Týždeň podľa Daniela Šobra

vydanie 10.4.2017

Nový šerif v meste –  o razantnom vstupe Donalda Trumpa do blízkovýchodnej politiky

Uplynulý týždeň bol poznačený množstvom tragických udalostí. Islamistickí teroristi útočili v Rusku, v Švédsku a v Egypte. Keď sa v médiách objavili drastické zábery zo Sýrie, na ktorých boli dusiace sa deti, ktoré v agónii zomierali po barbarskom útoku chemickými zbraňami, vyvolalo to ostrú reakciu Spojených štátov amerických. My sa v dnešnom komentári budeme venovať práve poslednej udalosti: prvému rozkazu Donalda Trumpa k veľkej vojenskej akcii.

Ozbrojené sily USA udreli v Sýrii. Táto správa rozvírila vášnivé debaty v internetových diskusiách a ani my ju nemôžeme ponechať bez komentára. Hlasy kritizujúce USA poukazujú na skutočnosť, že Spojené štáty konali bez mandátu OSN (ktorý však kvôli opakovanému vetovaniu zo strany Ruskej federácie v podstate nie je možné získať), ďalej hovoria o tom, že nečakali na riadne vyšetrenie spomínaného chemického útoku na civilné obyvateľstvo žijúce na území kontrolovanom sýrskou opozíciou. Tento útok s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote vykonala sýrska armáda. V danom regióne totiž nemá nikto iný kapacitu zaútočiť s použitím nervovo paralytických plynov, hoci aj opozícia zopár ráz použila na útok priemyselný chlór, o ktorý však v tomto prípade zjavne nešlo.

Poďme sa detailnejšie pozrieť na tieto dve základné námietky proti útoku, ktorý osobne nariadil prezident Trump. Áno, z hľadiska medzinárodného práva je tento útok bez súhlasu RB OSN problematický, čo ho však do veľkej miery minimálne morálne legitimizuje, je okamžitá a jednoznačná podpora západných štátov vrátane Európskej únie, ktorá nemá problém byť voči akciám Spojených štátov otvorene kritická. Na Blízkom východe podporil útok Američanov Izrael, rovnako ako všetky okolité arabské štáty a na ďalekom východe vyhlásilo rozhodnú podporu americkému útoku Japonsko. Všetky tieto krajiny disponujú špičkovými spravodajskými agentúrami a o tom, kto použil chemické zbrane majú pomerne jasno. Jedinými protestujúcimi krajinami, ktoré o sebe dali zreteľne vedieť boli Irán a Rusko. V súvislosti s tým je ale veľmi zaujímavou skutočnosťou, že Rusi, ktorí boli o útoku informovaní dve hodiny pred jeho začiatkom ani len neaktivovali svoju supermodernú protivzdušnú obranu, ktorú v Sýrii majú, a ktorá by bola schopná zneškodniť ak nie všetky, tak aspoň podstatnú časť striel Tomahawk, ktoré USA vystrelili. To, že sa ruská reakcia obmedzila iba na silné slová, môže svedčiť o tom, že aj Vladimír Putin si je vedomý toho, že sýrsky režim to tentokrát naozaj prehnal.

Druhou námietkou je skutočnosť, že chemický útok nebol doposiaľ nezávisle vyšetrený a reakcia USA sa uskutočnila relatívne krátko po ňom. Keby sa však malo očakávať na výsledky nezávislej expertízy, ktorý budú rešpektovať všetky strany, neudialo by sa nikdy nič a zločin by zostal bez trestu. V relatívne krátkej dobe po útoku sa na miesto dostali novinári, nakrúcali zábery zomierajúcich obetí a lokalizovali miesto dopadu hlavice s chemickou muníciou. Tvrdenie ruských médií o vybombardovanom sklade chemickej munície znie ako veľmi slabý pokus o vyvinenie sýrskej armády zo zodpovednosti za tento vojnový zločin. Aj keby tam povstalci mali nádoby s priemyselným chlórom, nedošlo by k takému rozsahu zamorenia a počet obetí by bol oveľa menší. Doposiaľ nie je isté o akú bojovú látku išlo, hovorí sa o saríne prípadne nejakom inom nervovo paralytickom plyne, dôležité však je, že použitie tejto bojovej látky proti civilistom sa nedá nijako ospravedlniť a vyžaduje si rozhodnú odpoveď.

Vyzerá to, že Donald Trump sa správa celkom ináč ako jeho predchodca v Bielom dome Barack Obama, ktorý v prípade Assadovho režimu iba kreslil „červené čiary“, no prakticky neurobil nikdy nič. Teraz je veľká šanca, že „mäsiar z Damašku“ už viac chemické zbrane, ktoré mal mimochodom za povinnosť zničiť, nepoužije. V meste je totiž nový šerif, má zbrane a neváha ich použiť.

Nutno ešte dodať, že Bášar Assad je oveľa prijateľnejším vládcom Sýrie ako Islámsky štát alebo hocijaká z islamistických frakcií, no ani táto skutočnosť spolu s Ruskou podporou mu nemôže odobriť páchanie vojnových zločinov na Sýrčanoch patriacich k opozičnému táboru. Nasledujúce týždne a mesiace ukážu, či prezident Trump konal správne alebo či sa s útokom na sýrsku vojenskú základňu unáhlil. Na mňa však rozhodnosť s akou zareagoval pôsobí veľmi sympaticky.

Zdroj: milost.sk, 10.4.2017