Týždeň podľa Daniela Šobra

Viceprezident Mike Pence neohrozene vyznal slová Žalmu 122

Príhovor viceprezidenta USA v izraelskom Knessete opakovane prerušoval potlesk postojačky. Také nadšené reakcie zákonodarcov Izraela z koalície aj opozície si už dlho žiadny politik nevypočul. Po príhovore, ktorý bol prešpikovaný odkazmi na Bibliu a chvíľami pripomínal kázeň z nejakého evanjelikálneho zhromaždenia, hádam už nik nepochybuje o duchovnej orientácii muža č. 2 v americkej politike.

Mike Pence okrem iného povedal: „Stojíme za Izraelom, lebo veríme, že pravda má byť uprednostnená pred klamstvom, dobro  pred zlom a sloboda pred tyraniou. Ľud USA vždy pociťoval náklonnosť a obdiv voči Ľudu knihy. V príbehu Židov sme vždy videli príbeh Ameriky. Je príbehom Exodu, cesty z útlaku ku slobode, príbehom, ktorý silu viery a prísľubu nádeje.“

Z duchovného hľadiska je nesmierne zaujímavé, že druhý najvyšší predstaviteľ najmocnejšej krajiny sveta povedal v sídle Knessetu v Jeruzaleme nasledujúce slová, ktorými parafrázoval znenie Žalmu 122, 6-7: „USA s hrdosťou stoja po boku Izraela a jeho ľudu, ako jeho spojenci a blízki priatelia. Preto sa budeme modliť za pokoj Jeruzalema, aby tí, ktorí ho milujú, prebývali v bezpečí, a aby bol pokoj medzi jeho múrmi a bezpečie v jeho palácoch. Budeme pracovať a usilovať sa o lepšiu budúcnosť, aby každý, kto nazýva túto starobylú  krajinu svojím domovom, mohol sedieť pod svojím viničom alebo figovníkom a nikoho sa už nemusel obávať.“

Pence sa tiež snažil osloviť palestínskych predstaviteľov, ktorí sa s ním odmietli stretnúť kvôli Trumpovmu uznaniu Jeruzalema za hlavné mesto Izraela. Vyzval ich, aby sa vrátili k rokovaciemu stolu, lebo to je jediná cesta k mieru na Blízkom východe. Povedal, že Spojené štáty „uznávajú skutočnosť, že mier si vyžaduje kompromis, ale že USA nikdy neurobí kompromis, ktorý by ohrozil bezpečnosť Štátu Izrael“. USA budú podporovať dvojštátne riešenie, za predpokladu, že sa na ňom zhodnú obidve strany.

Izraelcov Pence ubezpečil, že veľvyslanectvo USA sa presunie do Jeruzalema do konca budúceho kalendárneho roka. Myslím, že prezident Trump mal pri výbere svojho viceprezidenta naozaj šťastnú ruku. Boh Izraela sa zase raz v dejinách oslávil.  

Odporcovia prezidenta Zemana stavili na zlého koňa. Je v tom Božia ruka?

Prezidentské voľby u našich západných susedov sa skončili víťazstvom prezidenta Miloša Zemana, ktorý obhájil svoj úrad, keď väčšina voličov prejavila svoje presvedčenie, že by mal pokračovať v úrade hlavy štátu aj v druhom volebnom období.

Národ bol v týchto voľbách pomerne silno rozdelený a podobne tomu bolo aj v kresťanských kruhoch. Túto skutočnosť sme si mohli všimnúť na mnohých internetových diskusiách, kde sa argumenty často miešali s pomerne silnými emóciami. Teraz je dôležité, aby tieto emócie v národe aj v cirkvi utíchli a voliči porazeného kandidáta dokázali rešpektovať aj prezidenta, za ktorého nehlasovali.

Ľudia, ktorí chceli zmenu na poste hlavy štátu, si jednoducho vybrali zlého kandidáta. Niekoľkými vetami sa pokúsim vysvetliť prečo. Na to, aby ktokoľvek vyhral tieto prezidentské voľby, nestačí nebyť Miloš Zeman. Keby sme hlasovali o tom, či by nebola dobrá zmena na poste prezidenta, asi by väčšina spoločnosti povedala, že áno. Toto áno však musí byť stelesnené v konkrétnej osobnosti, ktorá je objektívne lepšia ako ten, koho má nahradiť. Takýmto človekom, pri všetkej úcte, profesor Drahoš nie je. Pri televíznych debatách s Milošom Zemanom, ťahal vždy za kratší koniec. Jeho sila osobnosti a prejavu sa s úradujúcim prezidentom nedala porovnať, dokonca sa ku nej ani neblížila. Nehovorím tu o argumentoch, alebo kvalite odpovedí na jednotlivé otázky, ide tu o celkové vyžarovanie osobnosti. Profesor Drahoš je možno „sympaťák“, ale nemá osobnostné parametre (ak chcete charizmu) lídra. Taktika typu „Voľte ma, lebo nie som ako on“, jednoducho nefunguje. Domnievam sa, že toto je dôvod, prečo sa ľudia rozhodli tak, ako sa rozhodli. A rozhodli sa správne.

Počas volieb sa na sociálnych sieťach opäť objavilo množstvo dezinformácií, prekrútenej pravdy aj vyložených klamstiev, a to z oboch strán. Jiří Drahoš rozhodne nie je pro LGBTI aktivista a niekto, kto by v prípade víťazstva zaplavil krajinu islamskými migrantami a Miloš Zeman nie je ruský agent, ktorý povedie krajinu do područia Vladimíra Putina. Pomerne veľká skupina ľudí, žiaľ, takýmto dezinformáciám ľahko uverí, a to podľa toho, do akého názorového tábora patria.

Keby bol dnes novým prezidentom Jiří Drahoš, nebola by to žiadna tragédia. Česká republika by mala pomerne nevýrazného prezidenta, ktorý by si plnil reprezentatívne úlohy a vykonával svoje právomoci striktne v súlade s ústavou, a nikdy by zo svojich úst nevypustil žiadne neslušné slovo. Úprimne povedané, až tak veľa by sa nezmenilo.

Voliči však svojimi hlasmi rozhodli, že v čele krajiny ostane politik, ktorý je silnou osobnosťou, nebojí sa hovoriť otvorene, lebo sa nebojí svojich odporcov doma ani v zahraničí, a jeho konzervatívne ladený hodnotový systém je oveľa bližší videniu sveta biblických kresťanov, ako je tomu v prípade jeho porazeného protikandidáta, ktorému je bližší západný liberalizmus. Preto si myslím, že tieto voľby dopadli veľmi dobre. Za tým, že sa nepodarilo nájsť človeka, ktorý by porazil Miloša Zemana, vidím Božiu ruku. On je totiž tým, kto „mení časy i doby, zosadzuje i nastoľuje kráľov...“ (Dan 2,21).

PS: Bratia a sestry, ktorí volili Jiřího Drahoša nezhrešili. Je skvelé, že šli voliť a využili svoje právo. Tí, ktorí voliť neboli, urobili chybu. Tvrdenie, že nemohli zahlasovať ani za jedného, je číry alibizmus, ktorý do reálneho a zodpovedného občianskeho politického života nepatrí. Ale aj títo ľudia na to mali právo. Žijeme totiž v demokracii. A vďaka Bohu za to.

Zdroj: milost.sk, 29. 1. 2018