Týždeň podľa Daniela Šobra

vydanie 24.7.2017

Aktuálne k situácii vo Svätej zemi

Počas uplynulého týždňa sa v krajine Biblie udiali veci, ktoré odhaľujú pravú podstatu blízkovýchodného konfliktu. Všetko sa začalo teroristickým útokom, ktorý vykonali traja palestínski ozbrojenci na Chrámovej hore. Ich obeťami sa stali dvaja izraelskí hliadku konajúci policajti. Izrael reagoval uzavretím Chrámovej hory na dva dni a inštaláciou rámových detektorov kovov, ktorými majú prechádzať moslimovia, čo chcú vstúpiť na Chrámovú horu. Doposiaľ detektormi prechádzali iba Židia a kresťania, ktorí na miesto, kde stával v biblických dobách židovský Chrám, prichádzajú cez lávku od Múru nárekov.

Táto opovážlivosť vyvolala obrovský hnev Palestínčanov, ich najvyšší predstaviteľ Mahmúd Abbás prerušil kontakty s Izraelčanmi a vo svätom meste vypukli moslimské nepokoje, z Pásma Gazy vystrelili na Izrael raketu a v Samárii vtrhol počas šabatu palestínsky terorista do židovského domu a ubodal 3 členov jednej židovskej rodiny.

Paradoxom celej situácie je skutočnosť, že vlády arabských a niektorých západných štátov vyzývajú Izrael, aby prestal eskalovať situáciu, zatiaľ čo šéf Palestínskej samosprávy Abbás hovorí o tom, že „boj o Jeruzalem sa začal a neskončí sa, kým Palestínčania nezvíťazia a neoslobodia sväté miesta od židovskej okupácie“. Pritom jediným prehreškom židovského štátu je, že z bezpečnostných dôvodov vyžaduje po Araboch to isté, čo už robia Izraelčania, a síce nechať sa pri vstupe na Chrámovú horu skontrolovať. Dvojaký meter, ktorý pri hodnotení situácie v Jeruzaleme používajú niektorí politici a médiá, je taký zjavný, že už ani zjavnejší byť nemôže. Ako keby Izrael ani nemal právo brániť sa – a o tom to celé už skoro 70 rokov je.

Visegrádska štvorka a Izrael  

V kontexte predchádzajúceho odseku môžeme s uspokojením konštatovať, že politika stredoeurópskych krajín, tzv. Visegrádskej štvorky, je voči Izraelu viac ako priaznivá. Potvrdilo sa to na schôdzke izraelského premiéra Netanjahua s premiérmi Poľska, Česka, Slovenska a Maďarska. Zatiaľ čo západné krajiny sú voči Izraelu nepochopiteľne kritické a strania Palestínčanom, stredoeurópske krajiny sú židovskému štátu naklonené. Je to dôvod na spokojnosť, lebo Boží prísľub daný Abrahámovi stále platí: „Požehnám tých, čo teba žehnajú, a tých, čo tebe zlorečia, prekľajem. V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.“ (Gn 12,3) Domnievam sa, že pre svoj postoj k Izraelu sa stredoeurópske krajiny budú tešiť Božej priazni. Potešujúci je aj tento facebookový status premiéra Fica: „V Budapešti som dnes absolvoval aj bilaterálne rokovanie s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Spoločne sme hovorili o vzájomných slovensko-izraelských vzťahoch a spolupráci, ale aj o možnosti vyslať vedcov zo Slovenska do Izraela, pretože Izrael je špičkou v inováciách a moderných technológiách. Izraelského premiéra som zároveň pozval na návštevu Slovenska. Teší ma, že Benjamin Netanjahu prijal moje pozvanie a povedal, že tak urobí v najbližšom možnom termíne. Ponúkol som mu 9. september, kedy si na Slovensku pripomíname Deň obetí holokaustu a rasového násilia.“

Zdroj: milost.sk, 24.7. 2017