Ešte o undergounde

Odznelo niekoľko kázní, a tiež sme tieto myšlienky o undergrounde prezentovali v našej periodickej tlači. To, že sme sa začali zaoberať touto témou, bola reakcia na nezdravé správanie v niekoľkých našich zboroch. Vtedy som netušil, že snaha o nápravu vyvolá reakcie v zboroch mimo našu cirkev. Zdá sa, že väčšina veriacich, vrátane vedúcich služobníkov, pochopila, že obhajovať heslo „čím menšie, tým lepšie“ je nesprávne a hľadá cestu k napredovaniu a rastu. No stretli sme sa aj s reakciami, kedy sa zvlášť vedúci malých nerastúcich zborov snažia tento stav naďalej obhajovať a tvrdohlavo pozdvihujú hlas proti prebudeniu. Z tohto dôvodu som sa rozhodol ešte raz, pokiaľ možno jednoducho a zrozumiteľne, vysvetliť, čo chápeme pod pojmom underground, čo je za myšlienkami na jeho obhajobu a chcem ukázať aj smer, ako je možné sa z neho dostať.

Máme byť soľou a svetlom, alebo v podzemí?

Nezaujatému čitateľovi Biblie nemôže uniknúť veľkosť vízií, ktoré Boh dáva pred svojich služobníkov. Ježiš hovorí, že svetlo má byť viditeľné a nemožno ho dať na skryté miesto ani pod nádobu. Ježiš svojich učeníkov zrejme šokoval, keď ich poslal rozšíriť evanjelium do celého sveta. Cirkev v prvých dvoch storočiach zobrala slová svojho Majstra vážne a so všetkou vierou a dynamikou šírila zvesť o vzkriesení Ježiša Krista Nazaretského a odpustení hriechov skrze vieru v Jeho meno. Apoštoli chodili na miesta, kde sa stretávalo najviac ľudí a smelo hovorili Božie slovo. Cez početné nepriateľstvá a snahu zastaviť ich, sa však Božie slovo šírilo ďalej. V Biblii nájdeme dokonca presné záznamy o tom, ako prvá cirkev dynamicky rástla. Po prvej Petrovej kázni uverilo tritisíc ľudí.

Undergroundová cirkev je malá cirkev, zaoberajúca sa vlastnými problémami bez akéhokoľvek vplyvu na spoločnosť

O kúsok ďalej čítame, že počet veriacich mužov sa rozrástol na päťtisíc. Keď prirátame aj ženy a zoberieme do úvahy, že cirkev naďalej rástla, zistíme, že sa dennodenne stretávalo na nádvorí chrámu v Šalamúnovom stĺporadí okolo 20-tisíc veriacich. V 8. kapitole Skutkov čítame, že Filip vošiel do Samárie a bolo zmenené celé mesto. Výsledkom služby apoštola Pavla boli veľké zbory v Korinte a v Efeze, kde bolo niekoľko desiatok tisíc veriacich po niekoľkých rokoch Pavlovej služby. Vo svetle týchto biblických faktov vyznievajú tvrdenia, že skutočne kvalitný duchovný život sa odohráva v skupine, ktorá má niekoľko desiatok ľudí, minimálne smiešne. Lepšie povedané, bolo by to smiešne, keby tieto tvrdenia nezabraňovali ľuďom vojsť do Božieho kráľovstva. Nech si každý poctivo zodpovie otázku, či tieto myšlienky inšpiruje Svätý Duch alebo satanské sily. Diabol nechce, aby evanjelium Ježiša Krista ovplyvňovalo spoločnosť, preto tých, ktorí sa znovuzrodili, naplnili Svätým Duchom, chce priviesť k rozhodnutiu, aby zostali mimo spoločenského diania a v úzkom kruhu sa venovali zbožnosti, vyhýbajúc sa príkazom Ježiša Krista o šírení evanjelia. Takúto skupinu máme na mysli, keď používame slovo underground. Je to cirkev malá, zaoberajúca sa vlastnými problémami, bez akéhokoľvek vplyvu na svoje okolie.

