Ale těm, kteří ho přijali, dal právo být Božími dětmi – všem těm, kdo věří v jeho jméno. (Jan 1,12) |
Myslím si, že každý kresťan tento verš pozná, a čo je podstatné, chce, aby sa napĺňal v jeho živote. Biblickí kresťania ho však často chápu veľmi svojsky. Myslia si, že hľadať Božie Kráľovstvo znamená: všetko nechať a iba sa modliť, vyznávať, prikazovať, povolávať, budovať vieru, eventuálne na podporu svojej viery hľadať nadprirodzené znamenie – niečo ako Eliášov obláčik na hore Karmel. Všetko to je dobré, ale samo osebe to nebude fungovať. Hľadanie Božieho Kráľovstva totiž znamená hľadieť do Božieho slova – a nielen hľadieť, ale aj vykonávať všetko to, čo je v ňom napísané. Hľadať Božie Kráľovstvo znamená podriadiť sa Božiemu slovu. Každý študent Biblie čoskoro pochopí, že na to, aby sme mali naplnené potreby a aby nám bolo „všetko pridané“, treba tvrdo pracovať. A platí to aj naopak, teda, že nestačí iba tvrdo pracovať, ale treba pridať i modlitbu a vieru. Ak ani vtedy veci nefungujú, treba hľadať ďalej, hľadať v Písme, čo nerobíme správne, a na základe Písma môžeme dôjsť k názoru, že treba zlomiť kliatbu alebo odstrániť zo života hriech.
Častým dôvodom toho, prečo neprichádzajú požehnania tak, ako by sme chceli, je jedna vlastnosť alebo postoj, a to je lenivosť. Lenivosť je problém oveľa väčší, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Napríklad, manželstvo, kde jeden z partnerov je lenivý, sa veľmi rýchlo dostane do skutočne vážnych problémov, ktoré vôbec nie je jednoduché riešiť. Okrem manželstva to, samozrejme, platí aj na každú komunitu, či už je to rodina, cirkev alebo partia, ktorá spolu podniká. Vďaka Bohu za Božie slovo, lebo lenivosti venuje pomerne veľký priestor, pomôže nám lenivosť identifikovať a odhaliť, lebo presne popisuje charakteristické znaky a symptómy lenivého človeka. Pre zvýšenie motivácie venovať pozornosť nasledovnému textu môžeme prehlásiť, že lenivosť je samotným opakom múdrosti. Nie je to hlúposť, ako si mnohí myslia, lebo aj keď je človek jednoduchší, ale usilovný, Pán ho bude pozitívne meniť a jeho život môže vykazovať pekné ovocie. Ak je však niekto lenivý, prídu na jeho život všetky možné kliatby.
„Leňoch hovorí: Lev je vonku, budem zabitý prostred niektorej z ulíc.“ (Pr 22,13) Leniví ľudia sú majstri výhovoriek: „Na ulici je lev; Narazil som na problém, problém, problém a problém; Z roboty som odišiel, lebo si na mňa šéf zasadol; V robote je prievan, zlá pracovná doba, zlí kolegovia, nikto nechce počúvať, keď svedčím atď atď…“ Letnično-charizmatickí lenivci k tomu pridajú ešte ďalšie výhovorky: „Niekto ma preklína; Mám problémy, lebo som konal duchovný boj,“ alebo: „Mám problémy, lebo sa veľa modlím a diabol na mňa zaútočil.“ Samozrejme, nemôžeme vymenovať všetky výhovorky, lebo lenivosť vyformuje z ľudí profesionálov a mnohé sú také prefíkané, že by im uveril aj skúsený kresťan. Lepšie je prijať zodpovednosť a chyby si priznať.
