Boží program vo svetovej kríze

Svetové dejiny dosiahnu svoj konečný čas a cieľ vtedy, keď sa zjaví tá Osoba, ktorá sama znamená koniec dejín - eschatológiu - poslednú etapu. Potom už nebude nič, iba On. Preto hovorí Biblia: „On je prvý a Posledný“, takže On je ukončenie - eschaton. Z tohto slova pochádza výraz, ktorým sme označili dnešnú dobu - eschatologická doba. Tento výraz nás upozorňuje, že Posledný sa môže zjaviť kedykoľvek, a bude to znamenať pre túto planétu konečný cieľ a konečný čas. Tu sa naplnia svetové dejiny a ukáže sa zmysel šesťtisícročného nepokoja a zápasov.

Podľa Biblie tento stret prinesie aj súd. Začne sa veľké oddeľovanie, kedy sa v cirkvi - uprostred tzv. „Kristovho pokolenia“ - a následne aj v tzv. „prítomnom zlom svete“, udeje oddelenie dobra od zla, dobrých a zlých ľudí a posúdenie hriechu na základe zásad spravodlivosti.

Písmo neponíma pozitívnu črtu svetových dejín na základe evolúcie, ale to vidí ako výsledok Božieho nadprirodzeného zásahu. Z biblického pohľadu vytvárali pozitívnu líniu svetových dejín vždy ľudia a spoločenstvá, ktoré sa vedeli zaintegrovať do Božieho plánu s týmto svetom, ktorý sa zjavil v Ježišovi Kristovi.

Jedno z veľkých prehlásení evanjelia je to, že „eschaton“ - ten Posledný sa už vo svete zjavil. Preto Ježiš vyhlásil, že Božie kráľovstvo už prišlo. No vieme veľmi dobre, že ten Posledný po ukrižovaní a vzkriesení vystúpil dočasne z tohto sveta, z pozemského času a priestoru a zaujal miesto v inej skutočnej dimenzii pri Otcovi preto, aby ľudia v čase milosti pristupovali k Nemu s dôverou, a tiež, aby sa mohli skrze Jeho krv a obeť zmierenia vyslobodiť zo „súčasného zlého sveta“ a Božieho hnevu a súdu, ktorý spočíva na ňom.

Toto obdobie prebieha od Ježišovho odchodu do Neba a dĺžku jeho trvania vopred určil Boh. Je dôležité vedieť, že konkrétny koniec tohto obdobia nepríde v dôsledku jeho vnútornej logiky a procesov, ale vďaka zásahu zhora - pri návrate Mesiáša. Keďže môžeme rozpoznať mnohé časové znamenia vo svete, aj v kresťanstve, ktoré nám poukazujú na návrat Mesiáša, preto sa čoraz viac zdôrazňuje parúzia, očakávanie, príprava a stotožnenie s Kristom, a úlohy, ktoré súvisia s dokončením služby.

Najprv by som chcel v skratke rozobrať tie znamenia, ktoré jednoznačne poukazujú na to, že návrat Pána Ježiša Krista je veľmi blízko. Je dôležité, aby sme túto skutočnosť nestratili zo zretele ani počas služby, štúdií, práce, lebo by sme tým mohli prísť o svoju perspektívu. Udalosti okolo návratu Ježiša Krista stoja predo dvermi, preto musíme žiť, pracovať a slúžiť tak, aby sme boli stále pripravení na stretnutie s Ním, lebo kresťanská viera sa v skutočnosti prejaví a dosahuje svoju plnosť práve v tomto. Keby sa návrat Mesiáša neuskutočnil, potom by viera stratila svoj význam, stala by sa neužitočnou, zbytočnou, a človek by zahynul.

Toto spôsobuje dnes v pravej cirkvi najväčšie vzrušenie. Tam, kde veriaci pozorujú na Ježiša Krista a prijali to zjavenie od Pána, podľa ktorého je celé Univerzum a svetové dejiny podriadené jedinej Osobe - Ježišovi Kristovi Nazaretskému.

Keď sa teda zjaví v tomto svete, prebehne zmena systémov v celosvetovom meradle a zrodí sa nový svet a nový vek. V tomto novom svete bude na zemi vyliatie Božej milosti, života a požehnania v každej oblasti na oveľa vyššej úrovni, než to ľudstvo doteraz malo možnosť zakúsiť, počnúc od Adama až po dnešnú generáciu.

Je dôležité, aby sme udalosti, ktoré sa dejú okolo nás, vždy chápali z pohľadu eschatológie. Svet vždy podá na určité udalosti svoje vysvetlenie, ale my ich musíme nevyhnutne hodnotiť z eschatologickej perspektívy.

IZRAEL A SVETOVÝ KONFLIKT

Jedným z najmarkantnejších eschatologických znakov je očividne konflikt medzi svetom a Izraelom. Je to podstatná udalosť preto, lebo hovorí o Božom pláne záchrany celého ľudstva, kde zohrával Izrael - pred vystúpením Ježiša Krista - hlavnú rolu. Proroci vopred naznačovali, že po vzkriesení Ježiša Krista bude na určité obdobie prerušené vyliatie milosti na Jeho prirodzenú rodinu, no na konci dejín Boh znovu navráti rozptýlených Židov z rôznych kultúr a národov. Návrat Židov do vlasti začal koncom 19. storočia a bol jedným z určujúcich faktorov celého 20. storočia. Druhá svetová vojna prebiehala jednoznačne v znamení negatívnej odpovede na túto otázku.

V povojnovom období vypôsobili problémy súvisiace s Izraelom veľké rozdelenie medzi Východom a Západom. Toto bolo jedným z hlavných faktorov ich rozporu. Teraz však, po páde sovietskeho systému, vidíme, že konflikt nielenže neustal, ale sa stal globálnym. Vidíme aj to, že celý svet vyjadruje nepochopenie Božieho plánu s dejinami, a neposkytuje Izraelu takú pomoc, ktorá by poukazovala na to, že ľudstvo pochopilo: áno, dejiny majú Pána, majú nadprirodzený transcendentálny význam a konečný cieľ - telos. Dnešná politika, aj európska, nehovoriac o muslimskej, jednoznačne poukazuje na to, že značnú časť ľudstva nezaujíma biblické zjavenie o histórii.

