Kresťanstvo v USA a na Slovensku

Bol rok 2000, keď sme si s manželkou povedali, že po skončení 4. ročníka na Ekonomickej univerzite je pre nás ideálna šanca ísť do USA a zdokonaliť sa v angličtine. Cez agentúru sme si vybavili stážový program tzv. Internship a naša púť do neznámeho miesta, kde sme nikoho nepoznali a nikdy predtým neboli, sa mohla začať. Paradox bol, že sme si vybrali mesto Williamsburg len preto, že sme si ho pomýlili s mestom Frederickburg, kde sme mali jediného známeho. Neskôr sme pochopili, že tento omyl bol v súlade s tým, čo mal Boh pre nás

Tento článok nemá byť o našom osobnom svedectve a obrátení sa k Bohu. Tí, ktorí očakávajú rozsiahlu štúdiu dejín a aktuálneho stavu evangelikálneho, či letnično-charizmatického hnutia v USA, budú sklamaní tiež. V nasledujúcich pár riadkoch by sme totiž radi popísali naše skúsenosti, pocity, či postrehy týkajúce sa kresťanstva a kresťanov, s ktorými sme sa stretli.

Do USA sme prišli ako veľmi „mladí kresťania“, osobnú skúsenosť s Bohom sme zažili iba tri mesiace pred naším odletom. A tak naše ďalšie dva roky boli o upevňovaní sa v tom, čo sme na Slovensku zažili, poznávaní života cirkvi a kresťanov, či spoločnosti, kde je biblické kresťanstvo nielen akceptované, ale považované za životný štýl. Sme presvedčení, že začiatok akejkoľvek aktivity ovplyvní progres aj celkový výsledok čohokoľvek. Platí to pri výstavbe domu, športe, štúdiu alebo vzťahoch. Preto sme veľmi vďační Bohu, že svoj začiatok kresťanského života sme mohli stráviť v spoločnosti, kde je kresťanstvo hlboko zakorenené, a že nás Boh nasmeroval v USA do zdravej a živej cirkvi. Svoje postrehy rozdelíme do piatich tém, ktoré tvoria rozdiely vo vnímaní základov kresťanstva na Slovensku a v USA, tak ako sme ich vnímali my. V meste Williamsburg, ktoré nie je veľké, ale za to turistami navštevované (ročne ho navštívi kvôli histórii a dvom zábavným parkom viac než 4 milióny turistov) a v zbore Christian Life Center sme strávili pekný čas nielen my dvaja, ale aj bratia Jaro s manželkou Jankou a Minko a brat v Pánovi, Martin Bočkay. Istotne by postrehov mohlo byť oveľa viac, ale rozsah tohto článku nám povoľuje dotknúť sa iba tých zásadných.

1. Cirkvi, ktoré sa nehlásia ku tradičným denomináciám

Mesto Williamsburg v štáte Virgínia je mesto, kde sa zrodila história krajiny a spolu s Yorktownom a Jamestownom tvoria tzv. historický trojuholník. V minulom roku tu bola na oficiálnej návšteve i britská kráľovná Alžbeta a americký prezident George Bush pri príležitosti 400-tého výročia vzniku prvej britskej kolónie.

Mesto Williamsburg patrí do okresu James City. Okres má okolo 60 000 obyvateľov (samotný Williamsburg asi 12 000). V tomto okrese je 10-12 letnično-charizmatických a evangelikálnych cirkví. Pre zjednodušenosť: ide o cirkvi, ktoré veria, že Biblia je Bohom inšpirovaná a neomylná, že spasenie je možné dosiahnuť jedine vierou v Ježiša Krista, a že kresťan môže mať osobný vzťah so živým Bohom. Okrem týchto cirkví sú tu i tradičné cirkvi ako evanjelická, rímskokatolícka (je vo významnej menšine oproti protestantským cirkvám), presbyteriánska a metodistická. Päť najsilnejších a najväčších cirkví v meste patrí k letnično-charizmatickým cirkvám s počtom členov od 200 do 1 000 ľudí. Vyznačujú sa okrem iného živými spontánnymi chválami, pôsobením Ducha Svätého a živého kázaného Slova. Podľa odhadov, len do charizmatických zborov v tomto meste chodí pravidelne 2 500 ľudí. Celkovo má región asi 8 000 ľudí, ktorí chodia pravidelne na bohoslužby (vrátane historických cirkví). V tomto evangelikálnom regióne tvorí rímskokatolícka cirkev menšinu a v žiadnom prípade nie je taká odvážna v tvrdeniach o pravosti a jedinečnosti, ako je to v Európe alebo v niektorých častiach Latinskej Ameriky.