Často počujeme, že príčinou neúspechu je, že dotyčný nemá dostatočný kapitál na to, aby slušne zarábal, no čím viac financií do neho investuješ, tým väčšie dlžoby narobí. Usilovný človek vie svoje príjmy a výdaje skrotiť a vytvoriť podmienky trvalého rastu. Pre lenivého platí rada: „Ak si spadol do jamy, prestaň kopať.“
„Išiel som popri poli lenivého muža a popri vinici človeka bez rozumu. A hľa, všetko to bolo porastené pŕhľavou, jeho povrch bol pokrytý bodliakmi, a jeho kamenná ohrada bola zborená. A ja vidiac to priložil som svoje srdce, videl som a vzal som si naučenie. Len trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky, poležať si, a príde pozvoľna tvoja chudoba a tvoja núdza ako ozbrojenec.“ (Pr 24,30-34)
„Pre lenivosť klesá krov a pre opustenie rúk tečie do domu.“ (Kaz 10,18)
Čo tieto pasáže z Biblie vlastne popisujú? Vystihujú jeden jav, proti ktorému treba bojovať, a to, že všetko sa kazí, všetko sa rozpadá a všetko začnú postupne napadať paraziti, ako sú burina alebo baktérie. Iba usilovný a pracovitý človek vie nad týmto javom skutočne víťaziť.
Veci padajú zhora nadol a už nevyskočia nazad. To, čo bolo voľakedy vybudované, treba neprestajne udržiavať, lebo ak nie je usilovná údržba, všetko sa rúca.
Poriadok musíme neustále udržiavať, lebo „binec“ sa vytvorí hneď. Keď sa veci používajú – vyberajú sa zo zásuvky alebo riady z linky – nič sa samé späť nevráti. Dokáže to iba usilovná a pracovitá ruka. Je smutné (a nekresťanské), keď niekto povie, že nemôže nikoho pozvať na návštevu, aby nevidel stav jeho domácnosti. Pred človekom je možné neblahý stav zatajiť, ale Pán sa na všetko pozerá a nepáči sa mu to.
V dôsledku pádu človeka zem vydáva bodľač a tŕnie, invázne rastliny, ktoré netreba sadiť, hnojiť ani okopávať, ale stále sa objavia. Aj keď je pole poctivo vypleté a obrobené, objavia sa znovu a znovu. Burinu treba odstraňovať v pote tváre, a to nielen v poľnohospodárstve.
Hocikedy si pospať a podriemať by vedel každý z nás, no zaneprázdnený človek si to veľakrát nemôže dovoliť. Lenivý však sladkému vábeniu perín rád podľahne.
Tu sa dostávame k veľmi citlivej otázke, a to je nedostatok hygieny, špina a zápach. Podľa nášho názoru kresťanstvo v mnohom neblaho prispelo k tomu, že ľudia bojujú so špinou nedostatočne. Obraz o chudobnom, zanedbanom Ježišovi v roztrhaných šatách veľmi posilnil lenivosť. Teraz už aj historické kresťanstvo priznáva, že tento obraz nevykreslil Pána Ježiša Krista správne. Ježiš sa nenarodil v maštali preto, lebo jeho rodičia boli chudobní, ale preto, lebo nebolo voľné miesto v hoteli. O Pánove šaty nelosovali rímski vojaci preto, že by boli bezcenné, ale preto, že boli vysoko kvalitné a bola škoda ich trhať. Prvá vec, ktorú Hospodin urobil s izraelským národom po tom, ako s nimi uzavrel zmluvu na Sinaji, bola, že ich začal učiť poriadku. Prvý pokyn znel: „Operte svoje rúcha.“ Potom ich učil, ako sa majú zoradiť podľa kmeňov, podľa práporov, čiže zákon obsahoval okrem morálneho posolstva aj poučenia, akým spôsobom majú veriaci bojovať s dôsledkami pádu do hriechu. Izraelci museli svoje telesné potreby vykonávať zásadne za táborom a zahladiť všetky stopy. A Pán hovorí, aby to robili kvôli tomu, aby sa na nich nerozhneval. Je neuveriteľné, aký postoj majú k tejto oblasti veriaci – zanedbanosť a špinu vydávajú za prirodzenú krásu. Proti tejto „prirodzenej kráse“ však treba bojovať, treba si upravovať vlasy, fúzy, umývať si zuby, používať mydlo, odstraňovať špinu a zápach. Takže sme došli k tvrdému konštatovaniu, že človek, ktorý je špinavý a zapácha, je lenivý. Aby bolo úplne jasno, nehovoríme o tom, keď niekto príde z práce špinavý a spotený, reč je tu o tom, že v takomto stave nemá ísť do postele.