Toto zjavenie môžeme rozdeliť do dvoch veľkých skupín: jedna hovorí o dejinách spásy, ktoré nám zjavujú tie udalosti, ktoré sa uskutočnili v historickom čase a priestore. Druhú časť tvoria proroctvá, poukazujúce na budúcnosť a prognostikujú ich. Túto časť nazývame plánom spásy.

Tu nastáva stret národov celého sveta. Viditeľné sú znamenia konfliktov medzi Izraelom a ostatným svetom, v ktorom národy vyjadrujú svoj negatívny prístup k Božím plánom so svetom. No ten, kto pozná Bibliu vie, že práve toto je najhlavnejšou predzvesťou globálnej krízy, ktorá bude bezprostredne predchádzať príchodu Mesiáša na zem. Každodenne nás o tom presviedčajú udalosti zo svetových spravodajských agentúr. Väčšina sveta nepodporuje Izrael a vidíme, že aj americká vláda hľadajúca harmóniu, sa dostáva do čoraz komplikovanejšej pozície.

Zdôrazňujem, že toto je nielen politickým bodom stretu, ale aj bodom stretu svetových dejín a dejín zjavenia. Za uplynulých 6000 rokov sa takéto strety vyskytovali pravidelne, no cesty sa zahatali, a tieto dve skutočnosti sa napokon vzdialili od seba. Napríklad v čase Ježišovho narodenia sa stretli svetové dejiny a dejiny spásy a pri Jeho zmŕtvychvstaní sa znovu cesty zahatali, rozdelili sa cesty spásy a cesty svetových dejín.

Žijeme v takej dobe, že každý človek kráča k takejto križovatke ciest, či už chce, alebo nie. Aj toto potvrdzuje, že história má Pána, a dejiny neusmerňujú akési evolučné sily, ako nás to učia, ale náš vzťah k pravde a milosti zjavenej v Ježišovi Kristovi. Prinieslo to v dejinách veľmi zložitý systém vzťahov, a skrze tento systém sa hýbe svet. Preto sa to nedá vysvetliť z pohľadu evolúcie, lebo vidíme, že v tejto oblasti sa nenachádza iba vývin a rast, ale aj opak týchto javov.

ZNOVU-ZRODENIE RÍMSKEJ RÍŠE

Druhým dôležitým znakom, ktorý samotný zaručuje, že žijeme vo významnej dobe, ktorej sme svedkami, je znovuzrodenie Rímskej ríše. Toto nevnímajú už len kresťania, ale aj odborníci na celom svete. Myslím, že aj to sa musí udiať. Je to mimoriadne dôležitým znamením nástupu posledných dôb.

Centrum nadnárodnej moci je budované priamo pred našimi očami, a národy sa k nemu dobrovoľne pripájajú, podriaďujú sa mu a hovoria: okrem tohoto nie je život. Toto však podľa biblických proroctiev môže viesť skôr, či neskôr k ukončeniu demokracie. Môžeme pozorovať takú hospodársku a finančnú kontrolu vo svete, aká nemá obdoby vo svetových dejinách. Táto silnejúca finančná kontrola sa buduje na základe rôznych zákonov a právnych noriem. Biblia predpovedá, že tento proces vyústi do bezhotovostného systému v spoločnosti, respektíve v ríši a ľudia v plnej miere stratia vlastnícke práva hotovostí, respektíve hotovosť ani nebude existovať.

Je to dôležité preto, lebo to súvisí s otázkou slobody. Na základe klasického chápania slobody je sloboda: majetok, peniaze a správa hotovosti, čo je od seba neoddeliteľné. Keď má človek iba slobodu a nemá majetok, peniaze - teda nie je občanom v klasickom ponímaní - jeho sloboda nie je skutočná. Jeho sloboda je len formálna. No keď má peniaze, vie žiť slobodne, môže cestovať, nakupovať, meniť miesto, môže sa usadiť v ktoromkoľvek štáte, alebo sa aj vrátiť a pod. K tomu, aby sa človek mohol presúvať, meniť miesto, potrebuje peniaze.

No keď sa posilní hospodárska a finančná kontrola, ako to vidíme v súčasnosti, tieto veci sa pre široké masy stávajú nemožnými. Budú sa objavovať čoraz rafinovanejšie štátne systémy vykorisťovania, ktoré Kniha Zjavenia Jána opisuje ako šelmu. Znakom šelmy a vykorisťovania je to, na čo nás Biblia vopred upozorňuje v súvislosti s poslednými dobami, a síce, že štát, respektíve násilný systém, ktorý bude zastupovať vládnúcu skupinu - bude charakterizovať čím ďalej, tým viac sklon k povahe šelmy, čo dnes nazývame vykorisťovaním.

Tieto javy sa už jednoznačne prejavujú. Tu je napríklad finančná burza, sloboda pohybu pracovných síl a pod. Toto všetko má svoje kultúrne, politické a náboženské dôsledky. Vidíme, že to produkuje nárast rozdielu medzi chudobnými a bohatými, a nie je ani len výhliadka, že by sa to mohlo zmeniť. Totiž zodpovedné orgány sú prakticky mŕtve, a zdá sa, že davy sa dostávajú do otroctva, o ktorom hovorí Kniha Zjavenia Jána. Obraz Babylonu nám dáva najavo, že ľudia žijúci v ňom sú poddaní otrockému systému. Ľudia žijúci v posledných dobách stratia svoju skutočnú slobodu, nebudú môcť v praxi uplatniť svoje práva a dostanú sa do stavu sluhov, kým užšia elita bude vyzdvihnutá do privilegovaných pozícií. Všetko toto som popísal len stručne, aké zmeny vypôsobí vybudovanie tejto ríše. Štáty sa vo veľkej miere vzdajú dobrovoľne svojej nezávislosti, suverenity a národnej identity a na mnohých miestach začne synkretizmus - zmiešanie.

