Ovoce Božího Ducha však je láska, radost, pokoj, trpělivost, laskavost, dobrota, věrnost, tichost a sebeovládání. Proti tomu se zákon neobrací. (Galatským 5,22-23)

Charizmatický zbor v akademickom raji

logos-04-2012-oxford-1.jpg

Je našou dobrou tradíciou priblížiť čitateľom Logosu prebudenecké kresťanské zbory, hnutia a cirkvi po celom svete. Nielenže je veľmi príjemné a povzbudivé spoznávať veriacich s podobným myslením aj za hranicami našich zborov, ale toto spoznávanie nám otvára aj novú perspektívu globálneho Božieho diela – diela, ktoré má často omnoho väčšie a zaujímavejšie rozmery, ako si myslíme. V nasledujúcich riadkoch priblížime čitateľom „z prvej ruky“ zbor Holy Trinity Cambridge a prostredníctvom rozhovoru s mladým pastorom Davidom Pickersgillom aj charizmatické anglikánske kresťanstvo, ktoré tento zbor reprezentuje.

Holy Trinity: Pohľad zvnútra

Vďaka vzácnej Božej milosti som tento akademický rok strávil vo fascinujúcom mestečku Cambridge, ktoré je okrem iného známe svojou dlhou a pestrou tradíciou univerzitného školstva. Málokto však vie, že toto známe mesto oplýva veľmi živou kresťanskou komunitou. Keď som sa na začiatku svojho pobytu pýtal jedného znovuzrodeného profesora na duchovnú klímu v meste, odpovedal: „Ľudia v Cambridge robia všetko naplno a kresťania nie sú výnimkou!“ Musím priznať, že sa nemýlil. Cambridge je sídlom mnohých kresťanských zborov rôznych prúdov, denominácií a hnutí, no najvýraznejšie zastúpenie majú cirkvi evanjelikálneho a letnično-charizmatického zamerania. Niektoré z týchto zborov patria do klasických štruktúr ako Assemblies of God, Vineyard, iné sú zasa nezávislého, resp. nedenominačného rázu. Veľké množstvo živých zborov však na počudovanie patrí do anglikánskej cirkvi, ktorú sme už čitateľom Logosu predstavili v jednom z minulých čísel (9/2010).

V Cambridge majú najvýraznejšie zastúpenie cirkvi evanjelikálneho a letnično-charizmatického zamerania.

Takýmto zborom je aj Holy Trinity. Len si to predstavte: prechádzate starobylým trhoviskom a na rohu Market Street „vykukne“ historická budova 800-ročného kostola. Na podobné pamiatky je typický Európan zvyknutý a pri ich návšteve čaká buď tradičnú bohoslužbu (omšu) či prehliadku historických exponátov. Čosi našepkáva, že Holy Trinity nezapadne ani do jedného z týchto scenárov. Okolo kostola (nielen!) v čase bohoslužieb vládne podozrivý ruch: pred vchodom stojí v družnej diskusii skupina mladých študentov a až do začiatku bohoslužby (a asi ako všade vo svete aj po nej) doň vchádzajú početné skupiny ľudí. Dobre naladení uvádzači každého pri vstupe pozdravia a podajú bulletin s informáciami o zbore a programe bohoslužby. Letmý pohľad na bulletin mi hovorí: „Toto odniekiaľ poznám!“ Čo sa odohrávalo najbližšie dve hodiny (a čo som prežíval každú ďalšiu nedeľu, ktorú som strávil v tomto meste), bolo a zostáva pre letnično-charizmatického kresťana zo Slovenska úplným paradoxom: bezkompromisná charizmatická bohoslužba v kostole?!

