Izrael 2006

V októbri sme uskutočnili ďalší zájazd do Svätej zeme - Erec Jisrael. Vrátili sme sa plní dojmov a radi by sme sa o ne s vami podelili. Najskôr by som však chcel zodpovedať na otázku, ktorú som dosť často dostal a to, prečo považujeme za dôležité ako kresťania vôbec do Izraela cestovať.

Dôvody prečo ísť do Izraela

Dôvody k tomu, aby sme cestovali sú a to hneď niekoľko. Po prvé, Ježiš Kristus je vrcholom zasľúbení daných Židom „… a v tvojom semene budú požehnané všetky národy zeme, pretože si poslúchol na môj hlas.“ (1Moj 22:18) Pri čítaní Biblie je každému jasné, že nie je možné oddeliť Starý zákon od Nového. Starý zákon sa predovšetkým zaoberá zmluvami, ktoré Boh urobil s Abrahámom, Izákom a Jákobom a neskôr skrze Mojžiša s celým izraelským národom. Vrcholným zasľúbením, ktoré je obsiahnuté v týchto zmluvách, je Mesiáš, ktorý je centrom všetkého. Mesiášom, v ktorého veríme, je Ježiš Kristus Nazaretský - veď Písmo hovorí, že „spása je zo Židov“ (Jn 4:22). Ježiša nie je možné odtrhnúť od Starého zákona, nie je Ho možné odtrhnúť od izraelského národa, ani od izraelskej zeme. V priebehu uplynulých 1600 rokov bola snaha odtrhnúť Ježiša od Židov. Je to veľký hriech, spôsobuje to duch antikrista a tento duch ide priamo proti Písmam. Veď Biblia je plná rodokmeňov, ktoré dokazujú, že Mesiáš vyšiel priamo zo židovského národa, narodil sa pod Mojžišovským zákonom, bol obrezaný a Zákon dokonalo naplnil. Toto sú jednoduché fakty. To, že veľa ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že sú veriaci, tieto fakty popierajú, je zrejmé z mnohých obrazov, ktoré sme videli v Betleheme. Videli sme Ježiša s jeho matkou, ktorí mali modré oči a blond vlasy. Ešte zábavnejšie bolo vidieť obrazy, kde má Ježiš šikmé oči ako Eskimák, alebo vyzerá ako Indián. Všetky obrazy, ktoré chcú zachytiť Ježišovu tvár, klamú.

Musíme si uvedomiť, že tieto obrazy nerobili židia, lebo židia zobrazenie ľudskej tváre považovali za hriech. Keďže Ježiš prijal ľudskú prirodzenosť po svojej matke (Božskú po svojom Otcovi), potom treba pripomenúť, že Mária bola čistokrvná židovka, to znamená, že obaja mali čierne oči, čierne vlasy a charakteristický nos. Ježiš navyše ako rabín musel nosiť typické židovské bokombrady. Do Tel-Avivu sme leteli spolu so skupinou pútnikov. Jeden z tejto skupiny mi tvrdil, že Ježiš sa zriekol židovstva (zaprel ho), dal sa pokrstiť a stal sa kresťanom. Ak niekto verí takejto hlúposti, potom zrejme vôbec nemá žiadny význam používať rozumné argumenty. Keby sa milý pútnik zamyslel nad tým, čo povedal, musel by si uvedomiť, že tým, že Ježiš zaprel svoje židovstvo, zaprel svoj národ, teda potom aj Máriu, ku ktorej sa horlivo modlil. Či snáď aj Mária zaprela židovstvo? A tiež jej matka Anna?

Taktiež nie je možné Ježiša odtrhnúť od izraelskej zeme. Ježiš sa narodil v Betleheme, žil v Nazarete, zomrel v Jeruzaleme a vráti sa na Olivovú horu. Nevráti sa do Byzancie, do Moskvy, do Bratislavy ani do Ríma. Čiže jedným z dôvodov našej cesty do Izraela bolo postaviť hrádzu antisemitizmu a vyjadriť vieru v Boha Abraháma Izáka a Jákoba, vyjadriť, že veríme v Boha židov.