Z tohto vyplýva, že znovuzrodenie Rímskej ríše bude prebiehať horúčkovitým tempom a zohrá niekoľko úloh, ktoré popisuje Biblia. Toto je druhý znak, na ktorý upozorňujem. Tieto procesy nebude možné zastaviť na úrovni jednotlivca. Jedine viera dokáže vytvoriť priestor pohybu pre jednotlivca a spoločnosti. V súvislosti s týmto je dobre študovať list Židom - kapitoly, ktoré hovoria o viere.

ZMENY V PRÍRODE

Tretím znamením, na ktoré chcem teraz upriamiť vašu pozornosť sú čoraz očividnejšie rozsiahle prírodné katastrofy. Planéta Zem už jednoznačne nie je tou, čo bola. Je čoraz viac citeľnejšie globálne otepľovanie, následkom čoho bude väčší deficit vody a mnohé územia sú už katastrofou postihnuté. Navyše sa v posledných rokoch objavujú nové epidémie a choroby. Podľa Biblie bude narastať počet zemetrasení a živelných katastrof.

SVET PROTI ČLOVEKU

Štvrtá dôležitá oblasť, ktorú musíme pozorne sledovať je citeľná duchovno-morálna kríza na celej planéte, v každej krajine. Sme svedkami dramatických strát skutočných hodnôt. Denne sa zobúdzame do čoraz viac démonizovaného, diabolského sveta, kde bude mať satanská kultúra čoraz väčší vplyv. Hlavnou črtou tejto kultúry je to, že zámerne vyvyšuje také postoje, ktoré sú proti Bohu aj proti človeku. A rozmáhanie týchto javov vidíme po celom svete. Sem patrí: kult násilia, chorobné závislosti, pôžitkárstvo. Kultúra minulosti ešte proti tomu ako-tak bojovala, oddeľovala sa od závislostí od alkoholu, drog, ba aj nikotínu. Dnes sú už prijaté také smery kultúr, ktoré otvorene, alebo pod rúškom toto všetko propagujú a predstavujú ako súčasť kultúry. Už aj svetskí odborníci hovoria, že nastupuje anti - alebo posthumánna doba.

Doteraz sa ešte ako tak dalo hovoriť o humanistickej kultúre, či vôbec bola tá pravá, a ak áno, kde? - pýtajú sa mnohí. Dnes už je očividné, že sú moderné také tendencie, mentality, zvyky a názory, ktoré hlboko urážajú ľudskú dôstojnosť. Takáto je napr. sexuálna revolúcia s jej najagresívnejšou súčasťou - pornopriemyslom, ktorý v poslednej dobe v čoraz väčšej miere zaplavuje celý svet. Z počtu odberu časopisov a kníh je dokázateľné, akým smerom sa uberá záujem ľudstva.

Alebo je tu okultizmus rozšírený po celom svete, čo zasa znamená dobytie územia satanistickou kultúrou. Keď si vezmeme len úspechy filmov uplynulých rokov, poukazuje nám to na to, že táto oblasť je jednou z najpríťažlivejších.

Nemusíme ísť až tak do hĺbky, aby sme skonštatovali, či je toto všetko pravda, alebo nie. Stačí vojsť do kníhkupectva a pozrieť si ponuky kníh. Vo veľkej väčšine kníhkupectiev je dnes viac „ezoterických“ - okultných kníh, ako krásna literatúra, klasická, umelecká, či prírodovedná, nehovoriac o tom, že takmer nenájdeme knihy s pravou biblickou kresťanskou tématikou. Aj toto nám poukazuje na to, že záujmy ľudí sa posunuli do extrémov, a je otázne, či sa toto všetko ešte bude dať zvrátiť.

Toto je dnes veľkou otázkou, zvlášť pre kresťanov, preto, lebo porno, okultizmus, kult násilia a tomuto podobné antihumánne a protibožské veci, vovedú človeka aj do závislostí. Znamená to, že ich konzumenti nie sú schopní psychickou, intelektuálnou, či vôľovou silou sa z nich sami vymaniť. A keďže za týmto všetkým stoja mimoriadne silné hospodárske a finančné systémy, v ktorých sa točia miliardy, už len z tohoto dôvodu nemožno očakávať, že by sa to v budúcnosti zvrátilo - skôr to bude ešte silnieť.

Nad to všetko Biblia hovorí, že v eschatologických dobách nastane na zemi duchovná hybridácia. Návštevy nadprirodzených bytostí na zemi sa stanú bežnými a následkom toho ľudia, podobne ako v dobách Noacha, sa ešte viac odtrhnú od podstaty ľudskosti, prirodzených zábran, a budú vyhľadávať nadprirodzenú pomoc - no zo zlého zdroja.

KRACH SVETOVÝCH NÁBOŽENSTIEV

Keď to všetko zhrnieme, sme svedkami takej duchovno-morálnej krízy, na ktorú už existuje satanská odpoveď. Na túto krízu nedokázalo dať odpoveď ani kresťanstvo, ani politické systémy. Tí, ktorí sa pokúsili vyriešiť tieto krízy, zlyhali, ba prinieslo to ešte väčšie zlo ako dovtedy. Vidíme to aj v prípade komunizmu, národného socializmu, nacionalizmu a strán, ktoré stavajú na pravicovej politike.

Ešte chcem spomenúť jednu dôležitú vec, s ktorou musíme počítať. Spôsob, akým svet pristupuje k týmto otázkam je veľmi premenlivý. Nebezpečenstvo je v tom, že ľudí zavádza do omylov. Reč je o náboženstvách. Musím to vyjadriť: každé svetové náboženstvo zlyhalo.

Pri každom sa to môže viazať na iný čas, ale môžeme konštatovať, že zhruba od 19. storočia až po dnešok sa jednoznačne potvrdzuje zlyhanie svetových náboženstiev.