Bohoslužba začala krátkym pozdravom vikára (t. j. pastora) Ruperta Charkhama. Po úvodnej modlitbe sa rozozvučali moderné chvály, do ktorých zhromaždenie voviedla moderná chváliaca skupina. Dokonca zazneli aj niektoré piesne, ktoré spievame v preložených verziách v kresťanských spoločenstvách na Slovensku; stále som sa nevedel zbaviť pocitu, že ten istý Duch tvorí veľmi podobné dielo všade tam, kde Mu veriaci dávajú priestor. Možno aj preto sa veľa prekvapení nekonalo; zhromaždenie prebehlo štandardne – po jednoduchej, zrozumiteľnej a hlavne praktickej kázni pastor pozval ľudí s rôznymi potrebami dopredu, kde im slúžili členovia modlitebného tímu pod vedením jedného z pomocných pastorov. Po „oficiálnom“ konci bohoslužby sa však kostol nevyľudnil – vikár povzbudil veriacich, aby zostali na kávu alebo čaj a budovali vzťahy s bratmi a sestrami zboru ako aj s novými ľuďmi, ktorých bolo neúrekom na každej bohoslužbe. Kostol, v ktorom sa zbor stretáva, má obmedzenú kapacitu, a preto sú v Holy Trinity každú nedeľu až tri bohoslužby s účasťou cca 300 prítomných na každej z nich. Večerné zhromaždenie má výraznejší študentský charakter a veľmi pripomína naše konferenčné mládeže. Na rozdiel od ranných bohoslužieb, ktoré majú de facto ten istý program vrátane témy kázne, večerná bohoslužba má svojský ráz a posolstvo, orientované skôr na mladých ľudí, ich potreby a problémy.

logos-04-2012-evanjelizacia.jpgNedeľné bohoslužby však ani zďaleka nie sú jedinou aktivitou tohto živého zboru. Počas celého akademického roka prebieha Alfa kurz, ktorý je jednou z ťažiskových evanjelizačných aktivít zboru. Za zmienku stojí, že Holy Trinity Cambridge je v úzkom partnerskom vzťahu so zborom Holy Trinity Brompton, kde pod taktovkou pastora Nicka Gumbella skrsla idea dobre známeho Alfa kurzu. Samotný Nick Gumbell je v Cambridge vítaným, pravidelným hosťom a v istom zmysle je považovaný za jedného z duchovných „otcov“ zboru. Keďže Cambridge je univerzitné mesto, veľkú časť zborových aktivít tvorí práve služba študentom. Okrem pravidelných mládeží a oficiálnych študentských skupín, mladí členovia z vlastnej iniciatívy poriadajú rôzne iné stretnutia, biblické semináre, evanjelizácie atď. Pravidelné modlitebné stretnutia upevňujú služobníkov v jednote a utvrdzujú ich v spoločnej vízii zasiahnuť univerzitu evanjeliom. Táto vízia vedie zbor už od jeho historicky najslávnejšej epochy v rokoch 1782-1836, keď prebudenecký kazateľ Charles Simeon navzdory laxným farníkom (ktorí ho neraz pre „prehnanú horlivosť“ vymkli pred kostolom) prežil, že má kázať evanjelium študentom miestnej univerzity. Práve vtedy začala tradícia večerných študentských bohoslužieb, ktorá trvá a nesie hojné ovocie až dodnes.

Napriek tomuto zreteľnému dôrazu však Holy Trinity nevyvoláva dojem exkluzívne študentského zboru. Prítomnosť mladých ľudí v zbore je výrazná, no ide o veľmi rôznorodé zhromaždenie, kde možno spozorovať všetky vekové a sociálne skupiny, ako aj široké medzinárodné zastúpenie. Každý týždeň v zbore pribúdajú nové tváre a tým, že zbor slúži študentom, ktorí sa po ukončení štúdia vracajú do svojich domovských krajín, nepriamo vysiela misionárov do celého sveta. Okrem tejto „nepriamej“ misie Holy Trinity priamo podporuje niekoľko misionárov v rôznych kútoch sveta a pravidelne vysiela svojich členov na krátkodobé misijné cesty. Vskutku, rozsah nášho článku nestačí na to, aby sme čitateľom priblížili všetky služby v tomto zbore, či už ide o domáce skupiny, službu deťom, seniorom, ženám a matkám, zahraničným členom atď. Rôznorodé prostredie, v ktorom sa tento zbor nachádza, ho núti k rôznorodej a flexibilnej službe.

Cambridge je univerzitné mesto, veľkú časť zborových aktivít tvorí práve služba študentom.

