Achab, infantilizmus a pacifizmus

Krátko o Jezábeľ

Keď hovoríme o Jezábeľ, musíme rozlišovať tri základné pojmy. Po prvé, je to konkrétna historická osoba - kráľovná Jezábeľ, po druhé, hovoríme o duchu Jezábeľ, čo je padlý anjel, ktorý sa usiluje mariť Božie ciele a samozrejme, Jezábeľ má aj svojich zástancov na zemi - konkrétnych ľudí, jednotlivcov, a tiež organizácie.

Historická postava kráľovnej Jezábeľ bola dcérou sidonského kráľa Etbála, ktorý bol služobníkom falošného boha Bála. Na trón sa dostala sobášom s bezbožným Achabom. „A stalo sa, ako keby mu to bolo bývalo ešte málo chodiť v hriechoch Jeroboáma, syna Nebátovho, že si vzal za ženu Jezábeľ, dcéru Etbála, sidonského kráľa, a odíduc slúžil Bálovi a klaňal sa mu.“ (1Kr 16:31) Pre Izraelcov nastali ťažké časy. Z krajiny odišlo požehnanie, nastal hlad a bieda. Jezábeľ sa otvorene postavila proti zástupcom živého Boha na zemi a vraždila prorokov, ktorí od Samuela boli nositeľmi najväčšej Božej autority. Týchto prorokov nahradila prorokmi Bálovými. Ďalej zaviedla v krajine modloslužbu. Ako vieme, Boh vzbudil v tejto situácii mimoriadne pomazaného proroka Eliáša, Božieho muža a medzi Jezábeľ a Eliášom prebiehal po celú dobu boj. Jehu vystihuje charakteristické pôsobenie Jezábeľ dvomi slovami a to sú čarodejníctvo a smilstvo. „A stalo sa, keď uvidel Jorám Jehu-va, že povedal: Či pokoj, Jehu? A on odpovedal: Čo jaký pokoj, dokiaľ sa páchajú smilstvá Jezábeli, tvojej matere a jej čarodejstvá tak mnohé?“ (2Kr 9:22) Z oblasti čarovania je špecialitou Jezábeľ druh čarovania, ktorý nazývame manipulácia. Cieľom techniky manipulácie je ochromiť vôľu druhého človeka, aby nerobil to, čo sám pokladá za správne, ale aby robil vôľu toho, kto sa hriechu manipulácie dopúšťa. Upozorňujeme, že manipulácia je ťažký hriech, lebo manipulovaný človek nemôže svoju vôľu odovzdať Bohu, nemôže konať Božiu vôľu, lebo pri každom rozhodnutí, či už vedome alebo podvedome, berie do úvahy názor človeka, ktorý nad ním panuje. Techniky manipulácie sú veľmi rozsiahle, rafinované, od brutálneho útlaku, vyvolávania strachu, cez manipuláciu financiami alebo informáciami, až po citové vydieranie. Asi každý sa stretol s reakciami typu: „Ty ma nemáš rád“, „spôsobí mi to smrť“, „odpadnem“, „len počkaj“, atď., keď odmietol vykonať cudzie rozhodnutie. Najhoršie na celej veci je, že ľudia, ktorým je vnucovaná cudzia vôľa, sa sami nikdy nerozvinú, nestanú sa osobnosťami a nedonesú ovocie, o čom hovoríme, že zostanú infantilní. Infantilný - zašliapnutý človek nie je schopný hodnotného života, bojí sa stáť na strane pravdy a poukázať na hriech.

Práve infantilizmus bol dôvodom, prečo kráľ Achab nenašiel odvahu zabrániť Jezábeľ v jej vystrájaní. Ušiel pred svojou povinnosťou a radšej „hľadal pokoj“ a venoval sa záhradke. Ako premeniť Nábotovu vinicu na zeleninový raj ho zaujímalo viac, ako odpadnutie Izraela od Boha a rozmáhajúca sa neprávosť, vraždy a modlárstvo.

