Boží království totiž není v řeči, ale v moci. (1. Korintským 4,20) |
Najprv musí byť sejba, bez toho nemôže byť žatva. Nečakaj dážď - pomazanie, keď si nesadil a nepripravil pôdu. Dážď má zmysel len keď je dobré semeno v pôde, ináč vyrastie len burina, ktorú seje nepriateľ. Treba hlásať Božie Slovo, siať semeno, lebo v ňom je život. Keď ty vyseješ Božie Slovo, Boh sa zaviazal, že on dá vzrast semenu. To už nie je v našich rukách. V tom je význam kázania Božieho Slova. Burinu nikto neseje a aj tak rastie, lebo nepriateľ ju seje. Bez siatia nebude úroda. Chudobní plačú, že nič nemajú a pritom na záhrade majú burinu. Tak vyzerá aj ich srdce, ich pôda je neobrobená.
„Mnoho pokrmu je na čerstvo zoranej roli chudobných, a niekto hynie pre neporiadok.“ (Prísl 13:23)
Poľnohospodár obrába pôdu, ničí škodcov a plevel, aby to, čo zasial, mohlo rásť. Bez toho sa sila pôdy premení na burinu a stane sa neužitočná. Pavol sadil, Apollo polieval a z neba prišiel vzrast, rozvoj (1Kor 3,6-9). Spirituálne treba brať Bibliu, potrebujeme vziať duchovnú moc a silu. Božia pravda je nadprirodzená realita. Nie sú to len poznatky, ale aj vízia. Biblia nie je kniha pojmov, ale symboly v nej ukazujú reč zjavenia, metafory, z ktorých sa dá porozumieť nadprirodzenu.
Dôveryhodnosť cirkvi je v Božom Slove a zabudovaní Božej prirodzenosti do zboru. Cieľ je, aby uzdravenia, zázraky, prejavy Božieho Kráľovstva sa prejavili v zbore. Len vtedy má cirkev význam, keď je Božie Kráľovstvo medzi nami. Takto rozmýšľaj. Len Božie Kráľovstvo udrží zbor. Je potrebná nadprirodzená sila, to pritiahne a aj udrží ľudí v zbore.
Zdroj: milost.sk, 15.6.2016