Skúmajme, prečo majú takéto myšlienky úspech, namiesto toho, aby došlo k oceneniu rastu a napredovania. Prvým dôvodom je, že nemáme príklad, model toho, ako vlastne má vyzerať cirkev a život v nej. Niekto môže namietať, že tu predsa sú veľké historické cirkvi, ktoré dávajú odpoveď na cestu spasenia a vedia vyformovať v ľuďoch správny životný štýl. V drvivej väčšine prípadov to však nie je pravda. Väčšina veriacich v týchto cirkvách praktizuje svoju vieru povrchne, skôr ako súčasť kultúry a dodržiavania národných tradícií, niektorí sú vedení vyložene ako mŕtve duše. Samozrejme, nie je to tak vo všetkých prípadoch, vieme, že aj vo veľkých historických cirkvách sú ľudia, ktorí sa rozhodli celým srdcom hľadať Boha. Ich hlad po Bohu je uspokojený vtedy, keď udržujú dobré osobné spoločenstvo s Bohom, vyhýbajú sa hriechu a nájdu niekoľko rovnako zmýšľajúcich ľudí, s ktorými sa stretávajú v menšom počte, a tak praktizujú svoju pobožnosť. Sú presvedčení, že oni sami nemajú na stav a rozvoj cirkvi zásadný vplyv, rozmýšľajú, že cirkev tu bola, je a bude aj bez ich pričinenia. Možno sa párkrát pokúsili o obnovu vo vlastnej farnosti, no po určitej dobe sa zmierili so stavom a so životom v undegroundovej skupine. Aj keď takíto veriaci opustia veľkú historickú cirkev, veľmi dlho im trvá, kým pochopia, že cirkev budúcnosti bude taká, ako na tom my budeme pracovať. Znovu vidia naplnenie svojej potreby v úzkom kruhu a sú spokojní s tým, že urobili pokrok v teologickom poznaní, keď na základe Biblie pochopili, že veľa vecí, ktoré robili predtým bolo neosožných, ba dokonca v rozpore so Svätým Písmom.

Druhým dôvodom, prečo ľudia považujú menšie spoločenstvo za lepšie, je ich ego, lebo sa nechajú zviesť peknými rečami. Sladké falošné reči sú hlavnou silou formujúcou malé cirkevné prostredie. Ľudia sú volaní do domáceho prostredia, je im ponúknutý osobný vzťah, sú pozývaní na obed, veľa sa hovorí o priateľstve a vydanosti jeden druhému a prostá obeť si ani neuvedomí, že padla do pasce psychických pút. „Lebo takí ľudia neslúžia nášmu Pánu Ježišu Kristovi, ale svojmu vlastnému bruchu a dobrými a peknými rečami zvádzajú srdcia tých, ktorí nemyslia na zlé.“ (Rim 16,18) Po veľmi krátkej dobe vyprchá pôvodné nadšenie. Vyjde najavo, že v skupine až toľko lásky nie je a sľubovaný „malocirkevný raj“ sa nekoná. Vytrhnúť sa z tohto prostredia je veľmi ťažké, prichádza ďalšia psychická manipulácia, prichádzajú obvinenia: „Veď sme toľko pre teba urobili ... “, „To by si nám predsa neurobil … “ a pod.

Malá cirkev nie je lepšia ako veľká

Tvrdenie, že v malom zbore je väčšia kvalita, hlbší vzťah s Bohom a viac lásky, je úplne obyčajná lož. Už to, že je skupina malá, samo hovorí proti týmto myšlienkam. Ak by sa naozaj Bohu ľúbil život tejto komunity, potom by mali rovnakú priazeň ako apoštoli, začali by sa rozrastať a naplnilo by sa Slovo: „Chválili Boha a mali milosť u všetkého ľudu. A Pán pridával cirkvi zachránených každý deň.“ (Skutky 2,47) Malá cirkev nie je lepšia, lebo iba vtedy, keď sa cirkev rozrastá, Svätý Duch koriguje rôzne prehnané dôrazy, iba vtedy, keď je napredovanie, ľudia hľadajú cestu von, ak sa aj dostali načas do stagnácie. Malý zbor nie je lepší, lebo v ňom sa nevyformujú nasledovaniahodné vzory, preto je v malých cirkvách ťažké dosiahnuť, aby deti chodili s Bohom. V malej cirkvi človek nenájde životného partnera, preto dochádza k tomu, že veriaci človek túžbu po manželstve a rodine rieši sobášom s neveriacim.