Mimochodom aj dnes ľudia utekajú po pracovnom čase ku svojim koníčkom a zaneprázdnenosťou zdôvodňujú svoju neochotu slúžiť Bohu a zobrať na seba zodpovednosť. Tých, ktorí usilovne hľadajú Boha, Achabovití domáci kutilovia obviňujú z povaľačstva a z bláznovstva. Riadia sa heslami: „Arbeit macht frei!“, „Chlieb (tekutý) a hry!“, alebo „Urob (a dopestuj) si sám!“ Veru, život sa dá veľmi nehodnotne premárniť.

Achab a Ben-hadad

„A jeho služobníci mu riekli: Hľa, prosíme, počuli sme, že králi domu Izraelovho sú milosrdní králi, nuž dovoľ, prosíme, žeby sme vzali smútočnú vrecovinu na svoje bedrá a povrazy na svoje hlavy, a tak vyjdeme k izraelskému kráľovi, azda zachová živú tvoju dušu. A tak opásali svoje bedrá vrecovinou a vzali povrazy na svoje hlavy a prišli k izraelskému kráľovi a riekli: Tvoj služobník Ben-hadad hovorí: Prosím, nech žije moja duša! A on povedal: A či ešte žije? Je mojím bratom. A muži bedlivo pozorovali na to slovo a ponáhľali sa zistiť, či to ozaj tak myslí, a riekli: Tvojím bratom je Ben-hadad. A povedal: Iďte, doveďte ho. A tak vyšiel k nemu Ben-hadad, dal mu vysadnúť na voz. A Ben-hadad mu riekol: Mestá, ktoré vzal môj otec od tvojho otca, navrátim a ulice si zariadiš v Damašku, ako bol zariadil môj otec v Samárii. A ja, povedal Achab, učiním s tebou zmluvu a prepustím ťa. A tak učinil s ním zmluvu a prepustil ho. A nejaký muž zo synov prorokov povedal svojmu druhovi slovom Hospodinovým: Nabi ma, prosím! Ale človek ho nechcel udrieť. Vtedy mu riekol: Preto, že si neposlúchol hlasu Hospodinovho, hľa, keď pôjdeš odo mňa, zabije ťa lev. A hneď, ako odišiel od neho, našiel ho lev a zabil ho. Potom našiel iného muža, ktorému tiež povedal: Nabi ma, prosím! A muž ho veľmi nabil a doranil. A prorok odišiel a postavil sa kráľovi do cesty a prestrojil sa, aby ho nepoznali, dajúc si šatku z hlavy na oči. A stalo sa, keď išiel kráľ pomimo, že kričal na kráľa a povedal: Tvoj služobník vyšiel do stredu bitky, a hľa, nejaký muž odbočil a doviedol ku mne muža a povedal: Stráž tohoto muža, lebo ak sa stratí, bude tvoj život za jeho život, alebo odvážiš hrivnu striebra. A stalo sa, že kým tvoj služobník tu a tam robil voľačo, už ho nebolo. - A izraelský kráľ mu povedal: Taký je tvoj súd; ty sám si rozhodol. Vtedy rýchle sňal šatku so svojich očí, a izraelský kráľ ho poznal, že je z prorokov. A riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Preto, že si pustil z ruky muža, ktorého som ja odsúdil na smrť, bude tvoj život za jeho život a tvoj ľud za jeho ľud. A tak odišiel izraelský kráľ hore do svojho domu, namrzený a nahnevaný, a prišiel do Samárie.“ (1Kr 20:31)

Aby sme hneď na začiatku zlomili humanizmus a pacifizmus, všimnime si, aký mal na Ben-hadada názor Boh. Jednoznačný - Ben-hadad mal zomrieť. Som presvedčený o tom, že veľa kresťanov dneška by urobili to isté čo Achab, úplne v rozpore s Božou vôľou. Dochádza tu k veľmi vážnemu posunu. Ľudia chcú byť milosrdnejší ako Boh a odpustiť tým ľuďom, ktorým Boh neodpúšťa. No tvrdenie Biblie je, že človek je skazený a zlý a ten, kto je dobrý a milosrdný je Boh. Boh o sebe hovorí, že je dlhozhovievajúci a mnohého milosrdenstva a ľudské srdce hodnotí nasledovne: „Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá, rúhania ...“ (Mt 15:19) Achabovia dnešných dní, ktorí sú plní horkosti, nelásky a majú problém odpúšťať, volajú veľkým hlasom po pokoji a po tom, aby bolo učinené milosrdenstvo s vrahmi, diktátormi a s ľuďmi, ktorí sa otvorene hlásia k cieľom zničenia a vraždenia.