Nájsť si cirkev, kde je Ježiš Kristus vyvyšovaný a Božie slovo kázané bez kompromisov a rituálov či tradícií, bolo pre nás pomerne jednoduché. Cirkev, kde sme duchovne rástli, sa volala Christian Life Center (www.w-clc.com). Pastorom zboru je Tom Wells. Pravidelne na bohoslužby chodí od 500 do 600 ľudí. Cirkev oslávi tento rok 15 rokov svojej existencie a bola založená presťahovaním sa pastora Toma s rodinou a ďalších troch rodín zo severu USA do Virgínie. Hneď ako sme prišli do cirkvi, zacítili sme Kristovu lásku, úprimnosť a horlivosť po Božích veciach. Spoznali sme množstvo ľudí rôzneho sociálneho postavenia od študentov, futbalistov, podnikateľov, učiteľov, finančníkov, manažérov i dôchodcov. Videli sme ako funguje život v cirkvi, aký môže byť kresťanský život a podobne. Tzv. „Spirit filled“ cirkvi, ktoré sa nehlásia k nejakej konkrétnej historickej denominácii, sú v USA bežným javom.

2. Financie

Keďže v USA funguje biblický model fungovania cirkví, štát do ich chodu finančne nezasahuje (ak nerátame možnosť odpočítať z daňových príjmov do istej výšky dary, ktoré boli darované cirkvám a charitatívnym inštitúciám). Oddelenie štátu a cirkvi je v USA pozitívne vnímané a je samozrejmé, že každá cirkev je financovaná výlučne z dobrovoľných darov svojich členov. Biblický princíp desiatkov je praktizovaný vo všetkých evangelikálnych a letnično-charizmatických cirkvách.

Na Slovensku je najmä počas zbierok veľká časť ľudí (hlavne pochádzajúca z náboženského prostredia historických cirkví) pobúrená a považuje túto časť bohoslužby ako neopodstatnenú. Obviňujú zbory, že zmyslom bohoslužby je „vyťahovanie peňazí od ľudí“. O tomto zmýšľaní sme sa mohli presvedčiť aj pri návšteve študentky žurnalistiky z bulvárneho týždenníka, ktorá vo svojom článku s názvom „Tmári“ zbierku dokonca popísala ako vyvrcholenie a zmysel bohoslužby (keďže na bohoslužbe bola pár minút a odišla hneď po zbierke). Princíp filantropie a dobrovoľného finančného spolupodieľania sa na chode cirkvi je pre bežného Američana samozrejmosťou. Pre objektívnosť treba ale dodať, že obviňovanie cirkví a hlavne známych evanjelistov, ktorí majú vlastnú televíznu a rozhlasovú službu, zo zneužívania dobrovoľných darov je téma, ktorá sa často vyskytuje v sekulárnych médiách.

Boli sme prekvapení, že budova cirkvi, ktorá mala len pár rokov a spĺňala aj najprísnejšie kritéria, bola postavená, keď do cirkvi chodilo ani nie 200 ľudí. V zborovej budove je kapacita 1 000 miest, kancelárske priestory pre pracovníkov zboru, priestory pre detské besiedky, spoločenské stretnutia, aj kuchynka. Okrem splácania úveru za budovu má cirkev náklady spojené s energiami, či platmi pre tých, ktorí pracujú v cirkvi na plný úväzok. Toto všetko je financované výlučne členmi cirkvi, bez akýchkoľvek dotácií zo strany štátu alebo tajného mecenáša.

3. Priebeh bohoslužieb

Veľa ľudí na Slovensku si myslí, že bohoslužba by mala byť veľmi pochmúrna, sprevádzaná depresívnym zvukom organu, plná rituálov, mystiky a nemala by trvať viac ako vyučovacia hodina v škole.

Ani jedna bohoslužba (a to sme navštívili bohoslužby vo viacerých cirkvách), ktorú sme navštívili, by nesplnila tieto očakávania. Každá bohoslužba vždy začínala chválami, kde sa hrali a spievali piesne sprevádzané živou kapelou, ľudia spontánne dvíhali ruky a tancovali. Po chválach vždy nasledovala zbierka. Ľudia dobrovoľne a radostne finančne prispievali nielen na chod zboru. Po zbierke nasledovalo kázané Slovo, ktoré nebolo o vedomostiach či liturgických modlitbách, ale o priamočiarom a ľudí dotýkajúcom sa kázaní, ktoré zasahovalo do praktických situácií bežného života. Na bohoslužbách sa kládol silný dôraz na modlitbu a vedenie Ducha Svätého. Veľakrát sa modlilo za chorých, či tých, ktorí mali rôzne potreby. Bolo bežné, že ľudia dotknutí Božou mocou padali na zem, smiali sa, alebo plakali. Žiadna bohoslužba netrvala kratšie ako dve hodiny.

4. Akceptovanie Biblie

Veľmi nás fascinovala znalosť Biblie u ľudí, ktorí nechodili do cirkvi. Jedna štatistika uvádza, že až 70% ľudí, ktorí sú v produktívnom veku navštevovalo v detskom veku tzv. nedeľnú školu, kde boli vyučovaní biblickým príbehom a učeniam. Keď človek povedal, že v Biblii sa hovorí to alebo ono, nestretol sa s pohŕdaním alebo neakceptovaním autority Biblie, skôr naopak, ľudia zostali zahanbení. Na bohoslužbách sa nepreberali citáty známych ľudí alebo filozofické myšlienky, ale biblické pravdy, ktoré sú Bohom vdýchnuté na vyučovanie, naprávanie, karhanie i motivovanie pre každého človeka v akejkoľvek situácii.

