Uhranutie

Ó, nerozumní Galaťania, kto vás tak OMÁMIL, aby ste neboli poslušní pravde, ktorým bol Ježiš Kristus prv napísaný pred očami ako medzi vami ukrižovaný? Lebo to by som chcel zvedieť od vás, či zo skutkov zákona ste dostali Ducha či z počutia viery? (Gal 3:1-2)

Epištola Galaťanom je známa svojou tvrdosťou voči adresátom. Apoštol Pavol karhá Galaťanov, že rýchlo zišli z cesty a opustili nasledovanie Pána v Duchu a v Pravde. Výraz, ktorý sa bežne prekladá ako omámiť (baskainein) sa dá preložiť aj ako očarovať, ale existuje jedno slovo, ktoré lepšie vystihuje stav, do ktorého sa Galaťania dostali, a to je uhranutie. V minulosti sa tento výraz používal viac a každý pomerne presne vedel, čo uhranutie znamená. Človek, o ktorom sa povedalo, že je uhranutý, sa náhle - v krátkom časovom úseku zmenil. Došlo k akejsi negatívnej zmene v jeho vnútri, ktorá sa prejavila v tom, že stratil radosť a zmenila sa jeho komunikácia s okolím, aj správanie. Uhranutie býva veľmi silné, úplne zmení človeka, zmení jeho myšlienkový svet, hodnotový rebríček a silno zasiahne jeho emócie. Niekedy môžeme aj pri znovuzrodenom kresťanovi badať náhlu zmenu a uhranutie („zaseknutie“) sa prejaví v tom, že prestane byť zapálený pre Pána, prestane byť priamy, otvorený, nadšený a jednoduchý. Zmiznú radosť a nadšenie, ako prirodzené dôsledky prijatia zvesti evanjelia, ktorá je vo svojej podstate zrozumiteľná a jednoduchá. Dôsledkom jej prijatia je radosť, z vnútra človeka vychádza vďačnosť a láska, ktorú vie prejaviť svojmu okoliu. Slobodný kresťan miluje Boha, dôveruje Božiemu slovu, je otvorený voči Svätému Duchu, je slobodný, lebo ho Ježiš oslobodil. Práve strata slobody je ústrednou témou epištoly Galaťanom a bez porozumenia slobode nie je možné pochopiť ani poraziť jav uhranutia.

Dva výklady slobody

Biblia nám odhaľuje, že existujú dva druhy slobody a to sloboda od Krista a sloboda od hriechu. Peter vo svojej epištole hovorí: „... kým je kto premožený, tomu je rabom (otrokom, sluhom).“ (2Pt 2:19) Podľa sveta je sloboda to, keď si človek robí, čo chce. V skutočnosti si človek nikdy nerobí, čo chce, lebo je zotročenou bytosťou. Človek je otrokom hriechu a z toho vyplýva aj otroctvo strachu, lebo duch človeka vie, aký je koniec hriešneho spôsobu života v podobe oddelenia od Boha a večného trápenia. Hriech má v živote človeka rastúcu tendenciu, hriešne skutky sú čím ďalej vážnejšie a intenzívnejšie, charakter človeka žijúceho bez Boha sa s pribúdajúcimi rokmi čím ďalej, tým viac deformuje. Oslobodenie od hriechu je možné iba vtedy, keď je človek premožený Kristom - Jeho dobrotou a láskou a dobrovoľne sa stane Jeho sluhom. Iba živý, intenzívny vzťah s Ježišom môže človeka držať ďaleko od vykonania hriechu. Ďalším dôležitým konštatovaním je, že od hriechu kresťana zdržuje prítomnosť Svätého Ducha. Biblická sloboda je možná iba vtedy, ak máme úzky osobný vzťah s Ježišom - Božím slovom a sme naplnení Duchom Svätým. Práve na vzťah s Duchom Svätým sa apoštol Pavol Galaťanov spýtal, lebo mu bolo jasné, že s opustením života v plnosti Svätého Ducha začína proces smerujúci od otroctva Kristovi k otroctvu hriechu. Konštatuje, že k nim vtrhli ľudia s cieľom - „vyšpehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby si nás podmanili,...“ (Gal 2:4) Preto epištola Galaťanom končí ovocím ducha a skutkami tela, lebo Pavlovi bolo jasné, že akonáhle dôjde k zatvrdeniu voči Svätému Duchu, je koniec so slobodou, postupne prichádza život v tele, podľa starej prirodzenosti, ktorého výsledkom je hriech.

