Týždeň podľa Daniela Šobra

vydanie 7.11.2016

Bude brexit alebo nie?

Pravdepodobnosť, že Británia opustí EÚ, sa po minulom týždni o niečo znížila. Minulý štvrtok rozhodol britský Vrchný súd o tom, že vláda premiérky Mayovej nemôže len tak sama aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy, nemôže teda započať tzv. brexit, vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie. Podľa rozhodnutia súdu na to totiž potrebuje súhlas parlamentu, ktorý v súčasnosti nie je brexitu veľmi naklonený. Premiérka sa nechala počuť, že parlament si nemôže dovoliť zabrániť brexitu, keďže občania sa v referende vyslovili jasne. Na to, ako to celé nakoniec dopadne, si budeme musieť počkať. Platí však to, o čom sme písali minulý týždeň v súvislosti so zmluvou CETA. Biblické proroctvá hovoria o prichádzajúcom obrovskom superštáte, do čela ktorého sa postaví eschatologická postava antikrista. Predstava, že táto ríša by bola bez Británie, sa nejaví ako pravdepodobná.

Erdogan zatýka opozičných politikov

Turecký prezident pokračuje vo svojom ťažení v snahe zaistiť si neobmedzenú moc v krajine. Zdá sa, že sa už ani trochu netrápi tým, čo si o ňom myslí západný svet, ktorý „drží v šachu“ prostredníctvom dohody o utečencoch, vďaka ktorej sa podarilo zastaviť migračnú vlnu smerujúcu do Európy cez Turecko a Grécko. Svoju sebaistotu dokázal tým, že 4. novembra nechal turecké bezpečnostné sily zadržať spolupredsedov prokurdskej Ľudovodemokratickej strany (HDP) Selahattina Demirtaša a Figen Yüksekdagovú. Menovaní boli zatknutí spolu s minimálne 9 ďalšími poslancami tureckého parlamentu, v ktorom je HDP treťou najväčšou stranou. Zadržaní boli obvinení z podpory PKK, Strany kurdských pracujúcich, ktorú turecké úrady považujú za teroristickú organizáciu. Tento krok je zatiaľ poslednou z represií proti opozícii a ľuďom kriticky zmýšľajúcim o prezidentovi Erdoganovi. Tieto represie prebiehajú takmer nepretržite od nedávno zmareného pokusu o prevrat. Viacerí politickí komentátori začínajú špekulovať o tom, že z maloázijského spojenca Západu sa postupne stáva klasická blízkovýchodná diktatúra. Či sa tieto obavy začnú napĺňať, uvidíme v nasledujúcich mesiacoch a rokoch. Formálne je Turecko stále lojálnym členom NATO. Zatiaľ...

Jean-Claude Juncker lamentuje nad stavom demokracie vo východnej Európe

V rozhovore pre belgický denník Le Soir predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker povedal, že „EÚ je bezmocná voči nedemokratickým krokom vlád v Poľsku a v Maďarsku“. Podľa jeho presvedčenia sú „v niektorých krajinách odchýlky od demokratických zásad EÚ a my nevieme, kam nás povedú“. Keby úroveň demokracie v našom regióne kritizoval niekto iný, skutočný demokrat, nedalo by sa nesúhlasiť. Isto existujú oblasti, v ktorých majú naše mladé demokracie rezervy. Keď nás však kritizuje človek, ktorý je známym predstaviteľom tvrdého pretláčania EÚ agendy a potlačovania národných záujmov členských krajín, znie to trocha smiešne. Keď si strany, ktoré vyhrali demokratické voľby v Poľsku či Maďarsku, plnia svoje volebné programy, a tie najmä v poľskom prípade stoja na konzervatívnych kresťanských hodnotách, je to vraj nedemokratické. Keď sa nám však predstavitelia EÚ vyhrážajú sankciami a finančnými postihmi v snahe zmeniť postoje našich predstaviteľov k riešeniu migračnej krízy, je to ukážkový príklad demokracie v praxi!

Bol otvorený nový front proti Islamskému štátu

Nad Islamským štátom sa sťahujú mračná. Kurdské a iracké jednotky pokračujú v ofenzíve proti IS v Mósule a napriek tvrdému odporu džihádistov stále postupujú. Medzičasom oznámila kurdsko-arabská koalícia v Sýrii spoločnú ofenzívu proti hlavnému mestu IS Rakka. Odhodlanie bojovníkov tejto koalície je veľké, majú širokú podporu miestneho obyvateľstva a budú zo vzduchu podporovaní náletmi USA. Pád Islamského štátu je, zdá sa, nevyhnutný. Je to dobré. Treba sa modliť za to, aby svetové mocnosti našli jednotu v riešení Sýrskej otázky, aby v Sýrii konečne zavládol pokoj a utečenci sa mohli z táborov opäť vrátiť do svojich domovov.

Predvečer volieb prezidenta USA

Zajtra sa pôjde v USA voliť. Celý svet s očakávaním sleduje, kto z tejto bitky plnej podpásových úderov a špinavej politickej hry vyjde ako víťaz. Bude to Hillary (ktorú stále favorizujú prieskumy preferencií) alebo Donald? Už sme tu písali o tom, že keď sa pozrieme na program a agendu oboch kanditátov, musíme ako kresťania (hoci so sebazaprením) želať víťazstvo Trumpovi. Či vyhrá, alebo nie, je otázne. Šancu rozhodne má a nesmieme zabúdať, že aj Hospodin je v hre. On je ten, kto „mení obdobia a časy, zosadzuje a ustanovuje kráľov“ (Dan 2,21). Nech už vyhrá hociktorý z kandidátov, Ameriku a svet nečakajú ľahké časy. Tak ako sú naše modlitby potrebné pred voľbami, budú potrebné aj po voľbách.

Zdroj: milost.sk, 7.11.2016