Záverom tejto reportáže treba poznamenať, že zbor Holy Trinity by nikdy nebol tým, čím je, keby jeho vedenie a následne aj členovia nenaskočili na prebudeneckú vlnu, ktorá sa anglikánskej cirkvi dotkla v rôznych bodoch jej dejín. V dávnejšej minulosti to bolo napríklad prebudenie za služby už spomínaného Charlesa Simeona, no z pohľadu letnično-charizmatického je pre našich čitateľov najzaujímavejšie práve obdobie posledných dekád. Vedenie zboru Holy Trinity spolu s vodcami mnohých ďalších podobných zborov sa v období charizmatickej obnovy rozhodlo neignorovať čerstvú vlnu Svätého Ducha. Preto zbory ako tento prijali, napriek svojej dlhoročnej „tradičnej“ histórii, charizmatickú identitu, ktorou sú dnes dobre známe. Nekompromisné kázanie evanjelia, nadprirodzene zmocnená modlitebná služba a neutíchajúce nadšenie pre evanjelium sú len niektoré z mnohých známok dynamického života tohto zboru v jednom z akademických centier Európy.

logos-04-2012-soul-survivor.jpg

Interview

David, mohol by si sa našim čitateľom predstaviť? Z akého cirkevného pozadia pochádzaš a kde momentálne slúžiš?

Zdravím čitateľov Logosu! Volám sa David Pickersgill. V súčasnosti sa pripravujem na ordináciu v Anglikánskej cirkvi. Predtým, než som prišiel na teologický seminár, som slúžil vo viacerých rôznych zboroch, hlavne v anglikánskom charizmatickom zbore ,Soul Survivor’ vo Watforde (zbor, ktorý v roku 1993 založil Mike Pilavachi spolu s dnes známym worship leaderom Mattom Redmanom; pozn. redaktora).

Vyrástol si teda v charizmatickom anglikánskom hnutí?

Práve, že nie. Vyrástol som v baptistickom zbore, ktorý bol ovplyvnený tzv. „Torontským požehnaním“. Vyrástol som teda ako charizmatik, no nie v anglikánskej verzii. Potom som začal navštevovať spomínaný zbor Soul Survivor vo Watforde, ktorý bol úzko spätý s rovnomennou mládežníckou konferenciou. Skúsenosť v zbore, ako aj samotná konferencia, na mne zanechali veľmi hlboký, pozitívny dojem; prežil som tam vskutku zásadné zmeny vo svojom živote, a tak som sa rozhodol nastúpiť na ich učenícky program. Asi rok som potom v tomto zbore pracoval na plný úväzok. Musím zdôrazniť, že konferencia Soul Survivor, ako aj konferencia New Wine, z ktorej Soul Survivor vyrástol, sú od svojho vzniku až doteraz zásadnými epicentrami charizmatickej anglikánskej identity. Aby som dokončil svoj krátky príbeh, neskôr som slúžil v menšom anglikánskom charizmatickom zbore v Readingu.

Mohol by si nám priblížiť ako sa prebudenecká forma anglikanizmu začala rozširovať? Kedy k tomu asi došlo?

Toto je sčasti otázka pre cirkevného historika, ktorým, bohužiaľ, nie som. Pokúsim sa Ti však odpovedať na otázku z mojej perspektívy a na základe toho, čo o tomto jave viem zo svojho štúdia a skúseností. Najprv by som sa však chcel zastaviť pri slove „prebudenecký“. Keď som vyrastal v spomínanom charizmatickom zbore, o prebudení sme veľa hovorili a veľa sme sa zaň modlili – čo, samozrejme, považujem za dôležité aj dnes. Problém však nastal vtedy, keď „prebudenie“, za ktoré sa bratia a sestry v zbore modlili, neprišlo (minimálne v takej forme, v akej ho očakávali). Následne sa v zbore o prebudení už toľko nehovorilo. Na jednej strane to veriacich samozrejme sklamalo, že neuvideli rýchly zvrat v dianí, že neboli svedkami Božieho pohybu v spoločnosti, po ktorom túžili. Je smutné, keď potom ľudia upadnú do apatie. Z môjho pohľadu je prebudenie nesmierne dôležité, lenže cirkev si nemôže dovoliť čakať naň v pasivite, schovávajúc sa za múrmi svojej zborovej budovy. Niektoré zbory začnú hovoriť o prebudení vtedy, keď úplne stratia kontakt so spoločnosťou, prestanú slúžiť, šíriť evanjelium a zabudnú tak na to, že ich poslaním je byť svetlom sveta a soľou zeme. Možno práve aj preto sa charizmatickým anglikánskym zborom darí, lebo neočakávajú prebudenie v pasitivite, ale stále hľadajú spôsoby, ako čo najefektívnejšie zasiahnuť svoje okolie radostnou správou o Ježišovi Kristovi.