Ďalším dôvodom, prečo sme za cestu do Izraela, je požehnať židov, lebo Božie slovo hovorí: „A požehnám tých, ktorí ťa žehnajú, a tých, ktorí ti zlorečia, prekľajem, a budú požehnané v tebe všetky čeľade zeme.“ (1Moj 12:3) „Oj, aké krásne sú tvoje stány, ó, Jakobe, tvoje príbytky, ó, Izraelu! Tiahnu sa ako potočné doliny; sú ako záhrady popri rieke, ako stromy aloe, ktoré sadil Hospodin, ako cedry nad vodami! Voda potečie z jeho vedier, a jeho semeno na mnohých vodách; jeho kráľ bude vyvýšený viacej než Agag a jeho kráľovstvo sa povznesie. Silný Boh ho vyviedol z Egypta; vládu má, ako je vláda jednorožca. Požerie národy, svojich protivníkov, a ich kosti rozdrví a poprebáda ich svojimi šípami. Sklonil sa, leží ako lev a ako ľvica; ktože ju zoženie, aby vstala?! Ten, kto ti bude žehnať, bude požehnaný; a kto by ti zlorečil, bude zlorečený!“ (4Moj 24:5-9)

Keď hovoríme, že požehnať, nemáme tým na mysli požehnať ich slovom. Samozrejme, že sa veľa a pravidelne modlíme za Izrael, ale keď Božie slovo hovorí o požehnaní, má tým na mysli aj praktický skutok. Aj keď je pre nás cesta do Izraela stále ešte veľmi drahá, boli sme radi, že sme mohli doniesť požehnanie vo forme financií, keď sme zaplatili židom za ubytovanie, jedlo, za dopravu a dali sme aj navyše. Výsledkom bude tak ako aj minule, že Boh požehná každého, kto tak urobil, lebo to vo svojom slove jasne zasľúbil. Nezanedbateľným faktom je tiež to, že sme mohli Izraelcov povzbudiť aj morálne, slovom, priateľstvom, lebo doby, ktoré teraz prežívajú, sú naozaj ťažké. V Izraeli vládne sklamanie po poslednej zbabranej vojne. Nikto nevie, čo s iránskym jadrovým programom a veľkou ranou pre Izraelcov sú morálne poklesky ich prezidenta. Pre Izrael návštevy turistov, ktoré ich podporujú, znamenajú veľa. Vďaka Bohu, turistický ruch v Izraeli znovu ožil, v Jeruzaleme sme stretávali jednu skupinu za druhou, ktoré prechádzali mestom s Bibliou v ruke. Boli sme si navzájom povzbudením. Mimochodom, naši pútnici, s ktorými sme cestovali, všetky svoje financie a podporu odovzdali Palestíncom. Po dobu svojho pobytu ani raz nebývali na izraelskom území.

Ďalším dôvodom pre cestu do Izraela je poznanie konkrétnych geografických miest, kde sa odohrávali biblické dejiny. Počas jednej návštevy človek pochopí oveľa viac ako na biblickej škole. Človek, ktorý navštívil v Izraeli miesta, o ktorých hovorí Biblia, má potom pri jej čítaní oveľa jasnejšiu predstavu o tom, ako opisované udalosti prebiehali. Príbehy sú mu zrozumiteľnejšie, bližšie a dôjde k posilneniu viery.

Okrem týchto skutočne dôležitých dôvodov priniesla cesta ovocie aj v tom, že sme mohli vypnúť, oslobodiť sa od každodenných starostí a pozrieť sa na život z vtáčej perspektívy. Taktiež medzi ľuďmi, ktorí vycestovali, sa vytvorili priateľské vzťahy, lebo sa väčšinou v cirkvi nespoznáme.

Prejdeme si teraz deň za dňom, čo sme v Izraeli videli a čo sme sa naučili.

Pondelok - 16.10.

Na rozdiel od predchádzajúceho zá-jazdu sme leteli z Bratislavy, čo je neporovnateľne lepšie. Vyštartovali sme o 9,00 hod., o 13,00 hod. sme pristáli v Tel-Avive na letisku Ben-Gurion a o 15,00 hod. sme už smerovali autobusom do Jeruzalema. Skôr, než sme sa ubytovali v hoteli, mali sme veľmi príjemnú prechádzku po promenáde, z ktorej sme mali možnosť vidieť Jeruzalem z juhovýchodnej strany.

