Watoto Children's Choir

Koncerty nádeje

Detský spevácky zbor Watoto Children´s Choir cestuje po celom svete od roku 1994. Nám je známa ich spolupráca s Michaelom W. Smithom v piesni Nové Haleluja. Zbor a celý projekt vznikol na základe vízie pastora Gary Skinnera a jeho manželky Marilyn, ktorí sú pastormi prosperujúcej prebudeneckej cirkvi v hlavnom meste Ugandy v Kampale. Tieto deti sú advokátmi zvyšných odhadovaných 50 miliónov afrických detí, ktoré sú sirotami v dôsledku vírusu HIV, AIDS, vojny, chudoby a chorôb.

Sprevádza ich tím dospelých. Spevácky zbor prezentuje víziu Watoto prostredníctvom ich príbehov, hudby a tanca. Watoto spevácke zbory fungujú ako veľvyslanci, aby poukázali na zlú situáciu osirotených a bezbranných detí z Afriky. Podčiarknuté sú predovšetkým témy ako chudoba, AIDS, následky vojny a kríza detských vojakov v severnej Ugande.

Každé dieťa zo speváckeho zboru utrpelo stratu rodičov v dôsledku vojny alebo choroby. Bývajú vo Watoto detských dedinách. Skúsenosti dávajú deťom náhľad na iné kultúry a rozširujú ich pohľad na svet. Tiež im dodávajú sebavedomie a smelosť a pomáhajú im pozdvihnúť sa z ich zložitého položenia – smútku a beznádeje.

Watoto model je založený na základnej vízii zachrániť a obnoviť. Zahŕňa vybudovanie detských dediniek, ktoré zabezpečujú domáce prostredie, kde deti nachádzajú domov, oblečenie, jedlo, vzdelanie a duchovný pokrm, s plánom pripraviť ich a vyzbrojiť ako budúcich vodcov. Cieľom je zabezpečiť komplexnú starostlivosť pre každé dieťa tak, aby sa každé stalo zodpovedným kresťanom a produktívnym občanom Ugandy a Afriky.

Niekoľko príbehov:

Malú Lýdiu našli v takom zúboženom stave, že ledva chodila. Obidvaja rodičia zomreli v dôsledku AIDS, takže sa nemal o ňu kto starať. Všetko sa zmenilo, keď našla svoju novú rodinu. Teraz je šťastná, behá a v budúcnosti by chcela hrať futbal.

Jozef stratil v bojoch obidvoch rodičov. Vychovávala ho stará žena, takže stále trpel nedostatkom a jedinou nádejou bola pre neho viera v Ježiša a návšteva cirkvi. Do školy nemohol nastúpiť, čo sa však zmenilo, keď ho objavili ľudia z tímu Watoto, ktorí hľadali opustené siroty a matky. Jeho príbeh sa úplne zmenil a Jozef si to želá aj pre ostatných.

Barbora a jej matka boli medzi prvými osobami, ktoré privítali vo Watoto. Keď v roku 1996 cestovala so speváckym zborom po svete, malo to na ňu veľký vplyv. Usilovnou prácou získala štipendium na univerzitu, ktorú tento rok ukončí. Už teraz vedie vo Watoto niektoré poľnohospodárske projekty a veľmi sa teší na svoju budúcnosť.

Alex ležala opustená na banánovej plantáži. Ako milión afrických detí s podobným osudom nemala nádej na prežitie. Polícia ju do Watoto priniesla, keď mala približne 6 až 8 hodín. Teraz je jej budúcnosť svetlá. Má nádej a budúcnosť.

Godfrey žil sám s mladšími bratmi a staršou sestrou, ktorá sa o nich starala, pretože rodičia museli ísť bojovať. O nejaký čas im susedia oznámili, že ich rodičia zahynuli. Sestra sa zľakla a ušla. Od tej doby ju Godfrey nevidel. Išiel s bratmi žobrať na ulicu, kde strávili štyri dni. Potom ich polícia odviedla do zariadenia pre deti z ulice. Tam ho našli ľudia z Watoto, kde stretol svoju novú mamu, bratov a sestry. Má nových kamarátov a rád chodí do Watoto školy. Ako sám hovorí: „Projekt Watoto zmenil môj príbeh. Viem, že sa stanem tým, koho chce zo mňa mať Boh. A mám nádej pre svoju budúcnosť.“