Definujme ducha Achaba. Vo všeobecnosti sa má za to, že Achab je iba podpantoflizovaný človek, ktorý sa bojí svojej manželky. No problém je oveľa širší. Achab je infantilný človek, ktorý sa bojí konfliktov, má na mysli hlavne svoje osobné ciele, ktoré sú často veľmi nízke, stačí mu upokojiť svoje vlastné libidá. Keď sa dostane do konfliktu, býva tak ako Achab namrzený, melancholický a nahnevaný. Práve v chápaní cieľov sa Achab odlišuje od rozvinutého bohabojného človeka. Ben-hadad cieľ mal. Netajil sa tým, že chce zničiť Izrael aj s Achabom. Aj Eliáš, ktorý v tej dobe žil, a správne by mal sedieť na voze s Achabom, mal ciele - bolo to obrátenie Izraela k Bohu a Achabovým cieľom bolo jeho osobné pohodlie - vôbec sa nezaujímal o osud národa, a preto bol ochotný nazvať Ben-hadada bratom. Biblia však nedovoľuje nazvať človeka, ktorý nenávidí Boha, bratom. Na otázku, kto sú bratia, odpovedá Ježiš jednoducho. „Ale on odpovedajúc riekol tomu, kto mu to povedal: Kto je moja matka, a kto sú moji bratia? A vztiahnuc svoju ruku na svojich učeníkov povedal: Hľa, moja matka i moji bratia! Lebo ktokoľvek by činil vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, ten je mojím bratom i sestrou i matkou.“ (Mt 12:48-50)

Dôsledky pacifizmu a humanizmu

Keďže človek odmieta vidieť veci tak, ako ich vidí Boh a tvári sa, že je spravodlivejší a milosrdnejší, stále volá po pokoji. Áno, aj my chceme pokoj, ale nie za každú cenu, nie pokoj za cenu odmietnutia pravdy. Tieto postoje vychádzajú z dvoch zásadne zlých predpokladov. Prvý predpoklad je, že neexistuje nepriateľ. Existuje. Existuje zlo, existuje diabol, existujú vrahovia, teroristi. Hitler, Pol Pot a Stalin, alebo Kim Čong Il a Usama bin Ládin nie sú bájne bytosti. Druhým nesprávnym predpokladom je, že keď ustúpime a nepriateľovi urobíme dobre, zmení sa. Nezmení. Dary a ústupky človeka, ktorý jasne deklaruje svoje ciele, nezmenia. Pripomínam, že postava trestanca Jeana Valjeana z Hugových Bedárov, je postava vymyslená. Keď Palestínčania dostanú pôdu, nezmenia svoj cieľ - zničenie Izraela. Keď štáty budú ustupovať Al-Káide, tiež nezmení svoj cieľ, nepolepší sa. Človeka môže zmeniť iba Boh, na základe toho, keď počuje evanjelium a urobí pokánie.

Pokoj a mier je stav Nebeského kráľovstva, v súčasnosti však vládne boj, a preto pacifistické myšlienky nemôžu doniesť žiadaný výsledok. Pacifista sa aj tak musí prikloniť na niektorú stranu. Žiaľ, prikloní sa na stranu tyrana. Príklad: Mahmúd Ahmadinedžád alebo šéf Hizballáhu, šejk Hassan Nasralláh, verejne vyhlasujú, že ich cieľom je vymazať Izrael z mapy. Keď pacifista dostane otázku: „Kto je hlavnou prekážkou svetového mieru,“ odpovie: „Izrael.“ Český cynik Jaroslav Hašek, ktorý je autorom Švejka, toto hodnotenie s neuveriteľnou jasnozrivosťou opísal takto: „To je ten, co mu zapíchli otce, bude to asi taky pěkný gauner.“ Aj dnes niektorí ľudia vychádzajú do ulíc a volajú po mieri, robia koncerty a vôbec ich nezaujíma, aké zverstvá sa dejú v Sudáne, hlavne, aby oni 
mali pokoj a nemuseli to riešiť. Osobný blahobyt by nemal stáť nad princípom spravodlivosti. Nemôže nám predsa byť úplne jedno, čo sa deje v Líbii, v Číne alebo vo Venezuele iba kvôli finančnému profitu.