Falošní bratia a falošné učenie

„... ale pre vlúdivších sa falošných bratov, ktorí postranne vošli vyšpehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby si nás podmanili.“ (Gal 2:4) Položme si otázku, kto boli títo falošní bratia. Boli to bratia, prichádzajúci z Júdska, ktorí boli zbehlejší v Mojžišovom zákone ako pohania v Rímskej provincii - v Galácii. Možnože to bola neistota a určité zakomplexovanie, ktoré bolo vo veriacich z pohanov, že medzi seba vpustili ľudí, ktorí boli síce múdri a zbehlí v Písmach, ale vplyv ich vyučovania na galatské zbory bol zničujúci. Výsledkom ich vyučovania bolo uhranutie, „zaseknutie“. Galaťania prestali byť priami a radostní, začali mudrovať (v tomto prípade išlo o otázky zákona, obriezky a spasenia zo skutkov.). Voči Svätému Duchu začali byť rezervovaní, preto sa vytratila láska, ktorá predtým bola medzi nimi a nastúpil program, ktorý vidíme v mnohých kresťanských zboroch, a to sú revnivosť, intrigy, frakcie, nepriateľstvá a ohovárky. Pavol ich napomína: „Ale ak sa navzájom hryziete a žeriete, hľaďte, aby ste neboli jedni od druhých strávení.“ (Gal 5:15) V tomto kontexte je nutné podotknúť, že učenie, ktoré bolo prinesené z Judska, by nebolo v našich bežných kresťanských kruhoch považované za falošné. Nikde nečítame, že by bratia z Judska spochybňovali základné body vierouky ohľadom osoby Mesiáša, ako sú: narodenie z Panny, vzkriesenie, ani nebolo spochybnené to, že je dokonalý Boh a dokonalý človek.

Uhranutie býva veľmi silné
a úplne zmení človeka

Aj keď nešlo o spochybnenie základných vieroučných článkov, ich učenie bolo falošné (išlo o čarovanie), lebo jeho dôsledkom bolo uhranutie, ktoré sme definovali v úvode. Ešte ostrejšie je konštatovanie, že bratia, ktorí prichádzali z Judska boli falošní. Áno, boli falošní, lebo ich učenie bolo falošné. Ak by sme mali jednoducho zhrnúť celú problematiku, môžeme konštatovať, že každé učenie, ktoré vedie k zatvrdlivosti voči Svätému Duchu, je učenie falošné, ide o čarovanie (baskainein) a ľudia, ktorí toto spôsobujú, sú falošní bratia. K týmto ľuďom musíme mať rovnaký postoj ako apoštol Pavol: „...ktorým sme neustúpili ani na chvíľu, tak aby sme sa im boli poddali, aby pravda evanjelia zostala povždy u vás.“ (Gal 2:5) Ak chceme zostať slobodní od hriechu, potom sa stále musíme obnoviť v prostote, otvorenosti voči Svätému Duchu a dávať pozor, aby sa mysle veriacich vplyvom falošného učenia nejako neporušili: „Ale sa bojím, aby snáď tak, ako čo had zviedol Evu svojou chytrosťou, neporušili sa tiež nejako vaše mysle a neodvrátili od prostoty a čistoty oproti Kristovi.“ (2Kor 11:3) Keďže vieme zadefinovať falošné učenie a falošných bratov, spomeňme ešte, ako spoznáme skutočných Božích služobníkov. Sú to takí ľudia, ktorí pracujú na tom, aby ľudia osobne spoznali Ježiša, aby vošli do odovzdaného vzťahu s Ním: „Lebo horlím za vás horlivosťou Božou, lebo som si vás zasnúbil jednému mužovi, aby som vás predstavil a oddal ako čistú pannu Kristovi.“ (2Kor 11:2) Ľudia, ktorí robia túto prácu, sú bezpochyby Pánovi služobníci. Človek, ktorý získava ľudí pre Krista, nemôže byť od diabla.