Utorok - 17.10.

Utorok bol veľmi sýty. Celý deň sme venovali prehliadke Jeruzalema. Prekvapilo ma, koľko nových zážitkov toto mesto svojmu návštevníkovi pripraví. Samozrejme, vrcholom návštevy Jeruzalema bola modlitba pri Múre nárekov. Tentoraz sme tam prežili veľmi zvláštnu a krásnu atmosféru. Bolo tam skutočne cítiť Božiu prítomnosť, čo je dosť ťažko pochopiteľné, lebo Múr nárekov nemá skoro nič spoločné s chrámom. Múr, ku ktorému sa chodia židia modliť, nebol súčasťou Šalamúnovho chrámu ani Zorobábelovho, ktorý bol postavený za čias Nehemiáša. Múr nárekov je časťou veľkých hradieb, ktoré obkolesovali nádvorie monumentálnej stavby vybudovanej za dní Herodesa Veľkého. Za týmto múrom bol pôvodne ďalší múr a za ním bol chrám. Miesto, na ktorom stál chrám, sa volá Chrámová hora. Chrámová hora je miesto, ktoré náš sprievodca nazval pupkom sveta a dá sa s ním vcelku súhlasiť. Chrámová hora je vrch Moria, na ktorom mal Abrahám obetovať svojho syna Izáka: „A stalo sa po tých udalostiach, že Boh skúšal Abraháma a riekol mu: Abraháme! Ktorý odpovedal: Hľa, tu som. A riekol: Nože vezmi svojho syna, toho svojho jediného, ktorého miluješ, Izáka, a iď do zeme Morija a obetuj ho tam v zápalnú obeť na jednom z tých vrchov, o ktorom ti poviem.“ (1Moj 22:1-2) Je tiež totožná s humnom Ornána Jebuzejského. Toto miesto bolo legálnou obchodnou transakciou odkúpené do vlastníctva židov: „Ale kráľ Dávid riekol Ornánovi: Nie tak, ale iba kúpim za toľko peňazí, koľko je to hodno. Lebo veď azda nevezmem toho, čo je tvoje, pre Hospodina, ani nebudem obetovať zápalnej obeti, ktorú by som dostal zadarmo! A tedy dal Dávid Ornánovi za miesto zlatých šeklov váhy šesťsto. A Dávid tam postavil oltár Hospodinovi a obetoval zápalné obeti a pokojné obeti a volal na Hospodina, ktorý sa mu ohlásil ohňom z neba, zoslaným na oltár zápalu.“ (1Kron 21:24-26)

Samozrejme, tiež sme navštívili Olivovú horu, záhradu Getsemane, prešli sme údolím potoka Kidron a tešili sa z toho, že sa pohybujeme po miestach, kde chodil náš Pán. Navštívili sme tiež vrch Sion a miesto, kde mal Dávid svoj dom, kde pôvodne bývala jebuzejská pevnosť. „A kráľ i jeho mužovia odišli do Jeruzalema proti Jebuzejovi, ktorý obýval tú zem. (…) Ale Dávid zaujal hrad Sion. To je mesto Dávidovo. (…) Potom býval Dávid na tom hrade a nazval ho mestom Dávidovým.“ (2Sam 5:6-9) Vidno, že Dávid bol skutočne duchovným človekom, pochopil, že sú to zvláštne miesta, lebo dobytie týchto miest bol prvý skutok po tom, čo bol pomazaný za kráľa nad celým Izraelom.