Malo by pre nás byť zarážajúce, že z niekoľko stotisícového izraelského národa, ktorý vyšiel z Egypta, boli ochotní postaviť sa voči obrom (okrem Mojžiša) iba dvaja - Jozue a Kálef. Bolo to spôsobené tým, že v Egypte si faraón sadol na dušu Izraelcov, rozhodoval o ich živote, a tým ich úplne zotročil a zinfantilizoval. Je na zamyslenie, aký je stav českého a slovenského národa. Zdá sa, že drvivá väčšina ľudí sa bojí konfrontovať neprávosti a radšej vystierajú svoju ruku Ben-hadadovi. Aj v cirkvi je tendencia nekonfrontovať hriech, k čomu sa používajú falošné reči o láske a o pokoji. Statoční ľudia, ktorí rovnako ako Eliáš volajú po náprave, stavajú sa do služby Kristovi a presadzujú Božie ciele, sú kritizovaní za to, že sú príliš radikálni, sú obviňovaní z militantných postojov bez lásky.

Ježiš Kristus a Jeho učeníci boli z iného cesta. Ježiš sa odmietol spriateliť s Herodesom a s Pilátom, aj keď bol vo veľmi ťažkej situácii. Keď sa Herodes tešil, že Ježiš pred ním urobí nejaký zázrak, urazil sa, lebo jeho prianie sa nesplnilo. Pilátovi Ježiš po určitej dobe už tiež neodpovedal. „A keď videl Herodes Ježiša, zaradoval sa veľmi, lebo ho už oddávna chcel vidieť, pretože mnoho slýchal o ňom a nádejal sa, že ho uvidí učiniť nejaký div. A pýtal sa ho mnohými rečami, ale on mu ničoho neodpovedal.“ (Lk 23:8-9) „… a zase vošiel do pretória a (Pilát) povedal Ježišovi: Odkiaľ si ty? Ale Ježiš mu nedal odpovedi. Vtedy mu povedal Pilát: So mnou že nehovoríš? Či nevieš, že mám moc ukrižovať ťa a že mám moc prepustiť ťa?“ (Jn 19:9-10)

Príklad Šimona mága

V 8. kapitole Skutkov je popísane prebudenie v Samárii. Toto prebudenie nastalo na základe toho, že Filip kázal evanjelium, veľa ľudí uverilo v Ježiša, dali sa pokrstiť a evanjelium bolo sprevádzané uzdraveniami a oslobodením od démonov. Skôr, ako prišiel do Samárie Filip, bol tam dominantnou osobou čarodejník Šimon, ktorý na seba strhával pozornosť a uvádzal ľudí pod vplyv démonov. Šimon bitku o Samáriu prehral, lebo moc, ktorá sprevádzala Filipovu službu, bola väčšia ako jeho. Reagoval na to podobne ako Ben-hadad po prehratej bitke. Začal byť pokorný a priateľský, no v skutočnosti sa nikdy nezmenil. Človek musí byť veľmi obozretný, keď dosiahne nejaký úspech, lebo zrazu sa k nemu správajú priateľsky aj takí ľudia, ktorí ho v skutočnosti nenávidia. Ako príklad môžeme uviesť Tobiáša Amónskeho, ktorý nenávidel Izrael a v dobách Nehemiáša sa všemožne snažil zabrániť obnove Jeruzalema, no keď nevedel zabrániť obnove, zmenil taktiku, začal sa pretvarovať a začal hovoriť o spolupráci a o priateľstve. Podobne je to dnes, keď kážeme evanjelium na dedinách, stretávame sa s najbrutálnejším odporom, ale v mestách, kde už evanjelium dosiahlo určité víťazstvá a ľudia sú menej infantilní, je taktika iná. Začína sa hovoriť o spolupráci a o láske, lenže ciele sa nemenia.