Malý zbor nie je lepší, lebo sa v ňom nerozvinuli služobníci. Veľký služobník vykoná veľké skutky a vyrastie z jeho služby veľká cirkev. Neexistuje veľký človek bez veľkých skutkov. Biblickí hrdinovia boli práve preto hrdinovia, lebo vykonali pred Hospodinom veľké skutky. Hrdinovia viery neboli egoisti, vystupovali verejne, ich služba mala vplyv na masy. Vďaka Bohu, je to tak aj dnes. Po svete prebiehajú prebudenia. Boží muži ako sú Benny Hinn, Reinhard Bonnke, Sándor Németh, privádzajú ľudí do Božieho kráľovstva po desaťtisícoch, v niektorých prípadoch môžeme hovoriť o miliónoch. Napríklad evanjelista Carlos Annacondia má vplyv na prebudenie v celej Južnej Amerike. Z týchto hrdinov si treba brať príklad, učiť sa od nich a robiť veci tak isto, ako robia oni. Iba potom budeme mať podobné
výsledky. S tými, ktorých slogan je „kleine aber feine“ sa netreba zaoberať. Treba pracovať na prebudení a nenechať sa zmalátnieť. V súčasnosti sa ešte stále stretneme s tým, že malocirkevní vedúci underground obhajujú, a keď nikto nemá záujem im načúvať, začnú tieto myšlienky nanucovať. Žiaľ, neustále dochádza k tomu, že do zdravých rozvíjajúcich sa zborov vnikajú postrannými cestami tí, ktorí sa snažia prebudenie zastaviť. Na toto prenikanie používajú aj médiá, ako sú mobilné telefóny, e-maily, listy a pod. Netreba sa tým zaoberať, treba pracovať na prebudení. Každý dostane odmeny alebo trest za to, čo robil. Niekto je na to, aby pracoval na prebudení a zase niekto je na to, aby sa protivil. Nič nové pod slnkom.

Nepochopenie moci

Hlavným dôvodom, prečo sa vytvárajú zbory bez vplyvu na spoločnosť, je nepochopenie otázky moci. Všetka moc pochádza od Boha. Preto je Boh Bohom. Boh je šťastnou a slobodnou bytosťou práve preto, že má všetku moc. Väčšina znovuzrodených kresťanov je presvedčená, že ide iba o spirituálnu moc, z čoho vyplýva, že považujú za správne zaoberať sa iba duchovnými otázkami. Ježiš nepovedal, že mu je daná iba spirituálna moc, ale všetka. Otázku moci najlepšie pochopila rímskokatolícka cirkev, z čoho pramení jej obrovský vplyv na spoločnosť. Okrem duchovnej moci, ktorá je zverená cirkvi, sú aj ďalšie oblasti, v ktorých sa moc prirodzene uplatňuje. Nebrať to do úvahy, je nerozumné. Okrem cirkvi sa moc uplatňuje ešte v štáte, v rodine a v zamestnaneckom pomere. Napríklad rodina je zdravá iba vtedy, keď každý pozná hierarchické usporiadanie rodiny a správa sa podľa svojich práv a povinností. Rodinu má viesť otec, preto je muž vybavený väčšou psychickou a fyzickou silou. Nie je dobre, ak sa vytratí mužnosť a rodinu vedie (nevedie) infantilný mystický Achab, ktorý nevie uplatniť svoju právomoc. Moc najlepšie pochopíme v politickom systéme. Štát je organizovaný na základe moci už od Noeho. Pokiaľ vláda svoju moc nezneužíva, je všetko v poriadku. Pokiaľ nesie „meč proti bezbožným“ ako hovorí Písmo a chráni spravodlivých, podporuje šírenie evanjelia, potom moc používa legálne. V prípade, že je vláda skorumpovaná a zneužíva svoje postavenie v prospech vlastného obohatenia a spravodlivosť nie je vymožiteľná, celý štát sa dostáva do problému a Boh bude takých politikov a úradníkov súdiť. Podobne v zamestnaní je nerovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom, lebo zamestnávateľ disponuje hospodárskou mocou. Teraz to možno niektorých pobúri, ale hlavou všetkých týchto štruktúr je Nazaretský Ježiš. Ježiš je nielen hlavou cirkvi, je aj najvyššie postavený v politickej hierarchickej štruktúre, lebo je Pán pánov a Kráľ všetkých kráľov, Pán všetkých prezidentov a premiérov, ktorí by sa mu mali podriaďovať. Ježiš je tiež hlavou všetkých rodín, keďže hlavou muža má byť Kristus. Nepochybujeme o tom, že Pán Ježiš je tiež Pánom všetkých podnikateľov a hlavne šéfom všetkých bánk. Jemu sa všetci budeme zodpovedať z toho, ako sme jednali v rámci právomocí, ktoré nám zveril.