Trochu z povinnosti sme prešli aj tzv. Via Dolorosa a uvedomili si, aký veľký zločin sa pácha na pútnikoch, keď sa im predkladajú nepravdivé fakty. Skoro nič z toho, čo sa pútnikom ukazuje, v dobách Ježiša Krista neexistovalo. Jedna z mála vecí, ktoré sú pôvodné, je dlažba, kde mohol byť Ježiš skutočne bičovaný - známa ako Litostratos. Ak chceš vidieť túto pôvodnú dlažbu, musíš zostúpiť asi dva metre pod úroveň ulice Via Dolorosa, čiže miesto kadiaľ kráčal Pán je v skutočnosti pod úrovňou toho, čo vidí dnešný návštevník. To už nehovoríme o ďalších podvodoch ako je miesto hrobu. Je oveľa poctivejšie priznať návštevníkovi, že nemôžeme presne povedať, kde sa určité veci stali. Tvrdiť pútnikom, že priehlbina v múre na Via Dolorosa vznikla tak, že Ježiš sa tam oprel, je nehorázna lož, ktorej môžu veriť iba malé deti a náboženskí fanatici, pre ktorých je dôležitejšia tradícia ako pravda. Uvedená stena tam totiž vtedy vôbec nebola.

Kým sme si pozreli Via Dolorosu, odfotili sme sa pri rybníku Bethesda, ktorý je skutočným historickým miestom, no tieto miesta sú oveľa prozaickejšie.

Streda - 18.10.

Stredu sme prežili celkom inak, nechodili sme po meste, ale vydali sme sa do Judskej púšte, kde začal svoje pôsobenie Ján Krstiteľ a Ježiš tu bol pokúšaný od diabla pri 40-dňovom pôste: „V tých dňoch prišiel Ján Krstiteľ a kázal na Judskej púšti.“ (Mt 3:1) „A Ježiš, plný Svätého Ducha, navrátil sa od Jordána a za štyridsať dní bol vodený Duchom na púšti súc pokúšaný od diabla.“ (Lk 4:1) Judská púšť je kamenistá, nehostinná. Veľmi sme sa divili, ako je možné, že beduíni na tejto púšti pasú svoje stáda, keď tam nemajú takmer nič, čo by zožrali.

Keď sme navštívili pevnosť Masada, čudovali sme sa, ako ľudia v dobe Herodesovej mohli postaviť takú obrovskú stavbu na skalách ďaleko od vody. Na Masadu boli schopní dopraviť toľko vody, že stačila pre 1000 ľudí na tri roky a pestovala sa tu zelenina a hrozno. Je známe, že po páde Jeruzalema sa v tejto pevnosti ukrývali poslední vzbúrenci proti Rímu pod vedením Eleazára.

Rozmery pevnosti uprostred púšte, kde bolo možné viesť prepychový život, sú neuveriteľné.

Štvrtok - 19.10.

Vo štvrtok sme navštívili dve múzeá v Jeruzaleme a vydali sme sa na sever do Galiley. V Izraelskom národnom múzeu je okrem archeologických vykopávok veľmi zaujímavá maketa Jeruzalema a chrámu z dôb Ježišových. Ešte lepšie sme pochopili, kde a ako prebehli jednotlivé historické udalosti, ktoré popisuje Biblia. Pozreli sme si taktiež tzv. Kumránske zvitky, ktoré boli nájdené pri Mŕtvom mori. Tieto papyrusy majú pre židov aj pre kresťanov nesmiernu cenu, lebo vyvracajú argumenty oponentov Biblie, že sa Božie slovo menilo postupom času spolu s prepisovaním.

Pre mňa osobne jedným z najsilnejších zážitkov bola návšteva múzea holokaustu, Yad Vashem. Je tam celkom nová rozsiahla expozícia, kde návštevník môže vidieť dokumenty o osude židov z doby pred druhou svetovou vojnou. Uvedomil som si obrovský cynizmus nacistov, ktorí chladnokrvne naplánovali fyzickú likvidáciu židov, ktorých pôvodne malo byť zlikvidovaných až 11 mil. Pozeral som sa na fotografie pohlavárov aj na písací stroj, kde bol napísaný dokument s názvom Konečné riešenie židovskej otázky a uvedomoval som si krutosť diabla aj ľudí, ktorí sa mu prepožičali. Vidiac makety plynových komôr, uvedomil som si obludné rozmery mašinérie vyhladzovacích táborov, o ktorých sme už mnohokrát počuli. Jedna plynová komora mala rozmer priemerného obchodného domu a v prevádzke bolo neustále niekoľko desiatok pecí, kde boli pálené ľudské telá. Neviem, čo si myslieť o ľuďoch, ktorí holokaust popierajú, alebo si z toho robia posmech. „Lepšie je ísť do domu smútku, ako ísť do domu hodovania a pitia, pretože tamto je koniec každého človeka, a živý si to berie k svojmu srdcu.“ (Kaz 7:2)

Piatok - 20.10.

