Týždeň podľa Daniela Šobra

vydanie 10. októbra 2016

Nezvolenie Miroslava Lajčáka na post Generálneho tajomníka OSN

Výsledok tejto voľby, v ktorej kandidát Slovenskej republiky neuspel, ukázal reálnu silu našej krajiny na poli medzinárodnej politiky. Nepomohla ani nedávna návšteva premiéra Fica v Kremli, počas ktorej mala byť slovenská kandidatúra jednou z hlavných tém. Vyhralo Portugalsko, krajina, ktorá má síce iba dvakrát toľko obyvateľov ako Slovensko, ale zato bohatú koloniálnu minulosť a oveľa väčší medzinárodný vplyv. Náplasťou na bolesť pána ministra Lajčáka by mohol byť údajný prísľub postu predsedu Valného zhromaždenia OSN v rokoch 2017-2018.

Úmrtie prezidenta Kováča

Smutná udalosť odchodu prvého slovenského prezidenta je príležitosťou na osvieženie si historickej pamäti. Michal Kováč vstúpil do vysokej politiky krátko po novembri 1989 a ako predseda federálneho parlamentu ČSFR zohral jednu z hlavných úloh pri pokojnom delení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Zrejme naveky zostane zapísaný v národnej pamäti ako človek, ktorý sa neskôr z pozície prezidenta odvážil vzdorovať vtedy takmer všemocnému Vladimírovi Mečiarovi. Vyslúžil si za to štvavú kampaň médií slúžiacich HZDS. A nezostalo iba pri osočovaní. Michal Kováč musel čeliť aj situácii, keď bol tajnou službou unesený a zavlečený do Rakúska jeho vlastný syn. Keď prebiehalo vyšetrovanie tohto únosu, došlo k vražde bývalého príslušníka pohraničnej stráže Róberta Remiáša, ktorú s veľkou pravdepodobnosťou vykonala alebo nechala vykonať Slovenská informačná služba. Tieto zločiny dodnes neboli celkom objasnené ani vinníci potrestaní, lebo sa na nich vzťahujú kontroverzné amnestie Vladimíra Mečiara. Prezident Michal Kováč v týchto enormne vypätých situáciách obstál a o jeho veľkosti a nadhľade hovorí aj to, že keď neskôr prebiehala kampaň za vstup Slovenska do EÚ, postavil sa po Mečiarovom boku a spoločne presviedčali ľudí na vstup do európskych štruktúr. Meno Michala Kováča zostane podobne ako meno jeho politického soka Vladimíra Mečiara symbolom istej turbulentnej epochy počiatkov našej samostatnosti.

Vyčíňanie hurikánu Matthew na Haiti a v USA

Existujú sily, proti ktorým sú bezmocné aj tie najvyspelejšie krajiny, a tie chudobné a zaostalé sú im doslova vydané napospas. Rozpútaný živel zdevastoval Haiti, ktoré sa ešte nestačilo spamätať z následkov ničivého zemetrasenia, ktoré zažilo pred 6 rokmi. Na Haiti hurikán Matthew zabil takmer 900 ľudí, zatiaľ čo z pobrežných štátov USA doposiaľ hlásia „iba“ 16 obetí. Haiti stíha jedna katastrofa za druhou, akoby bolo prekliate. Keď zoberieme do úvahy, že ide o jedno z centier voodoo a čarodejníctva, možno toto tvrdenie nebude až tak ďaleko od pravdy. Obyvatelia Haiti potrebujú naše modlitby a pomoc kresťanských organizácií. Nech sa z utrpenia, ktoré zažívajú, zrodí vlna pokánia a prebudenia pre túto ostrovnú republiku.