Ďalšie pôsobenie uhranutia

Falošné učenie je v cirkvi najčastejšou metódou uhranutia, ale sú aj iné. V dôsledku uhranutia sa zmení vnútorný životný pocit človeka a uhranutý človek dôjde k názoru, že nie je možné žiť bez hriechu, lebo v ňom začal silno pracovať. Preto hriech považuje za normálny a tých veriacich, ktorí tvrdia, že sa bez hriechu žiť dá, označuje za bláznov, za fanatikov alebo za staromódnych. Uveďme aspoň niekoľko príkladov uhranutia iným spôsobom ako cez falošné vyučovanie:

→ Červená mágia - má za cieľ vzbudiť v ľuďoch sexuálne túžby. Keď túžby vzbĺknu, býva to veľmi vážne, a práve touto silnou túžbou človek ospravedlňuje sexuálny hriech. Preto je dôležité držať túto oblasť naďaleko. Biblia radí od sexuálnych hriechov utiecť, lebo sú jedným z najväčších satanových tromfov. Keď nepriatelia nevedeli inak poraziť Izrael, prišla tesne pred vstupom do Kananejskej zeme ťažká rana, keď Izrael začal smilniť s moábskymi ženami. Na Balámovu radu boli izraelskí muži pozvaní na hostinu, ktorá skončila smilstvom. Dnes je scenár rovnaký. Začína pozvaním na oslavu, zábavu alebo posedenie, pridá sa trochu alkoholu a flirtovania a uhranutie príde veľmi rýchlo. Človek, ktorý sa ocitne v tejto situácii, prestane vidieť dôsledok svojho konania vo vzťahu k večnosti, a je spáchaný hriech. Boj s červenou mágiou, tak ako často spomíname, je najvážnejšou výzvou našej generácie. Ešte stále platí siedme prikázanie - nezosmilníš.

→ Alkohol, drogy, lieky - Toto uhranutie pôsobí tak, že do krvného obehu sa dostanú látky, ktoré menia životný pocit a ich užívateľovi sa zdá, že ide o pozitívnu zmenu. Má to však jeden háčik, a to, že žiadna látka, či už bola získaná z prírody, alebo bola vyrobená synteticky, nevie človeka priblížiť k Bohu. Toto vie iba Svätý Duch. Preto nás Biblia povzbudzuje: „A neopíjajte sa vínom, v ktorom je prostopaš, ale buďte plnení Duchom.“ (Ef 5:18) Naopak, látky, ktoré spôsobujú chvíľkové uvoľnenie alebo euforické pocity, odťahujú človeka od Boha a majú poväzujúcu tendenciu. Návykové látky tiež nevedú do svätosti, ale spôsobia, že človek vykoná také skutky, ktoré by s triezvym rozumom nevykonal. Je ich treba čím ďalej väčšie množstvo a životný pocit bez drogy alebo alkoholu sa stáva utrpením. Radím rodičom, aby pozorovali správanie detí. Uhranutie je na človeku badateľné - dá sa povedať, že z neho vyžaruje, vidno ho na očiach, na výraze tváre, zmene komunikácie, a taktiež sa zmení spôsob využívania času a obyčajne sa menia aj priatelia. Človeka, ktorý sa dostal do omámenia, vidno častejšie s ľuďmi otázneho charakteru a od veriacich začína bočiť. Samozrejme, že sa to môže týkať aj dospelých osôb. Ak niekto stratil svoj zápal a začne vynechávať zhromaždenia, je isté, že začala pôsobiť niektorá forma omámenia.