Najprv by som chcel spomenúť krach európskeho kresťanstva. Týmto myslím v prvom rade na krach tradičného kresťanstva na duchovno-morálnej úrovni. Otázka neznie tak, či pretrvá takáto forma kresťanstva, alebo nie. Samozrejme, že pretrvá, ale v rituálnej forme. Pod pojmom krach rozumiem stratu duchovno-morálnych hodnôt.

Samozrejme, pokiaľ náboženstvo stratí duchovno-morálne hodnoty, to neznamená, že nemôže existovať hoci aj celé stáročia, ale len na úrovni rituálnej, právnej a sociologickej. No keďže je hlavným cieľom náboženstva v skutočnosti zachovanie a sprostredkovanie duchovno-morálnych hodnôt, a keď to stratí, existuje už len na úrovni rituálnej, právnej a sociologickej, vtedy hovoríme, že skrachovalo. V takomto stave už nemôže zastávať pozitívnu progresívnu rolu.

V rámci európskeho kresťanstva je starou polemikou to, akú má katolicizmus, či už východný alebo západný, skutočnú spojitosť s pôvodným kresťanstvom. Teológovia a historici skúmajú a čoraz viac poukazujú na to, že veľkým problémom tradičného kresťanstva, ako východného, tak aj západného, je to, že po konštantínskom zvrate stratilo duchovno-morálnu legitimitu vďaka symbióze so štátnou mocou. Za 1500-ročnú, respektíve, ak vezmeme do úvahy veľké odtrhnutie východnej a západnej cirkvi v r.1054, takže vlastne za 1000-ročnú existenciu, môžu obidve vďačiť štatútu štátnej cirkvi. Takže tieto dve inštitúcie prežili do dnešného dňa, nie vďaka zachovaniu duchovno-morálnych hodnôt a Slova Božieho, ale v skutočnosti vďaka štatútu štátnej cirkvi.

PREPAD EURÓPSKEHO KRESŤANSTVA

19. storočie prinieslo do Európy obrovské zmeny. Prvou, naozaj veľkou ranou na západnej strane bol rozpad rímskeho pápežského štátu (následkom tohoto vzniklo moderné Taliansko). Toto spôsobilo veľmi veľké otrasy a zmeny. Už vtedy bolo zrejmé, že európske kresťanstvo bolo duchovno-morálne mŕtve. Nietsche už vtedy hovoril o tom, že „Boh je mŕtvy“, lebo vyrastal v evanjelickej rodine, a tak mal možnosť vidieť vo svojom okolí a v rodine pokrytectvo. Veľmi dobre vnímal aj pokrytectvo v živote svojho otca... Preto začal hľadať korene postkresťanského obdobia, o ktoré sa potom mohol opierať moderný život. Už vtedy predvídal, čo v skutočnosti vyšlo najavo počas druhej svetovej vojny, kedy v zdanlivo kresťanskej Európe vyvraždili milióny ľudí, a v tom všetkom bolo najotrasnejšou drámou vraždenie Židov - s konečným cieľom ich úplného vyhladenia.

Veľmi dobre vidí túto situáciu istý spisovateľ - držiteľ Nobelovej ceny, ktorý hovorí o smrti európskej kultúry. Možno ani nie je najsprávnejšie konštatovanie, že kultúra nemá pravé duchovno-morálne základy a ani ich nikdy nemala. No čo sa týka kresťanskej kultúry, tu je namieste tvrdenie, že jej základmi sú skutočne duchovno-morálne normy a hodnoty. Keby bola pravda, že Európa mala kresťanskú kultúru, tak by sa nikdy nestalo, že fungovali „továrne smrti“, ktoré zabili rádovo milióny ľudí.

Ak náboženstvo existuje už iba v rituálnom, právnom a sociologickom zmysle - potom zlyhalo

To nám nepoukazuje iba na to, že Európa sa z kresťanského hľadiska dostala do stavu straty hodnôt, ale aj na to, že sa už dostala do stavu ničoty - respektíve je na tom horšie ako stav ničoty, lebo do nej vsadili také klamstvá, ktoré sa snažia predstaviť ako pravdu. Toto predstavovalo aj základy nacizmu a komunizmu, preto 20. storočie spôsobilo mimoriadne veľké škody, a znamenalo zlyhanie komunizmu, nacizmu, fašizmu aj kresťanstva, a tiež zlyhanie západného katolicizmu aj protestantizmu. Áno, ani protestantizmus nie je výnimkou, ako si to mnohí myslia. Väčšina historikov poukazuje na to, že protestantizmus zohral veľkú úlohu v tom, že v Nemecku vznikol nacizmus, a že Nemci boli jeho vlajkonosičmi. Ba čo viac, protestantizmus v tomto zohral väčšiu úlohu ako katolicizmus.

Preto môžeme o protestantizme pokojne povedať, že po druhej svetovej vojne už nie je tým, čím bol predtým! Mal hlásať obnovu a prebudenie, veď duchovno-morálne inštitúcie by mali niesť patričné následky, ak niečo zanedbali, alebo sa v niečom mýlili.

Pravé kresťanstvo začína tam, kde ľudia oľutujú svoje hriechy, vyznajú ich a obrátia sa. No vidíme, ako ťažko sa to posúva vpred. Je to ako keď - prepáčte, že sa musím takto vyjadriť - prichytia zločinca pri čine, a nútia ho, aby priznal svoje zločiny, no on prizná iba tie, o ktorých vie, že majú o nich dôkazy, a tie, o ktorých si myslí, že nemajú dôkazy, tie zatiaľ neprizná. Žiaľ, európske kresťanstvo hrá túto nepožehnanú rolu a až do dnešného dňa sa z tohoto nedokázalo pohnúť vpred v plnej miere, napriek tomu, že malo príležitosť pokúsiť sa o to.

Navyše - žiaľ, po páde komunizmu, boli vo viacerých východoeurópskych štátoch také pokusy, ktoré nemali za cieľ obnoviť kresťanstvo, len používali názov kresťanstva. Myslím na tie aktivity, ktoré nemali za cieľ obnovu a uskutočnenie duchovno-morálnych hodnôt, ale skôr to, aby sa cirkev opäť dostala k moci, a potom z tejto pozície vtiahla ľudí do svojich inštitúcií.

