Týždeň podľa Daniela Šobra

Olympijská márnosť?

„Márnosť márností, povedal Kazateľ, márnosť márností, všetko je márnosť.” (Kaz 1,2; SEP) Práve takto začína kráľ Šalamún svoju knihu, v ktorej skúma, o čom tento svet a náš život v ňom vlastne je.

V kresťanských kruhoch som už neraz začul názor, že šport (futbal, hokej, čokoľvek...) je bezbožnou márnosťou, pri ktorej by kresťania nemali márniť čas a mali by radšej robiť niečo užitočné. Čo z toho, že je Olympiáda, veď chlieb lacnejší nebude a duchovné prebudenie (vďaka Olympiáde) už vôbec nie. No a Olympijské hry sú predsa pokračovaním gréckej pohanskej, okultnej tradície!

Pri pozornom čítaní knihy Kazateľ zistíme, že tou márnosťou, o ktorej Šalamún hovorí, je úplne všetko na tomto svete. Všetko sa deje stále rovnako, nič sa nemení a márnosti je podriadený bezbožník aj spravodlivý. Všetci sú odsúdení k tvrdej práci, ktorá je márnosťou, a tá trocha potešenia, ktorú v živote ľudia zažívajú, je taktiež márnosť. Jediná vec, ktorá má podľa Šalamúna zmysel, je vzťah človeka s Bohom a život podľa jeho Slova. Zhrnuté a podčiarknuté samotným Šalamúnom: „Počuj a uváž posledné slovo: Boj sa Boha! Zachovávaj jeho prikázania, lebo v tom je celý človek! Boh si zavolá pred súd všetky naše skutky, aj všetko skryté, či dobré, či zlé.“ (Kaz 12,13-14; BOT)

Áno, olympijský ošiaľ je márnosť. No v tejto márnosti môžeme nájsť veľa pozitívnych vecí, ktoré môžu byť povzbudením a inšpiráciou aj pre veriacich. Pokúsim sa ich opísať z niekoľkých rôznych hľadísk.

Športové hľadisko

Olympiáda je súbojom tých najlepších športovcov (okrem hokejového turnaja blokovaného NHL) rôznych športových odvetví. Je príležitosťou na vzájomné meranie síl a uskutočňovanie osobných snov. Človek, ktorý pozná Bibliu vie, že toto ide k samotnej podstate človeka, stvoreného Bohom ako bytosť, ktorá sníva, ktorá sa chce zlepšovať a dosahovať úspechy. Životné príbehy mnohých športovcov sú fascinujúcim svedectvom o tom, že sa oplatí pracovať na uskutočnení svojho sna.  Oplatí sa snívať a veriť. Oplatí sa tvrdo pracovať. Oplatí sa viesť disciplinovaný život. Toto má spoločné svet športu s duchovným životom. Veď aj sám apoštol Pavol prirovnával svoj život viery k životu vrcholového športovca. Neveríte? Pozorne si prečítajte tieto pasáže, kde sa prirovnáva k atlétovi, boxerovi a bežcovi: 2Tm 2,5; 1Kor 9,24-27; 2 Tm 4,7. V dnešnej dobe iba veľmi málo detí aktívne športuje, a to, že pre nich môžu byť olympijskí športovci inšpiráciou, je síce márnosť, ale veľmi pozitívna.

Národné hľadisko

V Písme vidíme, že Boh sa nepozerá na ľudstvo ako na homogénnu masu jednotlivcov, ale ako na národy. Tieto národy majú svoje špecifiká, bývajú v rôznych, zatiaľ ešte národných štátoch, ktoré reprezentujú. Národ v etnickom význame je z biblického hľadiska podobne dôležitý pojem ako rodina. To, že je Olympiáda mierovým súbojom rôznych národov, je tiež niečo veľmi dôležité a pozitívne. Vidíme to predovšetkým vtedy, keď získajú medaily reprezentanti malých národov. Pre tieto národy, je to niečo veľmi pozitívne, niečo, čo dokáže (aspoň na chvíľu) zmeniť atmosféru v celej krajine.

Politické hľadisko

Od antických čias boli olympijské hry príležitosťou prerušiť vojnové konflikty a počas súťaží dať priestor aj diplomacii. Toto sa deje aj teraz a počas Olympiády došlo k doposiaľ nevídanému rokovaniu delegácií Severnej a Južnej Kórey, ktorých športovci vytvorili jeden tým. Ešte pred niekoľkými týždňami vyzeralo obnovenie vojny na Kórejskom polostrove ako veľmi pravdepodobný scenár, a teraz sa objavilo „svetielko nádeje“. Či severokórejský diktátor zmenil prístup k riešeniu konfliktu a bude ochotný diskutovať o jadrovom programe KLDR, je otázne. Dozvieme sa to v nasledujúcich týždňoch. Znamenalo by to, že sankcie fungujú a tiež to, že Olympiáda mu dala skvelú príležitosť ukázať svetu svoju „novú tvár“.

Ekonomické hľadisko

Každé olympijské hry sú obrovskou príležitosťou na rozhýbanie ekonomiky krajiny. Najskôr sa budujú a pripravujú športoviská a ubytovacie kapacity, neskôr sa rátajú zisky. Dá sa na tom obrovsky prerobiť, no pre múdreho hospodára je to naozaj veľká príležitosť. Ako sa jej Kórejci chopili, bude zrejmé až po skončení hier.

Evanjelizačné hľadisko

Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, Kórea je z podstatnej časti kresťanskou krajinou, v ktorej sa nachádzajú jedny z najväčších kresťanských zborov na svete, a to nehovorím iba o zbore Dr. Yonggi Cho. Neverím, že by kórejskí kresťania pri svojom zápale a pracovitosti nevyužili Zimné olympijské hry na rôzne evanjelizačné aktivity. Každé podujatie, počas ktorého sa zhromažďujú ľudia, je príležitosťou. Aj medzi športovcami sú znovuzrodení ľudia, ktorí poznajú Krista. Verím, že nemlčia a sú svetlom a soľou aj na športoviskách, aj v olympijskej dedine.

Áno, olympijské hry sú, tak ako všetko v tomto svete, márnosť. Ale pozoruhodná márnosť.

zdroj: milost.sk, 13.2.2018