, ani Boh nás nemusí chcieť počuť. Kto je zameraný len na seba a na svoju pravdu, pravdepodobne je taká aj jeho modlitba. Uvedieme si ešte ďalšie verše na potvrdenie toho, aké je dôležité počúvať slová tých, ktorí k nám hovoria. „Bieda a hanba stihne toho, kto nedbá na karhanie, ale dôjde cti, kto si všíma karhanie.“ (Pr 13,18) „Kto zavrhuje napomenutia, pohŕda vlastným životom. Kto si všíma karhanie, zmúdrie.“ (Pr 15, 32)

Napriek tomu, že niektorí tvrdia, že pravda nie je, ona existuje. Ak ju budeme hľadať, nájdeme ju a oslobodí nás, ak budeme podľa nej konať. Ľudia často poznajú pravdu a nekonajú podľa nej. Vedia, čo je správne a nechcú tomu podriadiť svoj život. A aby im svedomie dalo pokoj, prekrútia pravdu a prispôsobia si ju svojim potrebám a možnostiam. Prečo je tomu tak? Prečo je pravda pre niekoho až taká nepríjemná, že ju nechce akceptovať? Zamyslime sa nad ďalším veršom z Biblie. „Lebo vy ste k slobode povolaní, bratia. Len aby vám sloboda nebola zámienkou (povoľovať) telu, ale v láske slúžte si vospolok.“(Gal 5,13) Ako už bolo spomenuté, niektorí ľudia si myslia, že môžu robiť, na čo majú práve chuť, lebo to je podľa nich tá pravá sloboda. Práve o tomto píše uvedený verš. Povoľovať telu neznamená však slobodu, ale práve naopak, je to otroctvo.„Lebo telo žiada proti duchu a duch proti telu. Oni si navzájom odporujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli.“ (Gal 5,17) Boj tela s duchom prebieha v našich životoch neustále. U niektorých vyhráva duch, u iných telo. Víťaz je ten, u koho vyhráva duch a má pod kontrolou svoje telo. Prehráva ten, ktorý povoľuje telu, nechá ho robiť veci, ktoré ho ničia. Prinášajú mu rôzne choroby, vedú ho k hriechom, k naplneniu zlých žiadostí. Čím viac telu povoľujeme, tým viac si žiada. Stávame sa jeho otrokom, prestávame byť pánmi nad svojím životom. Len skutočne slobodní ľudia vedia rozkázať svojmu telu, majú pod kontrolou svoje žiadosti, vedia si udržať dobré hodnoty pre svoj život. Takíto ľudia sú niekedy aj tŕňom v oku tým zotročeným, ktorí sa ich preto snažia zviesť na zlé. „Hovoria totiž naduté prázdne reči, výstrednosťami telesných žiadostí lákajú ľudí, ktorí práve len ušli spomedzi tých, čo obcujú v blude. Sľubujú im slobodu a sami sú otrokmi skazy. Každý zaiste je otrokom toho, kto ho premohol.“ (2Pt 2,18-19)

Ľudí premôžu rôzne veci, napr.: závislosť od alkoholu, cigariet, drog alebo túžba prejedať sa, smilniť, používať vulgárne slová, kradnúť, klamať a mnoho ďalších závislostí. Prečo sa niektorí jednotlivci vedia proti uvedenému postaviť a iní nie? Máme v tom predsa slobodu, môžeme sa slobodne rozhodnúť, čo si vyberieme. A predsa sa mnohí rozhodnú pre zlo. Napriek tomu, že vedia, že nerobia správne. Ľudia často aj vedia, že nekonajú správne, chceli by to zmeniť, a predsa zlyhávajú. Zamyslime sa nad nasledovným veršom, možno nám toto zlyhanie pomôže pochopiť. „O, nerozumní Galatskí, kto vás omámil, aby ste neboli povoľní pravde?“ (Gal 3,1) Slovné spojenie „nebyť povoľní“ si môžeme vysvetliť ako odmietavý postoj voči určitej veci, v tomto prípade voči pravde. Prečo neboli Galatskí povoľní pravde? Lebo ich niekto omámil. Nechali sa omámiť niekým alebo niečím, kto nechcel, aby konali podľa pravdy. Nasledovný verš nám naznačí, kto by to mohol byť. „Vy ste z otca diabla a žiadosti svojho otca chcete činiť. On bol vrahom ľudí od počiatku a nestál v pravde, lebo nieto v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, pretože je luhár a otec lži.“ (Jn 8,44)