To je v poriadku, že dobre fungujúca cirkev má na spoločnosť a politiku vplyv, ale nie je v poriadku, keď v praxi obsadzuje štátnu pozíciu. Je dôležité, aby vplyv cirkvi na spoločnosť narastal, no nemôže byť cieľom cirkvi, aby disponovala svetskou mocou. Prirodzene, v prípade jednotlivcov takáto možnosť existuje, ale cirkev ako spoločenstvo, nemôže prevádzať štátnu moc a nemôže navodiť taký stav, že ona je v podstate štátnou mocou alebo smerodajcom, lebo toto vždy vypôsobilo diktatúry. Veď Božie kráľovstvo ešte neprišlo na zem a prítomnosť prvotného hriechu je citeľná v každej oblasti spoločnosti, preto takéto úsilie nemôže produkovať dobro.

Z uhlu pohľadu poradia hodnôt, videnia sveta, svetonázorov sú spoločnosti pluralitné, preto ak sa ktorákoľvek cirkev dostane do mocenskej pozície, nebude občanov usmerňovať na správnu cestu zvestovaním evanjelia, ale bude vyžadovať používanie silových zložiek a týmto sa bude snažiť prinútiť ľudí k čineniu dobra. No toto nesie so sebou také následky, na ktoré nám poukazujú svetové dejiny, že národy sa stanú pokryteckými, a práve pokrytectvo, ako prvé zabraňuje obnove, oživeniu kresťanstva a nájdeniu pravého zdroja. Preto by sa táto prekážka mala z cesty odstrániť ako prvá.

KRÍZA ISLAMU

No v súčasnosti nie sú problémy iba v kresťanstve. Čoraz viac vychádza najavo, že islam nevie nájsť sám seba v 21. storočí a jeho tendencie spôsobujú otrasy po celom svete, ako v kresťanských kruhoch, tak aj vo svetských. Vbudoval sa do iných kultúr, kde tiká ako časovaná bomba. Jeho myšlienky - islamský terorizmus, z morálneho hľadiska spôsobuje dnes také problémy celému svetu, ktoré sú neriešiteľné. Nie, že sa zdajú neriešiteľnými, ale sú skutočne neriešiteľné.

Zmeny nastali po 11. septembri 2001 a jeho najnepríjemnejšie dôsledky sú, že sa človek už nedokáže pozerať na svet tak, ako by chcel. Stačí ísť na letisko, nastúpiť do lietadla - pravdaže pokiaľ máme finančné prostriedky a víza - a odcestujeme napr. do USA. Vnímame, že cestovanie dnes už nie je také isté, ako bolo pred útokom na World Trade Center. Prečo? Je zrejmé, že by sme boli viac v bezpečí, keby boli islamskí teroristi izolovaní. Ale žiaľ, nie je tomu tak: môžu sa znovu kedykoľvek a kdekoľvek objaviť, lebo sú zamiešaní medzi ostatných. Musíme to prijať ako fakt a nedá sa to už zmeniť, a práve preto sú na letiskách zavedené prísne bezpečnostné opatrenia - ktoré žiaľ, často znevažujú ľudskú dôstojnosť. Toto všetko poukazuje na to, že vo svete je problém - a to veľmi veľký! Nemáme istotu, žijeme v neustálom ohrození a radikálny, militantný, islamský svet nám vyhlásil vojnu.

Dnes nevie nikto s presnosťou povedať, aký pomer toho je v islame. Je zrejmé, že napr. väčšina palestínskych obyvateľov stojí na strane terorizmu. Všetko to poukazuje na to, že islamské náboženstvo tiež zlyhalo. Náboženstvo, ktoré vnáša do celého sveta takéto hrôzy, bez toho, aby sa proti nemu účinne vystúpilo, sa z duchovno -- morálneho hľadiska nespráva legitímne.

Veď tento problém by nemali v prvom rade riešiť USA, ale samotný islamský svet. Zatiaľ sa to zdá, žiaľ, nepredstaviteľné. Aj toto poukazuje na zlyhanie, prepad a bezmocnosť celého sveta.

KRÍZY INÝCH NÁBOŽENSTIEV

O hinduizme nemôžem povedať o nič lepšie veci, napriek tomu, že nie je militantný, nie je agresívny a neútočí na iné národy. No v kultúre hinduistických krajín vidíme, že je natoľko spojená s utrpením, že sa nevedia tieto krajiny z tohoto stavu vymaniť, a pritom je jasné, že k vytvoreniu obrazu o civilizácii zohráva ústrednú úlohu svetonázor a náboženstvo. Preto, keď sa nejaký národ nedokáže rozvíjať, príčinou nemusí byť iba hospodársky, či politický útlak, ale aj civilizačné a náboženské problémy. Na mnohých miestach Ázie často vidíme, že modernizácii bránia práve civilizačno-náboženské problémy.

Dôvodom celosvetového nárastu popularity budhizmu je to, že v skutočnosti, keby sme sa naň pozreli zblízka, nejde tu o náboženstvo, ale o to, čo z neho využíva liberalizmus ako „figový list“. Prostredníctvom nich chcú zaviesť taký spôsob života, ako napr: narkománia a pod., čo židovsko-kresťanské vyhlásenie jednoznačne odmieta. Z hľadiska biblického kresťanstva budhizmus v žiadnom prípade nedáva odpovede a morálne riešenie na problémy sveta.

To isté môžeme povedať aj o takých náboženských kruhoch a kultoch, ktoré prerazili cestu v 20. storočí. Napríklad New Age, do ktorého mnohí vkladali nádej, že vyrieši dilemy a konflikty svetových náboženstiev, ale vidíme, že vďaka niektorým jeho smerom, následkom neľudských samovražedných akcií - stratilo svoju popularitu, a v súčasnosti ho obklopuje skôr hrôza. Preto sa neočakáva jeho široký záber, s akým sa počítalo v 80-tych a 90-tych rokoch. K tomuto hnutiu patrili aj také skupiny, ktoré nazývali „samovražednými sektami“.