→ Hazardné hry - Myslím, že rozmach herní, kde sú výherné automaty a rulety, nás celkom zaskočil. Samozrejme, že uhranutie hazardom môže prísť aj cez iný spôsob stávkovania, ale výherné automaty v sebe majú takú silu, že ľudia, ktorí im prepadli, potrebujú serióznu lekársku pomoc. Výherné automaty zničia nielen život jedného človeka, ale majú devastujúci vplyv na rodinu a vôbec na celú spoločnosť. To, že je niekto závislý od herných automatov, vyjde najavo až vtedy, keď sa už úroveň zadĺženosti ďalej nedá skrývať. Sú to veľké tragédie, keď niekto prehrá všetok majetok a vyrobí dlhy aj svojim potomkom. Žiaľ, gamblerstvo sa občas objaví aj medzi veriacimi, preto Písmo radí, aby sme jeden na druhého pozorovali, lebo aj táto poviazanosť sa dá rozpoznať v pomerne ranom štádiu. Aj pri tomto hriechu dochádza k zmene správania a k strate radosti.

každé učenie, ktoré vedie k zatvrdlivosti voči Svätému Duchu, je učenie falošné

→ Televízia, internet, mobil - Televízna obrazovka a displej majú veľkú silu. Cez ľudskú zvedavosť dôjde k vtiahnutiu do nekonečnej oblasti www-stránok. Vyzerá to tak, že nie je možné žiť prostý kresťanský život a zároveň tráviť hodiny pred televízorom alebo za počítačom. Nie je jedno, na čo človek pozerá. Dávid hovorí v Žalme 101:3: „Nepostavím si pred svoje oči veci beliála.“

→ Hudba - má v sebe duchovný obsah - niekto ju skomponoval a niekto napísal text, v ktorom je nejaký odkaz. Obrátil som sa v 80-tych rokoch, kedy mladú generáciu silno ovplyvňovali rockové kapely. To, že v hudbe tohoto obdobia bol veľmi silný odkaz, potvrdzuje, že sú skladby zo 60-80-tych rokov populárne dodnes. Uvedomil som si však, že ak chcem nasledovať Ježiša, musím sa vplyvu tejto hudby zbaviť, lebo vo mne vyvolávala úplne iné pocity, ako tie, ktoré donáša Svätý Duch. Mnohé texty sa otvorene rúhali Bohu, ale aj skladby, kde toto rúhanie nie je, povzbudzujú k vzbure a k pohŕdaniu konzervatívnymi hodnotami. Iné skladby zase v človeku vyvolávajú nostalgickú atmosféru, v horších prípadoch vedú do pochmúrnosti a depresie. Prípady samovraždy pod vplyvom hudby vôbec nie sú ojedinelé. Mnoho mladých ľudí dnes chodí so sluchátkami na ušiach, a vôbec nie je jedno, k akým zmenám v ich vnútri pod vplyvom hudby dochádza.

Teším sa z toho, že za posledných dvadsať rokov veľmi výrazne vzrástla kvalita kresťanskej hudby a človek sa môže pri jej počúvaní naplniť Svätým Duchom.

→ Preklínanie - Žiaľ, tieto metódy fungujú. Ak satanovi služobníci vyslovujú kliatby, ľudia sa môžu dostať do serióznych problémov. Taktiež fungujú techniky woodoo, ktorými sa začína zaoberať čím ďalej viac ľudí. Preto je dobre konaný duchovný boj základnou podmienkou úspechu dnešného kresťanstva.

→ Okultizmus - Účasť na vyvolávaní duchov alebo návšteva veštice má na človeka veľmi neblahý dopad. Množstvo ľudí môže dosvedčiť, že ich život sa po takejto návšteve negatívne zmenil.

→ Predmety - Aj také zdanlivo nevinné vecičky, ako sú amulety, prívesky, alebo predmety používané pri pohanských rituáloch, spôsobia uhranutie. Biblia je v týchto prípadoch radikálna, radí tieto predmety zničiť.

Záver

Samozrejme, že v tomto krátkom vyučovaní sme nevyčerpali celú problematiku, cieľom bolo ochrániť veriacich, aby sa aj naďalej mohol harmonicky rozvíjať ich vzťah s Pánom Ježišom Kristom, a aby cirkvi zostali otvorené voči Svätému Duchu a každý jeden aby bol opatrný a vyvaroval sa takých vplyvov, ktoré by mohli jeho kresťanský život „zaseknúť“. V tých prípadoch, kde už k takémuto uhranutiu došlo, je treba podať pomocnú ruku, aby človek mohol urobiť pokánie a znovu sa obnovil vo vzťahu s Bohom. Končím prianím apoštola Pavla: „Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia a účastenstvo Svätého Ducha nech je so všetkými vami! Amen.“ (2Kor 13:13)