Prebudenie nemožno očakávať v pasivite.

Čo sa teda týka prebudeneckého, resp. charizmatického anglikanizmu, k jeho šíreniu a vôbec celkovému rastu asi najviac prispieva hnutie súvisiace s konferenciami Soul Survivor a New Wine (viď www.new-wine.org). Ak si tam ešte nebol, vrelo ti odporúčam, aby si sa prišiel pozrieť! Nie sú to tradičné „anglikánske“ konferencie. Vedenie a kazatelia sú anglikáni, lenže z ich služby a prejavu rýchlo spoznáš, že ide o charizmatických služobníkov – čo odráža vlastne aj charakter podujatí. Konferencia New Wine začala ako víkendovka charizmatického anglikánskeho zboru St. Andrew’s v Chorleywoode. Veriaci zo zboru sa zišli, aby venovali víkend intenzívnejším modlitbám, chválam a uctievaniu, vyučovaniu z Božieho slova. Keďže tento čas, špeciálne oddelený pre Pána, priniesol veľmi dobré ovocie, veriaci v podobných podujatiach pokračovali a zhromaždenia začali rásť. Dnes tieto konferencie zohrávajú v šírení charizmatického kresťanstva v našom regióne veľmi dôležitú úlohu, o čom svedčí aj fakt, že mnohí veriaci prežili svoju prvú reálnu letničnú skúsenosť práve tu. Títo ľudia potom priniesli svoju letničnú skúsenosť do miestnych anglikánskych zborov, začali sa schádzať na modlitbách a mnohé zbory sa tak začali meniť. Pre veľa ľudí z anglikánskej cirkvi bola návšteva týchto konferencií niečo ako keď Izraelci chodievali do chrámu na Pesach. Skupiny veriacich zažili v tejto atmosfére moc Ducha Svätého tak ako nikdy predtým; dostali zmocnenie, ktoré im umožnilo niesť posolstvo Letníc ďalej. Chcem však zdôrazniť, že nikto z vedenia New Wine či Soul Survivor neverí v to, že účasť a hlboký zážitok na konferencii má alebo môže nahradiť kvalitný zborový život. Cieľom New Wine je uschopniť veriacich k Duchom zmocnenému životu v miestnej cirkvi, pričom konferencie dodávajú veriacim uistenie a povzbudenie z väčšieho Božieho diela, ktoré je pri ťažkej „mravčej“ práci v miestnom zbore veľmi potrebné. Aby som nezabudol, snáď najzásadnejším dôrazom hnutia New Wine je aj zakladanie nových zborov, ktoré samozrejme majú od prvopočiatku vyslovene charizmatický charakter. Zmeny, ktoré toto hnutie prináša do anglikánskej cirkvi, sa teda uskutočňujú na dvoch úrovniach: mnohé staršie zbory sa menia prostredníctvom charizmatických vikárov (a ordinandov) ako aj bežných členov, ktorí sa stali charizmatikmi, a taktiež cez novozaložené charizmatické anglikánske zbory. Oba dôrazy sú pre nás dôležité a vidíme, že ich súhra prináša dobré ovocie.

Ďalším veľmi podstatným faktorom vzostupu charizmatického anglikanizmu je zbor Holy Trinity Brompton (HTB) a z neho pochádzajúce hnutie Alfa. Neviem, aké prepojenie mali spočiatku HTB a New Wine, ale je isté, že v súčasnosti Nicky Gumbell (pastor HTB) a Mike Pilavachi (vedúci služby Soul Survivor) veľmi úzko spolupracujú. Ako isto vieš, Alfa kurz je veľmi vplyvný nástroj na šírenie evanjelia a pre veľké percento týchto zborov je samozrejmou súčasťou ich každotýždenného zborového rytmu. Dodám, že zbor Nicka Gumbella taktiež zakladá veľké množstvo ďalších zborov, a tým opäť rastie vplyv charizmatickej vetvy anglikánskej cirkvi.

