Zbor Viery v Debrecéne

V sobotu, 27. januára 2007, som na pozvanie pastora Ákosa Nemesa, ktorého poznáte z našich konferencií, slúžil v debrecénskom Zbore viery. Touto návštevou sme boli veľmi povzbudení, videli sme veľké množstvo ľudí, ktorí sa zhromažďujú, aby chválili Boha a počúvali Božie slovo. Videli sme, že práca, ktorú Boh začal v Debrecéne je seriózna a to čo sme videli, nám udáva smer a víziu, kam sa máme v budúcnosti uberať.

Ešte viac nás prekvapila škola, ktorá je hneď vedľa haly. V súčasnej dobe je v škole 200 žiakov a ich počet sa stále zväčšuje. Škola je postavená výhradne z dobrovoľných darov miestnych kresťanov. Práca, ktorú odviedli bratia v Debrecéne, je skutočne obdivuhodná.

Aké šťastné deti, ktoré môžu chodiť do školy, kde sa okrem základných vedomostí učia aj pobožnosti a sú chránené od skazy, ktorá hrozí v sekulárnych školách. Škola je veľkým cieľom, ktorý je aj pred nami.

Keď sme prišli do Debrecénu, mal som skutočne dojem, že sme v inej kultúre, niektoré stavby v meste na mňa pôsobili orientálne. Celá župa je poľnohospodárska, pomerne chudobná a o to viac nás prekvapilo, aké materiálne zázemie vybudovali miestni kresťania zo Zboru viery. Hala, v ktorej sa stretávajú, má rozlohu asi 800 m2 a pripravuje sa jej rozšírenie na trojnásobok, čím vznikne zhromažďovacia miestnosť pre 3000 veriacich.

Bohoslužby začali o 15,00 hod. po tom, čo asi pol hodiny pred začiatkom skupina presbyterov viedla v sále duchovný boj. Cieľom duchovného boja je zaviazať démonické sily, ktoré sa snažia kaziť bohoslužbu, zabraňujú kresťanom prijať a pochopiť Božie slovo, pôsobia nepokoj a zmätok. Výsledok duchovného boja sa prejavil hneď v úvode bohoslužby, chválospevy boli veľmi uvoľnené a radostné. Trochu závidíme našim južným bratom ľahkosť a spontánnosť, s akou vojdú do uctievania. Veriaci oslavujú Boha nielen celým srdcom, ale aj hrdlom a pohybom tela. Nevideli sme tam ani jedného znudeného, apatického, unaveného človeka. Čo ma prekvapilo hneď po chválach, bola kázeň k neveriacim a výzva ku spaseniu, čo nám prezrádza, že spasenie duší je v tejto cirkvi veľkým cieľom. Po výzve novoobrátení odišli na miesto, kde dostali ďalšie inštrukcie, a potom sme mali poslúžiť my zo Slovenska. Brat Tibor Starý zdieľal svedectvo o svojom obrátení a ja som mal kázeň Ako bojovať dobré boje viery. Bohoslužba trvala podobne ako u nás asi štyri hodiny a ubehla veľmi rýchlo. Domov sme sa vracali s veľmi dobrým pocitom, že charizmatické kresťanstvo v Európe nie je odsúdené do undergroundu, ale že aj tu je možné, aby boli veľké zbory, ktoré sú vážnym hlasom v spoločnosti.

Je niekoľko dôležitých vecí, ktoré som si v Debrecéne všimol a ktoré sú, podľa môjho názoru, za viditeľnými výsledkami. Okrem silného pomazania, ktoré je vo všetkých maďarských zboroch, videl som veľkú serióznosť a teologický fundament u každého, s kým som sa stretol. Miestni kresťania sú veľmi odovzdaní, pracovití, investujú čas aj forinty na rozvoj Božieho kráľovstva a práca ide neustále dopredu. Z celého srdca im prajeme, aby ich Boh požehnal.