Problém je v tom, že moc nad zemou, ktorú Boh dal pôvodne človeku, uchvátil Satan. To je dôvod, prečo dochádza k úplne deformovaným nespravodlivým spoločenským režimom a zneužívaniu moci. Tiež je to dôvodom, prečo je hospodársky systém sveta tak nespravodlivý. Väčšina majetku celého sveta sa dostala do rúk malej menšiny ľudí. Samozrejme, že do príchodu Ježiša Krista Nazaretského sa nepodarí tento stav zmeniť. To však nie je dôvod, prečo sa o to vo svojom okolí nemáme pokúšať. Je nám jasné, že v tomto veku nedôjde k tomu, aby všetky choroby boli uzdravené, a aj tak sa modlíme a budeme modliť za chorých. Taktiež nám je jasné, že nikdy v žiadnom štáte nebude nastolený úplne správny politický poriadok, je však správne pokúšať sa o nápravu správy vecí verejných, pokiaľ je to len možné. To isté platí aj v oblasti hospodárstva. Veriaci nikdy nebudú disponovať podstatnou časťou svetového majetku, nie je to však dôvod, aby sa legálnou cestou nesnažili majetok nadobudnúť a použiť na správne, ušľachtilé ciele. Vráťme sa k otázke undergroundu. Práve otázka moci je tu programovo deformovaná. Ak sa niekto angažuje vo verejných veciach, obvinia ho zo svetáctva, ak niekto učí druhých vyjsť z dlžôb, obvinia ho z túžby po peniazoch. Keď sa začne hovoriť o moci, o raste a o úspechu, ich maličká dušička sa ešte zmenší, lebo dostanú panický strach, že dôjde k odhaleniu ich skutočného stavu. Ich úspech a pozícia je totiž možná iba v atmosfére celkového neúspechu. Veď jednooký môže byť kráľom iba medzi slepými.

Kto brzdí prebudenie

V prvých kapitolách zjavenia Jána sú listy siedmim zborom v Ázii, ktoré majú zásadnú dôležitosť aj pre cirkvi posledných dôb, v ktorých žijeme. Keďže sú tam spomenuté určité mená ako sú Jezábel, Balám alebo Mikulášenci, znamená to, že tieto sily sa budú stavať proti prebudeniu aj v týchto časoch.

Mikulášenci – Na základe tohto prekladu pôvodného mena nedôjdeme k žiadnemu správnemu záveru. V origináli je použitý výraz Nikolaiti, čo je slovo zložené z niké a laos. Niké znamená víťazstvo, laos znamená ľud, čiže ľudia uchvátili moc v cirkvi. Nie je praktizovaná vláda Božia skrze Bohom poslaných služobníkov, ale v skutočnosti vplyv v malom zbore majú ľudia, ktorí sú rafinovanejší a psychicky silnejší jedinci. Snažia sa znemožniť Božím služobníkom, aby praktizovali svoj vplyv v zbore cez zjavenie a Božiu moc, ale uplatňujú na veriacich duševný vplyv. Veľmi často sú to ženy, ktoré rafinovanými spôsobmi pohýnajú stádo smerom na púšť. Nikolaiti neznášajú mužnosť, neznášajú radikálnych Božích služobníkov. Bližšie sú im infantilné úsmevy a potľapkávanie. Čím sú viac oslabovaní legálni vodcovia, ktorí majú aj zodpovednosť, tým viac majú priestor Nikolaiti, až úplne zničia zbor.