Vráťme sa k príbehu Šimona - mága. Keďže mal Filip úspešnú kampaň, nevidel tak jasne postavu Šimona. Po úspechu je človek ireálny, chce vidieť veci lepšie ako v skutočnosti sú. Veľa ľudí si počínalo dobre, pokiaľ dosiahli úspech. Keď prišiel, prestali byť obozretní a radikálni, úspech ich spacifikoval, a potom prišiel krach. Pretvárku Šimona - mága odhalil až Peter, keď prišiel z Jeruzalema. Nenazýva Šimona bratom, ale hovorí mu veľmi tvrdé slová: „Nemáš dielu ani losu v tejto veci ..... tvoje peniaze nech sú na zatratenie aj s tebou, si v horkej žlči v putách neprávosti“ a ďalej ho vyzýva ku pokániu. Šimon mal jednoduchý plán - votrieť sa do Filipovej pozornosti, nastúpiť na víťazný voz evanjelia, v najbližšej zákrute Filipa zraziť z voza a znovu získať dominantný vplyv v Samárii. Dôležité je povšimnúť si, že Šimon odmietol urobiť pokánie, keď ho Peter ku tomu vyzval, podobne ako Achab neurobil pokánie, keď bol napomenutý prorokom. Achab namiesto toho odišiel mrzutý a nahnevaný. V príbehu o Nábotovej vinici jeho mrzutosť šla tak ďaleko, že odmietol rozprávať a dokonca aj jesť. Vôbec, horkosť, sebaľútosť a urážanie sú neprehliadnuteľným znakom infantilných Achabov.

Príbeh Šimona nám pomôže lepšie pochopiť ako jednoducho sa Ben-hadad dostal na víťazný izraelský voz niekoľko storočí predtým, pozoruhodne, na tom istom mieste - v Samárii.

Záver

Skúsme stručne zhrnúť problematiku ducha Achaba. Achab je človek, ktorý vďaka tomu, že niekto priškrtil jeho vývoj, radšej volí osobný blahobyt, nemá v sebe ušľachtilosť a sú mu ľahostajné vyššie ciele a pravda. Keďže sa odmieta radikálne postaviť na stranu pravdy a poukázať na neprávosť, nevyhnutne sa po čase prikloní na stranu nepriateľa, klamstva a hriechu, a tých, ktorí zostávajú na strane pravdy, bude nenávidieť.

Bratia a sestry, nebuďme takí, buďme ako Eliáš, Peter alebo Pavol, ktorí vydali svoje životy do služby Božieho kráľovstva a nehľadeli na vlastné pohodlie. Bojujme dobrý boj viery a vytrhujme ľudí z pekla. Ďalej pokračujme v kázaní evanjelia, bojujme na modlitbách, bojujme proti hriechu, poukazujme naň a slúžme Pánovi, ktorý je naším najväčším príkladom, najväčším hrdinom, bojovníkom aj víťazom. Nedajme sa v tomto boji oklamať ani pretvárkou, ani falošnými rečami o láske. Končíme niektorými citátmi z Božieho slova:

„Lebo nie je nám zápasiť s krvou a s telom, ale s kniežatstvami, mocnosťami, so svetovládcami temnosti tohoto veku, s duchovnými mocami zlosti v ponebeských oblastiach.“ (Ef 6:12)

„A keď aj niekto zápasí nebude korunovaný, keby nezápasil zákonite. Trudne pracujúci roľník má prvý dostať z úrody. Rozumej, čo hovorím. Lebo nech ti dá Pán rozum vo všetkom! Pamätaj na Ježiša Krista, ktorý vstal z mŕtvych, zo semena Dávidovho, podľa môjho evanjelia, v ktorom trpím a znášam zlé až po putá ako zločinec, ale slovo Božie nie je poviazané. Preto nesiem všetko trpezlivo pre vyvolených, aby aj oni došli spasenia, ktoré je v Kristu Ježišovi, s večnou slávou.“ (2Tim 2:5-10)