Druhá debata kandidátov na prezidenta USA

Máme za sebou druhú verejnú debatu kandidátov na post najmocnejšieho človeka planéty a neostáva nám než poľutovať amerického voliča, ktorý to bude mať tohto roku naozaj ťažké. Z pohľadu kresťana to môže vyzerať aj tak, že snáď ani nejde o voľbu väčšieho alebo menšieho zla, ale takmer o výber medzi čertom a diablom. Tak Donald Trump, ako aj Hillary Clintonová majú svoje veľmi tienisté stránky, z ktorých sa človeku zmýšľajúcemu v intenciách biblických hodnôt neurobí veľmi dobre, a to najmä po tom, ako dnes v noci v priamom prenose amerických televíznych staníc tiekli doslova hektolitre špiny. Napriek tomuto veľmi negatívne vyzerajúcemu obrazu kampane netreba zabúdať, že Boh má svoje plány a je to On, kto ustanovuje a zosadzuje kráľov, a to platí predovšetkým o najmocnejšej krajine sveta.
Hillary Clintonová je pomerne inteligentná osoba a skúsená politička, no hodnotovo predstavuje presne to, z čoho boli americkí kresťania rozhorčení v priebehu prezidentovania Baracka Obamu. Jej zvolenie by predstavovalo pokračovanie trendu liberálnej (antikonzervatívnej) politiky systematicky odstraňujúcej biblické normy z amerického verejného života. Jej napojenie na vplyvné podnikateľské a lobistické skupiny spolu s povesťou zahranično-politického jastraba a neskrývaná animozita voči Rusku by mier a bezpečnosť vo svete isto neposilnili. Na druhej strane, keby zasadla v Bielom dome Hillary, takmer nič by sa nezmenilo a USA by viedla politička typu nemeckej kancelárky Merkelovej.
Donald Trump je pravý opak svojej protikandidátky. Extravagantný šoumen, ktorý pôsobí dojmom človeka, čo najskôr hovorí a až potom rozmýšľa. To, ako sa menili jeho výroky k jednotlivým témam v priebehu jeho kampane, je toho dôkazom. Donaldovi tiež škodí jeho temperament, sukničkárstvo a jeho veľmi urážlivé a poburujúce slová na adresu žien, ktoré sú predmetom nahrávky zverejnenej krátko pred včerajšou debatou. Trumpovou výhodou je schopnosť získať si pozornosť a sympatie ľudí svojimi nepolitickými alebo skôr politicky nekorektnými prejavmi. Atmosféra na jeho mítingoch je veľmi pôsobivá a odzrkadľuje to, ako Američania túžia po systémovej zmene politiky svojej krajiny. Mnohým Američanom Donald Trump doslova hovorí z duše. Ľudia, ktorými sa Trump obklopil, sú väčšinou kvalitní konzervatívni politici. Jeho spolukandidátom je guvernér štátu Indiana Mike Pence, ktorý má povesť dobrého kresťana. Mnohí prominentní kresťanskí vodcovia z radov evanjelikálov a charizmatikov Trumpa otvorene podporili. To z neho, samozrejme, nerobí príkladného kresťanského politika, no faktom je, že jeho program je konzervatívny a je priateľsky naladený kresťanom. Budúci prezident USA bude vymenovávať nových sudcov Najvyššieho súdu a to je z nášho pohľadu asi najdôležitejšie, lebo tento súd rozhoduje mnohé sporné prípady v otázkach etiky a morálky. Donald Trump sa v tomto prípade zaviazal vymenovať konzervatívnych sudcov.
Zaujímavé je tiež stanovisko Izraela k týmto voľbám. Podľa premiéra Netanjahua sú obaja kandidáti pre Izrael dobrí a prijateľní. S obomi sa v poslednej dobe osobne stretol. Nie je bez zaujímavosti, že s Donaldom sa zhováral niekoľko hodín, no s Hillary absolvoval iba krátke formálne stretnutie.
Zápas o prezidentský post je tohto roku veľmi vyrovnaný. Mierne vedie Hillary, no veci sa môžu do poslednej chvíle meniť. Tento súboj sa týka budúcnosti sveta, a preto sa ho oplatí sledovať a je dôležité modliť sa za dobrý výsledok.

 Zdroj: milost.sk, 10.10.2016