Nemusia to však byť vždy moci zla, ktoré nám podsúvajú rôzne škodlivé túžby pre náš život. Môžeme si za to aj sami. Ak sme sa rozhodli žiť život s naším Bohom, vládca zla už nemá nad nami moc. Sme slobodní od zla a diabol to vie tiež. Môže nám zobrať len to, čo mu dovolíme. A nielen táto pravda platí, no aj nasledovné. „Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza.“ (Jk 1,14) Ak je teda žiadosť naša vlastná, mali by sme ju mať pod kontrolou, rozhodovať o nej a byť za ňu zodpovední. Ak ale žiadosti dovolíme, aby nás ovládala, zhrešíme. Božie slovo o tom hovorí: „Žiadosť potom, keď počala, porodí hriech, a hriech – vykonaný – splodí smrť.“ (Jk 1,15)

Ak odoláme zlým žiadostiam, nielenže o nič neprídeme, ale práve naopak, veľa získame. Niektorí ľudia síce napĺňanie svojich žiadostí zdôvodňujú tým, že si musia užiť, veď čo by mali zo života, ale opak je pravdou. „Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet, ale utrpí škodu na svojej duši.“ (Mk 8,35-36)

Keď sme ešte žili bez Boha, mali sme iné hodnoty, žili sme podľa tela a nič zlé sme na tom nevideli. Ale teraz, keď sme už spoznali Boha, mali by sme vedieť, čo je dobré a čo zlé a mali by sme podľa toho žiť. Ak sa vzdáme starého života (kvôli Bohu), dostaneme život na celkom inom základe a v inej kvalite. Nájdeme skutočný život, pre ktorý sme boli stvorení a náš Boh nás v ňom bude ochraňovať a sprevádzať. A tiež spoznáme, čo je skutočná sloboda. Aj nasledovné verše nás nasmerujú na získanie slobody: „Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba.“ (Jk 1,22) „Ale kto sa zahľadel do dokonalého zákona slobody a vytrval nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako činiteľ skutku, ten bude blahoslavený vo svojom konaní.“ (Jk 1,25)

Ak niekto počúva Božie pravdy, dokonca ich aj pochváli, že sú to výborné myšlienky, ale neprijme ich ako súčasť svojho života, zbytočne to počúval. Ale kto aj žije podľa počutého slova, jeho konanie bude blahoslavené. Je len na nás, aby sme sa takto rozhodli. Kto však nechce byť činiteľom slova, lebo nevie opustiť hriech, o takom platí nasledovná pravda: „Odpovedal im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu.“ (Jn 8,34) No nielen to je na hriechu zlé, že nás zotročí. Človek v hriechu stráca slobodu rozhodovať sa podľa pravdy, zatvára si cestu k Bohu a postupne sa otupí aj jeho schopnosť rozlišovať dobré a zlé a postaviť sa proti zlu.

V nasledujúcej časti si ukážeme, ako môže sloboda alebo poviazanosť ovplyvniť naše správanie v bežnom živote. Nie sú to výsledky vedeckého výskumu, sú to len poznatky získané pozorovaním ľudí v každodenných situáciách. Nemusíte so mnou vo všetkom súhlasiť. Daná téma by si navyše vyžadovala pre dôkladnejšie spracovanie podstatne širší rozsah, ale verím, že aj uvedené myšlienky môžu byť pre mnohých užitočné.