Tak isto skončili aj mnohé iné ná-boženstvá. Z hľadiska kresťanskej teológie sa za falošné náboženstvo považuje také, ktoré popiera Otca, Syna a Ducha Svätého. Takýmto náboženstvom je napr. aj hnutie Svedkov Jehovových. Jednoznačne aj tu vidíme úpadok. Zamotali sa hlavne v otázkach predpovedania budúcich udalostí, znamení príchodu Ježiša Krista, výkladu proroctiev. V tejto oblasti vidíme u nich veľa zmätku a rozporov. Ani oni nezaujali také územia vo svete, že by znamenali alternatívu oproti iným liturgickým náboženstvám.

DILEMY JUDAIZMU

Veľmi dôležitým svetovým náboženstvom je judaizmus. Prečo je v kríze? Jednou z príčin je samotný sionizmus, to že v diasporách „vyhasína život“. Kríza sa začala emancipáciou Židov, keď im zákony umožnili východ z getta. Boli vyzdvihnutí, a tak zaujali pozície zodpovedajúce ich schopnostiam. Už toto samotné spôsobilo judaizmu veľký úder.

Potom nastúpil začiatok konca sionizmu, keďže sa v národoch zdvihla vlna antisemitizmu, ktorého cieľom bolo vylúčenie židovstva zo spoločnosti a jeho znovuzatlačenie do getta. Neskôr prišiel nacizmus s omnoho radikálnejším programom. Vtedy už bola kríza judaizmu zjavná. Diaspora judaizmu už nebola ďalej schopná zásobovať židovstvo duchovno-morálnou muníciou a hodnotami. Judaizmus je produktom obdobia rozpadu starovekého Izraela, presnejšie Judského štátu a spustošenia Jeruzalema. Tým, že bol znovuuznaný štát Izrael a Židia sa mohli navrátiť do svojej zeme a zaujať nové biblické územia, sa dostal do popredia Chrám - otázka Chrámovej hory.

Vieme, že toto je v blízkovýchodnej kríze kardinálna otázka. Aj jednania vysokých štátnych politikov zlyhávajú pri tejto otázke - pri pokusoch o uzavretie mieru - štatútu Chrámovej hory, respektíve pri otázke okolo samotného Chrámu.

Ak totiž niet chrámovej obete v zasľúbenej zemi - v Ereci - veď judaizmus je náboženstvo závislé od územia, potom v takom náboženstve niet sily sprostredkujúcej milosť. Toto vidia a vnímajú čoraz viacerí, preto vzniklo v 90-tych rokoch v rámci judaizmu Hnutie stavby Chrámu.

Všetko to svet pozoruje s obavami, lebo si myslí, že to povedie k vypuknutiu tretej svetovej vojny. Takto potom vznikla „pasca 22“ - v rámci judaizmu, ktorá je ľudsky neriešiteľná.

Z proroctiev vieme, že bude na toto určité falošné riešenie, ale ak odhliadneme od falošného aj pravého riešenia (obe riešenia budú pochádzať z nadprirodzených zdrojov: to pravé od Boha, to falošné od Satana) a budeme tieto zásahy z nadprirodzena ignorovať, tak práve kríza judaizmu sa zdá najneriešiteľnejšou otázkou, ešte aj v porovnaní s krízami ostatných svetových náboženstiev.

BOŽÍ PROGRAM v SÚČASNOSTI

To sú teda tie hlavné myšlienky, ktoré by - podľa môjho názoru - mal každý znovuzrodený kresťan vziať na vedomie preto, aby sme kráčali po správnej ceste v chápaní Slova Božieho a zároveň sa dokázali orientovať aj vo svete. Musíme tiež vedieť, že historické zjavenia Biblie sa neviažu výlučne k minulosti, ale sú kompasom aj do budúcnosti.

Je mimoriadne dôležité mať jasno v otázke Božieho programu záchrany sveta. Nie je náhoda ani to, že súbežne s náboženskými krízami - alebo napriek nim - sa koncom 19. storočia začalo vyliatie Ducha Svätého. Je potrebné to neustále zdôrazňovať, veď práve tieto udalosti sú ukazovateľmi epochálnych zmien. V 20. storočí bolo už vyliatie Ducha Svätého v takej miere, ktoré by sa dalo prirovnať k udalostiam 1. storočia na Letnice a po oslávení a nanebovstúpení Ježiša Krista Nazaretského. Tieto vyliatia priniesli dôsledky revolučného charakteru a odohrávajú sa v cirkvi aj dnes.

Najprv sa kresťanom nanovo dostalo pravé poznanie Boha zo zjavenia. Počas 1500 rokov bola vyučovaná kresťanská teória, no v 20. storočí začalo poznanie Boha pochádzajúce zo zjavenia Ducha Svätého. Toto poznanie Boha je tým kľúčom, ktorý je bezpodmienečne potrebný na to, aby sa veci dostali na pôvodné miesto. Bez vyliatia Ducha Svätého by sa toto nikdy nemohlo uskutočniť.

Cieľom cirkvi je vychovať víťazov

Nebudem sa teraz podrobne zaoberať rozdielmi medzi poznaním zo zjavenia a empirickým poznaním. Podstatné je, že tieto dve poznania sa dnes v modernej charizmatickej teológii zjavne zmiešali. Je veľmi dobre, keď je v cirkvi čo najviac takých kresťanov, ktorí majú poznanie zo zjavenia, lebo potom bude poznanie na základe intelektuálneho oprávnené. Takto nás to nevyrazí z cesty poznania skrze zjavenia a tieto dve poznania môžeme udržať v harmónii.

