Iránsky jadrový program

V pondelok, 28. septembra, otestoval Irán svoje najvyspelejšie rakety Šaháb-3

Rakety Šaháb-3, ktoré majú dolet do 2000 km, dokážu zasiahnuť Izrael a americké vojenské základne na Blízkom východe. V piatok, 25. septembra, ďalej Irán oznámil, že má druhé zariadenie na obohacovanie uránu. Dvojdňové vojenské cvičenie pod názvom Prorok IV začal Irán v nedeľu 27. septembra. Otestoval v ňom rakety krátkeho, stredného ako aj dlhého doletu. „Všetky ciele v regióne, bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, budú v oblasti našich rakiet.“ Takto s uspokojením hodnotil výsledky cvičenia generál Iránskych Revolučných gárd Husajn Salámí. „Nie som diplomat, hovorím ako veliteľ vojenskej jednotky. Naša odpoveď na všetko, čo ohrozí našu existenciu, nezávislosť, slobodu a hodnoty islamského režimu bude priama, pevná a zničujúca.“ V utorok, 29. septembra, odkázali iránski poslanci svetu, aby neopakoval „chyby minulosti“ počas nadchádzajúcich rozhovorov v Ženeve, ktoré sa uskutočnia 1. októbra. „Ak bude na Irán vyvíjaný ďalší nátlak v otázkach jeho jadrového programu, začneme sa zaoberať doteraz odloženými projektami,“ zhodlo sa 239 z 290 poslancov iránskeho parlamentu. Čo sú „doteraz odložené projekty“? Pravdepodobne rozbehnutie prác v doteraz utajovanom druhom komplexe na obohacovanie uránu na tú úroveň, na akej pracuje už dávno komplex v Natanze. Nový komplex by sa mal nachádzať približne 160 km juhozápadne od Teheránu v hornatej oblasti neďaleko mesta Qom. Západné spravodajské služby o tomto novom komplexe vedeli už dávnejšie, a preto sa Irán rozhodol, že bude o jeho existencii informovať Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) so sídlom vo Viedni. MAAE tvrdí, že v novom iránskom zariadení na obohacovanie uránu v horách pri meste Qom zatiaľ nie je žiadny jadrový materiál (sú tam iba odstredivky určené na budúce spracovanie tohto materiálu), ale na budúci rok by už mohlo začať pracovať naplno. V utorok, 22. septembra, oznámil šéf Iránskej agentúry pre atómovú energiu, Alí Akbar Salehí, že iránski vedci vyrobili novú generáciu centrifúg. Tieto nové centrifúgy by mali dokázať vyrobiť urán obohatený na 90 %, pričom na jednu jadrovú bombu je potrebných aspoň 21 kg na túto hodnotu obohateného Uránu 235. Nových centrifúg by vďaka ich vyššej účinnosti bola potrebná iba polovica z počtu asi 8300 tých, čo sa už dlhšie používajú v zariadení na obohacovanie uránu v Natanze. V piatok, 25. septembra, na summite G-20 v americkom Pittsburgu vystúpili spoločne prezident USA Barack Obama, premiér Veľkej Británie Gordon Brown a prezident Francúzska Nicolas Sarkozy s vyhlásením, že „Stavba tohto druhého zariadenia a veľkosť iránskeho jadrového programu sa nezlučuje s mierovými potrebami“. Práve svojimi mierovými potrebami v oblasti energetiky obhajuje Irán svoj jadrový program. V zariadení na obohacovanie uránu v Natanze je v súčasnosti približne 8300 odstrediviek na výrobu obohateného uránu a v doteraz utajovanom druhom takomto zariadení pri meste Qom je ich asi 3000. Rozhovory o iránskom jadrovom programe medzi piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej Rady OSN (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Rusko, Čína) plus Nemeckom vo švajčiarskej Ženeve majú dať Iránu priestor na vysvetlenie jeho aktivít. Irán sa však už pred časom vyjadril, že o svojom jadrovom programe nemieni s nikým diskutovať, lebo je zameraný výlučne na mierové potreby. Doteraz bránili všetkým účinnejším sankciám voči Iránu Rusko a Čína. Ruský prezident Dmitrij Medvedev však po odhalení nového iránskeho komplexu na obohacovanie uránu zmenil názor a na summite G-20 v Pittsburgu vyzval Irán na predloženie dôkazov o mierovom využívaní jadrovej energie. V opačnom prípade Rusko podporí západnými štátmi navrhované sankcie voči Iránu. Postoj Číny je zatiaľ taký, že nové sankcie voči Iránu nechce podporiť. Po priklonení sa Ruska k tvrdšej pozícii Západných štátov voči Iránu, však môže Čína svoj postoj zmeniť. Druhé kolo rokovaní predstaviteľov štátov Bezpečnostnej Rady OSN plus Nemecka s Iránom je naplánované na polovicu novembra. Ak Irán odmietne spolupracovať, nové, účinnejšie sankcie voči nemu presadzované západnými štátmi by mohli vojsť do platnosti v decembri tohto roku.

Zdroj: www.idnes.cz