Ako by si charakterizoval toto hnutie? Existuje nejaká sieť zborov?

Keď sa pozrieš na web stránku New Wine, prezentujú sa tam ako New Wine network of Churches (prekl. sieť zborov New Wine). HTB nie je ich oficiálnou súčasťou, ale všetky ostatné veľké anglikánske charizmatické zbory, ktoré mi prídu na um, sú – patria medzi ne napr. St. Michael le Belfrey v Yorku, St. Thomas Crookes v Scheffielde, St. Andrew’s v Chorleywoode, Soul Survivor atď. Sieť New Wine má dosť blízko k hnutiu Vinica. Sčasti je to aj vďaka osobnému kontaktu, keďže David Pytches bol ovplyvnený Johnom Wimberom, zakladateľom Vinice. Jeho zať, John Wright, potom založil zbor Trent Vineyard v Nottinghame, ktorý je podľa mojich informácií najväčším zborom Vinice vo Veľkej Británii. Hoci, ako som povedal, HTB nie je priamou súčasťou New Wine, majú veľmi úzke prepojenie, a preto môžeme právom skonštatovať, že všetky charizmatické anglikánske zbory sú istým spôsobom prepojené.

Viem, že asi neexistujú žiadne oficiálne štatistiky, ale koľko anglikánskych zborov je hrubým odhadom súčasťou charizmatickej vlny?

To je dobrá otázka, ale ako vravíš, neviem o žiadnych oficiálnych štatistikách. Niekoľko príkladov by však mohlo čitateľom priblížiť našu situáciu. Po prvé, sieť New Wine len v Anglicku zastrešuje viac ako 1000 charizmatických anglikánskych zborov. To je vcelku úctyhodné číslo. Druhým dobrým príkladom je situácia v samotnom Cambridge. Môžem povedať, že každý anglikánsky zbor v Cambridge s počtom členov nad 200 je minimálne do istej miery charizmatický. Toto konštatovanie hovorí za všetko, keďže práve charizmatickosť týchto zborov je zjavne určujúcim faktorom ich rastu. Mám dojem, že najväčšie a najvplyvnejšie evanjelikálne anglikánske zbory sú charizmatické – najlepším príkladom je, samozrejme, zbor Holy Trinity Brompton pod vedením Nicka Gumbella, ale aj ostatné zbory, ktoré som pred chvíľou spomenul.

Aké sú vzťahy v rámci takej rôznorodej rodiny, akou je anglikánska cirkev?

Vo všeobecnosti môžem povedať, že vzťahy sú veľmi dobré. Iba veľmi zriedka sú evanjelikálne zbory anti-charizmatické (hoci, samozrejme, pred nejakými 30 rokmi tomu bolo inak) a teda vzťahy v rámci evanjelikálnych zborov všetkých druhov sú vo všeobecnosti dosť dobré. Napätie v rámci anglikánskej cirkvi teda nie je medzi evanjelikálmi či konzervatívcami. Problém je skôr vo vzťahoch evanjelikálov (charizmatických aj tradičnejších) a liberálnych anglikánov, z dôvodov všetkým dobre známych. Mnohí liberáli sa usilujú o ordinovanie vikárov, ktorí otvorene žijú v homosexuálnych zväzkoch atď. Toto je pre nás, samozrejme, neprípustné, takisto ako je to neprípustné pre biblických veriacich v akejkoľvek inej denominácii.

Ako vidím, aj anglikánsku cirkev ešte čakajú zaujímavé časy – v oboch zmysloch slova. Aj za našich čitateľov vám prajem veľa Božieho požehnania a múdrosti a ďakujem za inšpiratívny rozhovor.

Potešenie je na mojej strane a to isté prajem aj ja všetkým čitateľom!



Související články

Samostatný zbor Bratislava|Logos 1 / 2007 | Bohuslav Šlichtík |Představujeme
Zbor Viery v Debrecéne|Logos 2 / 2007 | Jaroslav Kříž |Reportáž
Tvoj zbor môže rásť|Logos 12 / 2018 | Jaroslav Kříž |Téma
Predstavujeme vám zbor z juhozápadného Slovenska|Logos 4 / 2016 | Lýdia Takácsová|Představujeme
Čo znamená zbor pre môj život|Logos 5 / 2016 | Redakce |Skutečný příběh