A to je hlavným cieľom správneho štúdia teológie, aby dokázala vyvážiť poznanie skrze intelektuálne chápanie a poznanie zo zjavenia. Poznanie zo zjavenia je také, ktoré nám sprostredkováva skutočné spoločenstvo s Bohom, Otcom a Duchom Svätým. Takýto vzťah medzi kresťanom a Bohom vypôsobí koinóniu. A v tomto vzťahu dostávame my kresťania odpustenie hriechov, večný život, stávame sa znovu spaseniacentrickými ľuďmi, ktorí sa rozhodli usilovne pracovať na svojom spasení.

VYSLOBODENIE POMAZANIA

Náprava a obnovenie týchto právd sa začali vďaka vyliatiu Ducha Svätého v 20. storočí. Je nemožné vymenovať všetky pozitívne dôsledky tohoto procesu, ale na jeden by som predsa chcel poukázať. Jedným z revolučných dôsledkov poznania Boha zo zjavenia je, že Biblia bola znovu položená do centra, a tak bola obnovená autorita Božieho Slova.

Jedným z najvýznamnnejších predstaviteľov tejto generácie bol Kenneth Hagin. On sa zaslúžil o to, že „vyslobodil Letnice z letničiarstva“. Táto generácia prevzala pomazanie a naplnenie Duchom Svätým od prvej letničnej generácie a vyzdvihla ich na medzidenominačnú a medzinárodnú úroveň. Keby to táto generácia nebola uskutočnila - Oral Roberts, Derek Prince, T.L. Osborne a mnohí, mnohí ďalší - vyliatie Ducha Svätého by bolo zostalo v sektárskej forme a vznikli by tak iba subkultúry.

Obrovským výdobytkom tejto generácie bolo to, že vytvorili fungujúcu alternatívu vo svetovom meradle, oproti skrachovanému historickému kresťanstvu. Vyzdvihli naplnenie sa Duchom Svätým zo sektárskej formy a položili základy kresťanského životného štýlu chodenia v duchu - pneumatickému kresťanstvu. Týmto zabránili tomu, aby letničiarstvo „strávilo svoje deti“, ako sa tomu hovorilo „revolúcia strávila svoje deti“. Letničiarstvo by bolo pravdepodobne tiež pohltilo tento mimoriadne dôležitý nadprirodzený zásah. Práve preto buďme Bohu veľmi vďační za túto generáciu, za to, že vyslobodila pomazanie Ducha Svätého z obmedzenia zborov, a vďaka tomu bolo umožnené prijatie Ducha Svätého aj pre nenáboženských ľudí a kresťanov z iných denominácií.

Títo ľudia, dá sa to vytušiť z ich životných príbehov, patrili k takým letničným skupinám, ktoré mali začiatkom 20. storočia účasť na vyliatí Ducha Svätého, no Boh k nim hovoril, aby postúpili ďalej, a oni postúpili. Vytvorili medzidenominačné služby a umožnili tým to, aby kresťanstvo naplnené a pomazané Duchom Svätým omnoho viac vplývalo na spoločnosť. Je to dôležité aj preto, lebo vďaka tomuto možno pochopiť povahu hnutia obnovy, to, že zo strany sveta pociťuje omnoho väčšiu toleranciu, než zo strany tradičného kresťanstva, ktoré sa správa naproti nemu nepriateľsky. Najviac protivenstiev sa hnutiam naplneným Duchom Svätým dostáva od malých cirkví, pre čoraz silnejší vplyv hnutia na spoločnosť po celom svete - no žiaľ, najmenej v Európe (dúfajme, že je to záležitosť minulosti a v budúcnosti sa to zmení).

Som si istý, že vyliatie Ducha Svätého je taký proces, ktorý bude prebiehať aj naďalej. Aj v budúcnosti bude mimoriadne dôležité, aby sme našli cestu, ktorá je založená na duchu a pravde, ktorá nevypôsobí apostáziu, trhliny a rozdelenia, a nedovolí, aby sa prebudenie dostalo do slepej uličky, ale aby bola vierohodnou pre širokú spoločnosť, aby bola alternatívou, voliteľnou vierou, ktorá je nositeľkou skutočných duchovno-morálnych hodnôt. Hlavným Božím programom zostáva aj naďalej to, aby sme v tomto všetkom zotrvali.

Čo sa týka nášho zboru, na tom, že sme úspešní, má veľký podiel práve staršia generácia. Nie je náhoda, že vďaka týmto ľuďom sme sa v 70-tych rokoch zapojili do prebudenia. Bolo úplne jasné, že to oproti klasickému letničiarstvu bude znamenať krok vpred. Som presvedčený, že sme sa rozhodli správne, lebo aj životné cesty týchto ľudí, ktorí urobili mimoriadne významnú prácu, nám potvrdzujú, že toto je skutočná alternatíva. Významní predstavitelia tej generácie sa odsťahovali k Pánovi sýti dní, a nie predčasne. V nastupujúcich rokoch prebehne výmena generácií - a na súčasných päťdesiatnikov-šesťdesiatnikov bude položená obrovská duchovno-morálna zodpovednosť.

Nech Pán dá milosť k tomu, aby sa obnova Božieho diela stala ešte vierohodnejšou, než doteraz! Som presvedčený, že s odchodom tejto generácie sa Božie dielo nezastaví, ba čo viac, nastanú nové zmeny, začnú sa nové procesy obnovy - lebo históriu tvoria osoby, a to v každej oblasti, ako vo svete, tak aj v cirkvi. Odchod takýchto osobností k Pánovi je veľmi významnou udalosťou, lebo túto planétu opustí s nimi aj veľké pomazanie, veľký, silný duch, veľká, silná známosť, ktorá tu bola vďaka nim a nevedno, čoho nosným pilierom boli, a aká bola na nich ťarcha. Je možné, že tieto piliere zaisťovali doterajšiu rovnováhu síl. Je možné aj to, že toto všetko vypôsobí zmeny v kontinentálnych rozmeroch - napríklad aj v USA. Môže to vypôsobiť ako pozitívne, tak negatívne zmeny - pravdepodobne to vypôsobí oboje, ako to už zvykne byť.