Slobodný človek

Neslobodný človek - otrok

  • je poslušný preto, lebo vie, že je to správne. Uvedomuje si, že neposlušnosť je predchodca vzbury, prináša do ľudskej spoločnosti anarchiu.
  • je poslušný preto, lebo musí. Nezáleží mu na dobre spoločnosti.
  • dokáže v pokoji prijať kritiku, lebo vie, že môže byť pre neho prínosom.
  • reaguje na kritiku podráždene, vyvoláva u neho pocit poníženia.
  • má vlastný názor, vie sa postaviť na obranu spravodlivosti aj proti väčšine.
  • často ani nezbadá, že sa deje niečo zlé a radšej sa drží hesla: „Čo ťa nepáli, nehas.“ Nemá vlastný názor, zdieľa názor väčšiny.
  • vie si priznať chybu a je ochotný ju napraviť.
  • obáva sa, že priznaním chyby by utrpel jeho imidž. Len silné osobnosti si vedia priznať chybu bez toho, aby mali kvôli tomu psychickú ujmu.
  • rozhoduje sa bez tlaku a nátlaku iných a to na základe objektívnych poznatkov.
  • je ľahko ovplyvniteľný inými ľuďmi, preto častejšie mení svoje rozhodnutia.
  • má správnu dávku tolerancie. Nenechá si vnútiť presvedčenie, že je netolerantný, ak má iný názor. Rešpektuje iných a chce, aby iní rešpektovali jeho.
  • radšej sa prikloní k názoru silnejšieho.
  • prirodzene túži po múdrosti, lebo vie, že múdrosť dáva krídla ku ešte väčšej slobode, rozširuje jeho obzor.
  • bráni sa novým poznatkom, ich nadobúdanie pociťuje ako záťaž.
  • má vo svojom živote disciplínu a vo veciach poriadok a systém. Neporiadok človeka zotročuje, musí často niečo hľadať. Je to stratený čas, ktorý by sa dal využiť na užitočnejšie ciele.
  • nahovára si, že mať neporiadok je v poriadku, pretože sa nevie prinútiť niečo s tým neporiadkom urobiť.
  • ak sa chce pustiť do nejakého diela, premyslí si a naplánuje všetko dopredu.
  • robí bez väčších príprav, aby to už mal za sebou. Žije hlavne prítomnosťou, nezvažuje dôsledky. Prináša mu to pocit falošnej slobody. Povrchná práca však prináša veľa zla pre ľudstvo.
  • má správne hodnoty pre svoj život.
  • preferuje nepodstatné veci (majetok, kariéra, imidž, pôžitky). Zanedbáva hodnoty, ktoré budujú vzťahy, charakter, všeobecné blaho spoločnosti. Nesprávne hodnoty vedú človeka k zameraniu na seba.
  • nemá problém s odpúšťaním. Je veľkodušný, záleží mu aj na iných.
  • má problém odpúšťať. Ak mu niekto ublíži, ľutuje sa.
  • je dobrou autoritou. Necíti sa byť viac ako ostatní, dobre sa s ním spolupracuje.
  • nie je dobrá autorita. Obmedzuje svojich podriadených v samostatnom myslení, v tvorivosti, zneužíva svoju autoritu.
  • nebojí sa riskovať, stále skúša niečo nové, čím pripravuje podmienky pre rozvoj svojho talentu.
  • má problém využiť svoj talent, Nevie k nemu tvorivo pristupovať. Radšej pracuje podľa pokynov ako podľa vlastných nápadov.
  • nebojí sa hovoriť otvorene o sebe. Rád sa rozpráva s ľuďmi a počúva ich.
  • je obmedzený aj vo vzťahoch s inými ľuďmi. Jeho komunikácia je len formálna, napr. o počasí alebo o iných ľuďoch. O osobných veciach nehovorí nič, bojí sa pustiť niekoho do svojho vnútra.
  • je spokojný s tým, ako bol stvorený. Vie, že nie je dokonalý, ale napriek tomu je so sebou spokojný. Neprikladá prehnaný význam svojmu vzhľadu.
  • stále mu na sebe niečo vadí, chcel by byť niekým iným. Hľadá si vzory, na ktoré sa chce podobať.

Uvedené spôsoby správania jednotlivcov nám možno niekoho pripomenú, či už v dobrom alebo v zlom. Nenechajme sa však zviesť k jednostrannému posudzovaniu. Lebo aj v tom je sloboda, či sa vieme prijať takí, akí sme. Či sme slobodní milovať aj tých slabých, bezvýznamných. „My, silní, povinní sme teda znášať slabosti nevládnych, a nie v sebe mať záľubu. Každý z nás nech myslí na svojho blížneho, aby mu to bolo na dobro, na budovanie.“ (Rim 15,1-2) Sloboda je veľká vzácnosť, pomôžme si navzájom nájsť ju a žiť podľa nej.

V tomto svete je množstvo lákadiel, ktoré chcú vzbudiť naše žiadosti. Nenechajme sa zlákať, nestaňme sa od nich závislí. Jediná závislosť, ktorá nás nezotročí, je závislosť od nášho Boha. Túžme po Jeho láske, milosti, múdrosti, po Jeho prítomnosti. Potom budeme slobodní usmievať sa aj vtedy, keď sa nám práve nebude dariť, aj keď okolnosti budú vyzerať úplne opačne, ako by sme si želali. A znovu príde ten deň, keď bude žiariť slnko aj pre nás.



Související články

Baránok alebo šelma?|Logos 6 / 2015 | Jaroslav Kříž |Téma
Mladí ľudia vo Švajčiarsku|Logos 6 / 2013 | Redakce |Reportáž
Pravé alebo plné evanjelium|Logos 4 / 2009 | Adrián Šesták |Vyučování
Byť alebo nebyť vegetariánom?|Logos 7 / 2008 | Veronika Kováčová |Věda a víra
Prerušenie tehotenstva alebo vražda|Logos 11 / 2008 | Bohuslav Šlichtík |Aktuálně