Aj tu treba zboriť mnohé hradby, lebo kresťania vychádzajú z predpokladu, že Pánovi sa nepáči, keď príliš dbáme o svoj zovňajšok – nepekné a nekvalitné šaty považujú za výraz pokory. Je smutné, keď na bohoslužby do Božej prítomnosti sa kresťania nevedia pekne upraviť, ale dostavia sa v neprimeranom oblečení. Ich dress code je vhodný na opekanie slaniny, a nie na bohoslužbu. Pán Ježiš povedal, že ľalie sú krajšie ako oblečenie Šalamúna, keď bol v najväčšej sláve, a ľudia z toho vydedukujú, že Pán Šalamúna odsúdil z prílišného prepychu. Nie. Pán povedal, že Šalamún bol oblečený slávne, teda snažil sa vyjadriť hodnotu, kvalitu, súlad, krásu, umenie hodné Pána a človeka, ktorý je stvorený na Jeho obraz.
Vážení, myslím, že uvedené myšlienky vás mnohých trochu zaskočili, ale prijmite moju radu, dajte sa poučiť a skúste urobiť v uvedených oblastiach nápravu. Budete prekvapení, ako rýchlo poskočí váš život dopredu, lebo Boh je Bohom poriadku, nie neporiadku, a keď je niečo pekné, nie je to hriech.
Je zaujímavé, že v súvislosti s lenivosťou Biblia hovorí, že príde bieda ako ozbrojenec (Prís 6,11). Čo to znamená? Nie je to nič iné ako finančné problémy. Keďže nie je príjem za prácu, rieši sa naplnenie potrieb pôžičkami, pôžičkami a zase pôžičkami. No nie každý veriteľ (špec. banky a nebankové inštitúcie) je ochotný o svoje peniaze prísť, a tak ich bude vymáhať. Nezriedka sa objaví exekútor, ktorý ako ozbrojenec začne silou vymáhať financie a zaberať hmotný i nehmotný majetok.
„Žiadosť leňocha zabije jeho samého, lebo jeho ruky sa vzpečujú robiť.“ (Prís 21,25) Je zaujímavé, že lenivosť má súvis so žiadostivosťou. Vieme, že v ľudskom tele pôsobia skazené žiadosti, a je skutočne úžasné, že Písmo odhaľuje, že človek, ktorý je žiadosťou ovládaný, je človek lenivý. Inými slovami, medzi závislosťami od alkoholu, drog, liekov, internetu alebo TV a lenivosťou existuje spojitosť. Napríklad, každodenné dlhé surfovanie po internete je pre lenivca úplne ideálne a ponára ho stále hlbšie do „močiara“. Všimni si napríklad narkomana – vykazuje všetky znaky lenivosti: nepracuje (alebo pracuje nedostatočne – zamestnania strieda, hľadá si jednorazové brigády…), je zanedbaný, ale čo je pozoruhodné, vždy nájde financie na kŕmenie svojej závislosti a na mobil s internetom.