5. Kresťanstvo v spoločnosti

Hlásenie sa ku kresťanstvu, napríklad u prezidenta Busha, bolo pre nás vždy fascinujúce. Niekedy, počas nejakého prejavu na CNN sme mali pocit, že počúvame kresťanskú stanicu a kázeň nejakého pastora. Jeho viera v Boha bola zrejmou a verejne deklarovanou vecou. Nájsť na Slovensku politika, ktorý by verejne prehlásil, že sa denne modlí k Bohu a denne číta Bibliu, by bolo takmer nemožné.

Ísť do akéhokoľvek nákupného centra a nájsť kresťanský obchod s knihami, DVD a CD, je v Amerike už považované za samozrejmosť (obchody ako Heaven&Earth, Christian Family Stores a pod). Kresťanské koncerty počas letných festivalov na najväčších možných miestach sú tiež bežné. Navštívili sme niekoľko koncertov, kde bolo niekoľko tisíc ľudí, počas ktorých sa ľudia vedeli zjednotiť v modlitbe, chvále a uctievaní Boha. Počas rôznych evanjelizačných podujatí je takisto bežné, že najväčšie haly v meste sú zaplnené do posledného miesta. Boli sme svedkami viacerých takýchto akcií, kde sa vedelo niekoľkokrát do týždňa stretnúť aj 10 000 ľudí. Keď sme si zapli rádio, nebol problém nájsť kresťanské stanice, kde sa celý deň vysielajú kázne, diskusie alebo kresťanská hudba. Zapnete si televíziu a v základnom balíku môžete sledovať minimálne tri kresťanské stanice vysielajúce dvadsaťštyri hodín denne kvalitné programy, napr. TBN (www.tbn.org), JCTV (www.jctv.org) či INSP (www.insp.com).

Počas viac ako dvojročného pobytu v USA nás nikto (okrem študentov z Európy, ktorí podobne ako my prišli do USA na obmedzený čas) nenazval sektárom, skôr sme boli inšpiráciou pre mnohých tým, ako sme dôverovali Bohu a Jeho Slovu. Očakávať niečo podobné na Slovensku je utópiou. Čím viac človek žije podľa biblických učení a dodržuje biblické hodnoty, tým viac zažíva výsmechu, pohŕdania a odsúdenia.

Pevne veríme, že sa aspoň čiastočne podarilo poukázať na zásadné rozdiely vnímania kresťanstva u nás a v USA. Veríme, že pre mnohých budú povzbudením. Takisto sa nádejame, že pre mnohých budú mementom, ktoré ich donúti prehodnotiť súčasný stav kresťanských cirkví na Slovensku a urobiť rozhodnutia, ktoré sa možno nebudú páčiť mnohým, ale budú v súlade s tým, čo Boh od nás očakáva. Ježiš ponúka fantastické veci. V prvom rade istotu spasenia a záchranu od zatratenia, odpovede na mnohé dôležité otázky a život, ktorý stojí za to. Život, ktorý nie je o religiozite, tradíciách, vsugerovaní a už vôbec nie o manipulácii. Ide o život plný radosti, istoty a vnútornej sily, ktorá pramení z Ducha Svätého.

A čo Slovensko?

Keďže sa ku kresťanstvu u nás hlási viac ako 70% ľudí, položme si nasledovné otázky:

Koľko máme kresťanských rádiostaníc, či TV-staníc okrem čisto katolíckych, ktoré svojím obsahom a formou nedokážu zaujať ani neveriaceho ani biblicky veriaceho človeka?

V koľkých nákupných strediskách sú kresťansky orientované obchody?

Koľkokrát sa v Bratislave zaplnia Pasienky alebo hala Národného Tenisového Centra počas kresťanských akcií?

Prečo ľudia na Slovensku iba potichu volajú po oddelení štátu a cirkvi, no nepodniknú v tom žiadnu občiansku iniciatívu? Prečo ľudia nemajú problém s tým, že ich peniaze ako daňových poplatníkov idú na účely, s ktorými nie sú stotožnení napr. platy duchovných a pod.?

Prečo sú atakované práve tie kresťanské zbory, ktoré od štátu neberú žiadne príspevky a sú financované podľa vzoru Biblie - dobrovoľnými príspevkami členov?

Prečo človek v údajne kresťanskej krajine je považovaný za sektára, keď sa modlí a verí v Ježiša Krista ako svojho osobného Pána a Spasiteľa?

Prečo len veľmi málo ľudí počulo skutočné evanjelium, že sa treba obrátiť hriechom chrbtom a že je nevyhnutné osobne prijať do svojho života Ježiša Krista aj napriek tomu, že pravidelne chodia na bohoslužby či omše historických cirkví?

Prečo autorita a jednoznačnosť Biblie je dávaná na rovnakú úroveň s tradíciami a vyhláseniami človeka?

Prečo sú konzervatívne hodnoty považované za starodávne a dokonca i niektoré cirkvi od nich ustupujú?