Rozhovor s Dr. Anne Moorovou

Povedzte nám, aké máte dojmy zo svojej služby na Slovensku?

Bol to úžasný čas, cítila som, že sa Boh naozaj hýbal v cirkvi. Mnohí boli oslobodených od rôznych vecí. Prišlo veľa ľudí, ktorí cítili, že sa vzdialili od Boha a chceli sa k Nemu priblížiť, obnoviť svoj vzťah s Ním. Mnohí prišli pre uzdravenie. Keď sa modlím za ľudí, chcem vedieť, za čo sa modlím, lebo zvyknem pokračovať v modlitbách aj po príchode domov. Vo svojej kancelárii v zbore mám priestor, kde dostávam správy z celého sveta, modlím sa za deti rôznych ľudí, za uzdravenie a pod. Pokračujem v modlitbe, ktorú som začala pri osobnej službe. Som matka viery. (smiech)

Povedzte nám niečo o Vašej službe, ako by ste nám ju predstavili?

Som len poslušný sluha Pánov, ktorý je ochotný urobiť čokoľvek, čo od neho Boh chce. Som tu pre Neho. Nehovorím, že mám špeciálne pomazanie na niečo. Ja len hovorím: „Pane, som tu – na čokoľvek ma chceš použiť.“

Ako vnímate Európu, možno zvlášť Slovensko?

Mám rada Slovensko a myslela som to vážne, keď som povedala, že by sme tu chceli kúpiť dom. (smiech) Máme radi ľudí, páči sa nám, čo sa tu deje. Veríme, že Boh robí niečo skutočne úžasné v tejto krajine. Sloboda prichádza!

Čo je podľa Vás tou najdôležitejšou vecou vo Vašom živote? Aké je Vaše posolstvo?

Moje posolstvo je hlavne pre zbory: Prebudiť sa! A to aj v cirkvách v Amerike, všade, kdekoľvek kážem, je to viac o cirkvi – my sa potrebujeme zobudiť. Myslíme si, že robíme všetko, čo treba a darí sa to, ale nie je to také dobré, ako by to malo byť. Sme zrodení pre to, aby sme sa rozmnožovali oveľa rýchlejšie, ako je to teraz. Mohli by sme spraviť oveľa viac... Mám veľkú túžbu vidieť, ako sa cirkev prebudí, naštartuje a začne sa hýbať pre Pána. Nemyslím tým len hýbať sa v cirkvi, ale ísť von za stratenými.

Aké výzvy Vás čakajú, čo je Vašou víziou?

Moja vízia? Je toho toľko, čo treba urobiť... Mám mnoho vízií pre svoju službu. Stále však chcem stáť v úzadí. Môj manžel je úžasný kazateľ a ja som tu, aby som ho podporovala, milovala a modlila sa za neho. Pred niekoľkými rokmi ma však Boh postavil do služby, a to nielen do služby v mojej práci – som totiž tiež riaditeľkou školy – ale rovno ku kazateľnici. Takže, nebola to už len služba v škole, ale služba kazateľky. Najprv som hovorila nie, ale Boh mi to vložil na srdce ako súčasť mojej vízie. Moja vízia je vidieť zranených ľudí uzdravených a oslobodených. Chcem vidieť ľudí uzdravených, pretože mám ľudí rada. Mám vás rada!

Košice, 15. 2. 2011