Hospodin zná cestu spravedlivých, ale cesta svévolníků vede do záhuby. (Žalm 1,6) |
Je zarážajúce, že v 21. storočí, v dobe vyspelej spoločnosti, myslenia a technických výdobytkov, sa po niekoľkých desaťročiach teroru druhej svetovej vojny stále stretávame s antisemitizmom, xenofóbiou a popieraním holokaustu. Iracionálna nenávisť voči nevinnému národu však nie je jediná sila prítomná medzi nami. Aj na Slovensku žijú ľudia, ktorí túžia po spravodlivosti. Nech kredit a úctu dostanú tí, ktorí sú jej skutočne hodní a nech je zločin ukázaný v správnom svetle ako zločin – bez výhovoriek a umelej snahy zabudnúť.
Kresťanské spoločenstvo v Banskej Bystrici v spolupráci s Dr. Avihou Efratom opäť usporiadalo program, ktorého hlavným posolstvom je boj proti antisemitizmu a vyjadrenie prosby o odpustenie za zločiny, ktoré boli spáchané na nevinných Židoch často aj v mene kresťanstva. Pozvanie prijali Ing. Juraj Turčan, predseda Židovskej náboženskej obce v Banskej Bystrici a Ján Kováč, starosta obce Staré Hory, ktorý podal pomocnú ruku aj pri natáčaní vyššie uvedeného filmu.
Program tohto večera bol vskutku pestrý. Zaznel príhovor pastora Jaroslava Kříža, ktorý z Biblie objasnil zvláštne postavenie židovského národa aj odvekú nenávisť národov voči Izraelu. Ing. Turčan vyjadril vďačnosť za usporiadanie tejto a podobných akcií a prostredníctvom smutného príbehu o vandalizme na židovskom cintoríne poukázal na iracionalitu antisemitizmu v mysliach mladých, nič netušiacich ľudí. Toto soirée malo aj svoju kultúrnu dimenziu – v niekoľkých hudobných vstupoch vystúpil sólista Štátnej opery v Banskej Bystrici Mgr. art. Martin Popovič a mladý klavirista Peter Dekrét. Záver programu patril synovi Blanky Bergerovej, Dr. Avihou Efratovi, ktorý vo svojej prednáške vylíčil svoju rodinnú históriu a to, ako Boh zmenil osud celej rodiny vďaka šľachetnej obetavosti jeho matky. Potom už nasledovalo avizované premietanie a tento silný film zanechal trvácnu stopu na každom zúčastnenom.
Elie Wiesel raz povedal: „Zabudnúť na mŕtvych by znamenalo zabiť ich druhýkrát.“ Nezabudnime.