Teraz sa dostaneme k veľmi zarážajúcemu konštatovaniu, a to, že lenivý človek, aj keď sa jeho život nachádza v zúfalom stave, má o sebe vysokú mienku. Šalamún hovorí: „Leňoch je múdrejší vo svojich očiach ako sedem odpovedajúcich rozumne.“ (Prís 26,16) Človek uvažuje takto: „Keby som sa do toho pustil, všetkým by som ukázal.“ „Keby som nemal smolu…“ „Keby proti mne všetci neintrigovali…“ Lenivý nechápe, ako ťažko sa dosahuje výsledok a že úspešný a pracovitý človek musí mnohokrát prekonať aj nepriazeň a intrigy. Keďže v pozadí lenivosti je pýcha, veľmi ťažko sa napráva – a najmä v domácom prostredí snaha napraviť veci vyvolá napätie a skončí hádkou. Po čase prichádza rezignácia, lebo nikto nechce žiť v permanentnom konflikte. Muž sa zmieri s tým, že je doma neporiadok, žena s tým, že muž sa neumýva, alebo že sa niekomu nechce do práce. Ťažko sa však prekonáva sklamanie z toho druhého.
„Zlorečený ten, kto koná dielo Hospodinovo nedbalo.“ (Jer 48,10a) Ako vidíme, nielen okultizmus prináša kliatby. Verte alebo nie, prináša ich aj nedbanlivosť, ktorá je zradná v tom, že nedbanlivý človek nemá pocit, že by nič nerobil. Síce robí, ale tak málo, nekvalitne a nemúdro, že výsledok je taký, ako keby nerobil nič. Je to podobné výrobnému procesu, pri ktorom sa niekoľko operácií jednoducho vynechá a výsledkom bude nepodarok.
Aj v tomto prípade môže prísť na rad argument: „Ale veď som prácu urobil.“ Dobre, ale ak napríklad zákazka nebola urobená načas, ten, kto si prácu objednal, pre nedodržanie termínu prichádza o zisk.
§
Možnože nám nikdy nenapadlo zamyslieť sa nad významom práce týmto spôsobom. Bežne uvažujeme, že chodíme do roboty iba preto, aby sme získali nejaké peniaze. Výsledkom takejto motivácie je snaha urobiť čo najmenej a zarobiť čo najviac. Peniaze však nie sú jedinou odmenou za prácu. Práca je totiž Boží príkaz: „… šesť dní budeš pracovať“. Kazateľ radí, aby sme si zobrali príklad od mravca, ktorý sa nenamáha iba kvôli tomu, že ho vidí jeho šéf, ale preto, že je to jeho prirodzenosť. „Iď k mravcovi, leňochu; viď jeho cesty a zmúdrej. On, ktorý nemá vodcu ani správcu ani panovníka, pripravuje v lete svoj chlieb; zhromažďuje svoju potravu včas žatvy. Dokedyže budeš ležať, leňochu? Kedy už povstaneš zo svojho spánku?“ (Prís 6,6-9) Môžeme spomenúť ešte jeden negatívny príklad. Sluha, ktorý odmietol pracovať na rozmnožení hrivien pre svojho Pána, bol odsúdený takto: „Zlý sluha a lenivý, vedel si, že žnem, kde som nesial, a zhromažďujem stade, kde som nerozsypal. Tak si mal hodiť moje peniaze peňazomencom, a ja príduc bol by som vzal svoje s úrokom.“ (Mt 25,26-27)
Ako už sme vyššie spomenuli, lenivosť je masívny a ťažko riešiteľný problém. Ak tento článok pomohol niekomu sa napraviť, potom splnil svoj cieľ.
Pokračujeme | | | Logos 9 / 2012 | | | Jaroslav Kříž | | | Pokračujeme |
Boží dílo na Vysočině | | | Logos 11 / 2017 | | | Jaroslava Krbcová | | | Ze života církve |
Marcová konferencia Kresťanského spoločenstva | | | Logos 4 / 2011 | | | Alena Filipková | | | Ze života církve |
Preklad Biblie | | | Logos 1 / 2012 | | | Daniel Šobr | | | Překlad Bible |
Evanjelium podľa Matúša | | | Logos 1 / 2013 | | | Daniel Šobr | | | Překlad Bible |