Žijeme vo veľmi významnej dobe a chcel by som vyzvať tých, ktorí systematicky študujú Bibliu, že stojí pred vami veľa práce a úsilia. Ľudia pred nami boli pioniermi doby, cestu, ktorú tu zanechali, musíme naplniť svojimi životmi, a musíme tiež pokračovať vo výstavbe ciest. V našej kultúre, národe, ešte Duch Svätý neprerazil v takej miere, ako to Boh chce.

DVA ZDROJE NEBEZPEČENSTVA

Pravá cirkev sa musí oddeliť od falošnej. Tá pravá musí rásť, rozvíjať sa, pripravovať sa na zjednotenie s Ježišom Kristom, očakávať Jeho návrat. Toto je mimoriadne dôležité preto, aby znovu neupadla do kaluže starého moralizovania, či už skrze sekularizáciu alebo ekuménu.

Toto sú dva nebezpečné zdroje: jeden zdroj je sekularizácia - zosvetštenie veriacich, druhý zdroj - kompromisy a zrada, čo môže viesť k apostázii.

Je zrejmé, že celosvetovo sa tieto dva vplyvy snažia zlomiť silu pravej cirkvi a duchovných kresťanov. Je teda veľmi dôležité, aby bola naša cesta založená na Skale, na pravde, ktorá zotrvá. „Nebo a Zem pominú, ale Božie Slovo zostane naveky,“ hovorí Ježiš. Naše životy - spoločenské aj osobné - musia byť založené na Božom Slove.

PRICHÁDZA PREBUDENIE SVETOVÉHO ROZSAHU

Prvým bodom Božieho programu záchrany sveta je, podľa môjho názoru, vyliatie Ducha Svätého. Druhým bodom je zrod pravej cirkvi a zborov, vývoj, rast a poslušnosť pravde. Tretím bodom je obnova zvestovania evanjelia. Považujem za veľmi pravdepodobné, že sa v budúcnosti obnoví evanjelizácia. Mnohí počítajú s tým, na základe proroctiev, že v najbližších rokoch vypukne veľké prebudenie svetového rozsahu. Vo svete prebehnú mnohé ťažké otrasy, ktoré spôsobia obrátenie sa k Bohu pre mnoho ľudí. Cirkev, veriaci sa musia pripraviť na žatvu tak, aby čo najviac ľudí počulo evanjelium.

Množstvo zaostalých národov a etnických skupín dostane šancu na vyzdvihnutie, a tie národy a etniká, ktoré prijmú evanjelium budú podľa Ježišových slov prvé, a tie, ktoré boli doteraz prvé, budú posledné. Toto sa môže udiať aj v rôznych vrstvách spoločnosti: tí, ktorí sa pokladajú za prvých, môžu zostať poslednými, a tí, ktorí boli poslední - smilníci, colníci, zločinci - môžu predísť prvých a zaujať prvenstvo v Božom kráľovstve. Môžeme počítať s tým, že vďaka evanjelizáciám budú vyzdvihnutí a vyslobodení jednotlivci, aj celé národy.

Vieme, že Ježiš má k tomuto určité vyhlásenie, podľa ktorého sa bude v posledných dobách hlásať národom „toto evanjelium Božieho kráľovstva“. (Mt 24:14) Teda nie evanjelium jednotlivých zborov, ale evanjelium Božieho kráľovstva. Budú k dispozícii médiá - rozhlas, televízne stanice a podobne. Vidíme, že toto sa už u nás, aj v iných štátoch deje. Boh otvorí cesty k tomu, aby čo najviac ľudí počulo o Božom kráľovstve, a aj ho uzrelo. Ježiš ďalej hovorí, že po týchto udalostiach príde veľké súženie (Mt 24:14-21). Takže, najprv sa musí dokončiť zvestovanie evanjelia po celom svete, následne začne obdobie veľkého súženia v Izraeli, do ktorého bude neskôr vtiahnutý celý svet.

DOLEŽITOSŤ STABILNÝCH RODÍN

Štvrtou dôležitou oblasťou Božieho programu je to, aby rodiny boli založené na pravých základoch a zabezpečovali tak pre každého člena stabilitu. Sem patrí práca a existenčné zabezpečenie. Viera zohráva v materiálnom zabezpečení významnú úlohu. Je dôležité, aby kresťania mali dobrý vzťah k práci, veď k viere je samozrejme nutné pridať aj skutky - a v tomto prípade je to práca. Ak budú mať veriaci kvalitné zamestnanie, vďaka ktorému budú materiálne zabezpečení a budú schopní pripojiť svoje rodiny k Božiemu kráľovstvu, tak budú víťazmi aj v nastupujúcich obdobiach kríz a apokalypsy.

Cieľom cirkvi je, aby vychovala víťazov a podala veriacim všetky prostriedky a známosti z Biblie, ktoré sú potrebné na to, aby boli dokázaní ako dobrí učeníci a bojovníci Ježiša Krista, v každej situácii a aby boli úspešní v Pánovi. Žime a slúžme v dokonalej Božej vôli. Prispejme k tomu, aby Božie dielo napredovalo v našich domovoch, prostredí, národe, aby dobro malo viac možností, aby pravda víťazila nad hriechom, lžou a zlom. K tomuto je potrebné dobré zamestnanie, kvalitný modlitebný život, hlboký vzťah s Pánom, duchovno-duševná zrelosť a triezve myslenie.

O niekoľko rokov bude ešte jednoznačnejšia v cirkvi zmena generácií - čo znamená, že budeme musieť prijať omnoho ťažšie úlohy a bude na nás položená väčšia ťarcha zodpovednosti ako doteraz. Generácie, ktoré nastúpia po nás, skonštatujú z našich príkladov buď vierohodnosť kresťanstva - neporušiteľný, nesmrteľný život - alebo bezmocnosť, neschopnosť a zlyhanie.

Všetci sa nachádzame v tomto veľkom historickom zápase a prajem si, aby sme všetci žili víťaznejší, účinnejší život ako doteraz.

Preklad: Zlatka Radnotyová
Zdroj: Nový Exodus, december 2003