Zobudili sme sa v mestečku Tiberias na brehu Galilejského mora. Čakal nás veľmi príjemný deň. Ráno sme začali prechádzkou loďou po Tiberiadskom jazere. Keď sme sa plavili, mohli sme si s mapou v ruke ujasniť polohu jednotlivých miest, kde Ježiš robil zázraky, kde chodil po mori, alebo kde bežalo stádo svíň z kopcov do vody. Na lodi bola veľmi radostná nálada.

Zastavili sme sa na Hore blahoslavenstiev, odkiaľ je krásny výhľad na celú krajinu. V Kafarnaume sme si pozreli 
vykopávky a synagógu, kde Ježiš vyháňal démonov. Potom sme sa vydali autobusom na obhliadku Golanských výšin. V Cezarei Filipovej sme navštívili miesto, kde Pán položil Petrovi otázku, ktorá viedla k prehláseniu: „Ty si Kristus, Syn živého Boha!“

Sobota - 21.10.

Cestou na horu Tábor sme videli drúzske dediny. Stretli sme tu aj turistov z Čiech. Z vrchu Tábor je nádherný výhľad na údolie Jezreel, ktoré je veľmi úrodné a okrem iného sa tam pestuje aj bavlna. Údolie Jezreel je rozsiahle a tiahne sa až k Megiddu.

Z Tábora sme zišli a cestovali sme do mesta Nazaret, ktoré je zväčša arabské. V Nazarete je niekoľko kostolov rôznych cirkví, v ktorých sa návštevníkom predkladá tvrdenie, že práve tu navštívil Gabriel Máriu. Veľkým zážitkom v Nazarete bol arabský bazár so silnými orientálnymi vôňami.

Na záver dňa sme sa ešte zastavili v Káne, kde ani z historického hľadiska nebolo čo vidieť. Po návrate do Tiberias sme si ešte urobili niekoľko záberov pri pomníku zavraždených izraelských vojakov.

Nedeľa - 22.10.

Predposledný deň bol bohatý na zážitky ako z turistického, tak aj z biblického hľadiska. Ráno sme cestovali cez Bet-Šean, neďaleko ktorého sú vrchy Gilboe, kde boli zabití Saul a Jonatán. Potom sme navštívili zrúcaninu hradu, v ktorom býval Achab so svojou ženou Jezábel. Z hradu je vidno Nábotovu vinicu, ktorú si chcel Achab privlastniť. Stadiaľ sme cestovali na pevnosť Megiddo, ktorá je veľmi zaujímavá aj z archeologického hľadiska. Z pevnosti Megiddo je výhľad na Harmageddon. V Megidde všetko hovorí o vojne - minulosť aj budúcnosť - tu bude aj najväčšia bitka v dejinách ľudstva. Dokonca, aj všadeprítomné tričká sú tu v predaji buď v čiernej farbe, alebo vo farbe kaki. Tu padol kráľ Joziáš, keď skrížil cestu faraónovi Nechovi. Bolo odtiaľ vidieť aj vrch Karmel, kde Eliáš porazil Bálových prorokov. Poobede sme odcestovali do Netanye, kde sme sa už všetci tešili na kúpanie v Stredozemnom mori.

Pondelok - 23.10.

Ešte pred odletom na Slovensko nás náš sprievodca previezol cez Tel-Aviv, ukázal nám miesto, kde bol zabitý Jitzhak Rabin a staré mesto Joppu, kde býval Peter u Šimona Koželuha a odkiaľ sa vydal Jonáš na útek pred Božím povolaním. My sme sa vydali na cestu domov, aby sme Božie povolanie naplnili.

Zájazd bol veľmi vydarený, máme veľa zážitkov a spomienok, sme plnší a bohatší a tešíme sa nabudúce.

_{Foto: Branislav Matušek, Jarmila Bibová, Anna Křížová st.}