Dôvodom, prečo sa vytvárajú zbory bez vplyvu na spoločnosť, je nepochopenie otázky moci.

Ďalšou menovanou silou je Jezábel. Jehu charakterizoval Jezábel ako ženu, ktorej je blízke čarovanie a smilstvo. Ak vládu prevezme ľudská psychika, nezostane iba pritom, pridá sa duch Jezábel a začne nutkavé prorokovanie. Prostí ľudia si myslia, že ide o vedenie Svätým Duchom, v skutočnosti je dominantnou silou v zbore duch Jezábel. Preto dochádza k veľmi komplikovaným vzťahom medzi mužmi a ženami, rozpadu manželstiev atď. Nedávno som počul, že v jednom asi 50-člennom charizmatickom zbore sú štyri ženy s úradom proroka. Tvrdím, že je to lož. Keby bol v zbore čo i len jeden hodnoverný prorok, potom by zbor po 30-tich rokoch nemal 50 členov, ale bolo by zasiahnuté celé mesto podobne ako pri službe Filipa v Samárii. Práca Nikolaitov a Jezábel sa zmieša pri službe tzv. vnútorného uzdravovania. Všimnite si, že spĺňa všetky znaky. Vnútorným uzdravovaním sa zaoberajú ľudia, ktorí nie sú povolaní od Boha, nie je za nimi ovocie v podobe učeníkov, nevedia poukázať na požehnanie vo svojom živote. Pri službe uzdravovania je prítomná aj mystika, vizionárstvo, ktoré sa vydáva za duchovné obdarovanie. Je pre mňa až neuveriteľné, koľko ľudí sa dá na túto hlúposť nachytať a nechá sa pastorovať od ľudí, ktorí nemajú ani zjavenie, ani ovocie, ani osobný úspech. Vnútorné uzdravovanie si nemôžeme mýliť s pastoráciou. Pastoráciu môžu vykonávať iba Boží služobníci, ktorí sú preverení časom, ich život donáša ovocie a nesie na sebe pečať Svätého Ducha. Špeciálne podlé na vnútornom uzdravovaní je to, že ľudia sa pred „uzdraviteľom“ otvoria, celkom odhalia všetky intimity, čím sa dostanú do stavu zahanbenia a poníženia pred svojím guruom. Nikdy nebudú mať rovnoprávny vzťah a to je práve to, čo Nikolaiti chcú dokázať.

Treťou silou je Balám. Balám je veľmi zvláštna a sporná postava, evidentne poznal Boha, ale dôsledky jeho pôsobenia boli pre Izrael zničujúce. Vedel sa dostať do pomazania, vedel aj odovzdať Božie posolstvo. Veľkým hlasom slávnostne žehnal Izrael, ale keď skončil žehnanie, poradil nepriateľovi Izraela, Balákovi, ako Izrael zničiť. Zvláštne. Balám je taký človek, ktorý správne hovorí, ale dôsledky jeho pôsobenia (ovocie) sú pre cirkev zničujúce. Preto vždy musíme pozerať na ovocie. Nedajme sa zmiasť tými, ktorí sa pekne usmievajú, používajú správne a pekné slová, ale robia všetko preto, aby nás znechutili a zastavili prebudenie. To, že to robia milo a rafinovane, dokonca možno niekedy v nevedomosti, ich neospravedlňuje. Ich charakteristickým rysom je, že aj po upozornení nikdy nebudú robiť pokánie. Veľakrát sme upozorňovali na množstvo falošných proroctiev, ktoré odznievajú v charizmatických zboroch v Čechách a na Slovensku. Veľa falošných proroctiev bolo vyslovených aj na služobníkov, ktorí idú do prebudenia, ale ani tie sa nenaplnili. Cieľom môjho článku nie je, aby niekto urobil pokánie z praktík Nikolaitov, Jezábel alebo Baláma. Jezábel sa nikdy neobrátila, ani Balám, ani Šimon mág.

Cieľom tohto článku je ochrániť zdravé zbory pred falošnými bratmi a vlkmi v baránkovom rúchu. Vďaka Bohu, je to možné. Veď Boh nás nepredurčil na to, aby sme skrachovali, ale napredovali. Ježiš povedal, že ani brány pekiel nezastavia cirkev.