Globalistická spoločnosť dnes

Volanie po sociálnej spravodlivosti

Ľudia túžia po utópii, po svete, kde nie je vojna, hlad, korupcia a žiadne zlo. Každý podvedome tuší, že je to nesprávne, ale aj tak sa človek každý deň prebúdza vo svete, kde stále číta o negatívnej realite okolo nás. Mladí vychádzajú do ulíc, vykrikujú rôzne slogany a zapaľujú oheň kvôli svojmu snu o sociálnej spravodlivosti. Zo svojho vnútra kričia: „To nie je fér!“ Nevedia porozumieť, ako môže byť niekto bohatý, iný chudobný; niekto chytrý a vynikajúci, iný nie tak chytrý a klesajúci; niekto silný, iný slabý; niekto chorý, iný zdravý. Myslia si, že toto sa dá spoločensky vyriešiť.

Platónova utópia aj Aristotelov pohľad na ideálnu sociálne spravodlivú spoločnosť zlyhali. Marx a Engels prišli s ďalším pokusom, Lenin to učil a Stalin to uplatnil v praxi. Dnes vieme, že to bol omyl, ktorý spôsobil miliónom ľudí smrť hladom aj násilím.

Milénisti (generácia Y) sa stali cynickí voči rodine, poslušnosti zákonom, tvrdej práci a akémukoľvek idealizmu. Naučili sa reagovať na všetko, čo ich uráža. Potom hľadajú sociálnu spravodlivosť svojou vulgárnosťou, výtržnosťami a odporom voči vláde.

„Existuje generácia, čo preklína svojho otca a svoju matku nežehná; generácia, čo sa pokladá za čistú, ale nie je obmytá zo svojej špiny. Generácia, ktorá má pyšné oči a dvíha ich vysoko. Generácia, ktorá má zuby ako meče a chrup ako nože, aby vyžrala bedárov zo zeme a chudobných spomedzi ľudí.“ (Pr 30,11-14)

Šalamún hovorí o živote v našej fyzickej realite (pod slnkom), že v tomto svete veci podliehajú náhodným zmenám, ktoré vplývajú na osud človeka. O neobrátenom človeku hovorí: Silný, zručný či intelektuálny môže povstať k dočasnému úspechu, ale aj jeho karty sa môžu zamiešať, keď to nikto nečaká a nakoniec človek aj tak neúprosne zomrie.

„Rob všetko zo svojej sily, čo môže tvoja ruka urobiť, lebo v záhrobí, do ktorého sa uberáš, niet práce ani myšlienky, ani poznania, ani múdrosti. Opäť som videl pod slnkom: rýchli nevyhrávajú beh, ani hrdinovia boj, múdri nezískavajú chlieb, ani rozumní bohatstvo, ani priazeň nie je pre tých, čo vedia: ale čas a náhoda ich postihne všetkých. Lebo ani človek nepozná svoj čas; ako ryby, ktoré sa lovia do zhubnej siete, a ako vtáky, ktoré sa chytajú do osídiel, tak bývajú polapení ľudia v zlý čas, keď zrazu pripadne na nich.“ (Kaz 9,10-12)

Biblia nehovorí o tom, že by bolo možné dosiahnuť sociálnu spravodlivosť. Ježiš skôr tvrdí, že chudobní vždy budú medzi nami (Jn 12,8). Aj v súde musíme byť spravodliví a neodsúdiť človeka na základe toho, čo má alebo čo nemá.

„Pri súde sa nedopúšťajte bezprávia. Nenadŕžaj chudobnému ani mocnému. Súď spravodlivo svojho súkmeňovca.“ (Lev 19,15)

Akcia „Okupuj Wallstreet“

V roku 2011 vyšli na Manhattane pred najznámejšie banky v Spojených štátoch mladí liberáli a spravili čudný a nechutný protest proti nenásytnosti a korupcii veľkých korporácií. Demonštranti sa zamerali na sociálnu a ekonomickú rovnosť. Ich slogan bol: „My sme tých 99%,” čím vyjadrovali myšlienku, že bohatstvo sveta je nespravodlivo rozdelené medzi jedno percento najvyššej spoločnosti. Protestujúcich jemne nazvali ako proti-konzumentskí a pro-klimatickí. Upútali však pozornosť médií najmä kvôli svojmu obscénnemu správaniu, nudizmu a užívaniu drog.

Akcia „Pochod žien“ 

V roku 2017 vyšiel feministický zástup (Women’s march) do ulíc a veľmi obscénne, hrubo a agresívne protestovali proti inaugurácii Donalda Trumpa. V ich očiach je Trump najväčší mužský šovinista a diktátor. Bol to údajne najväčší pochod v histórii modernej Ameriky. Účastníčky hovorili o revolúcii, rovnoprávnosti, rovnosti, spravodlivosti, láske a ďalších podobných heslách. Nerozumejú ale tomu, že láska nie je neslušná. Za povšimnutie stojí zmieniť spoločné ružové štrikované čiapky s mačacími ušami (rohami). História takýchto „čiapok slobody“ alebo frygických čiapok siaha až do štvrtého storočia. Boli nosené ako symbol nezávislosti a emancipácie. Počas Francúzskej revolúcie sa tieto čiapky stali symbolom proti monarchistom. Podobné čiapky teda nosili v časoch veľkých sociálnych hnutí. Naposledy tieto čiapky mali aj účastníci pochodu za legalizáciu marihuany. 

Biblia hovorí, že gógsko-magógsky útok na Izrael umožní bezhraničný globalizmus v spoločnosti:

„Všetci bývajú bezpečne. Vystúpiš ako búrka, prídeš ako oblak zakryť krajinu, ty i všetky tvoje hordy. Mnohé národy budú s tebou. Takto vraví Pán, Hospodin: Toho dňa ti prídu na um myšlienky, vymyslíš zlomyseľný plán a povieš: Vystúpim proti otvorenej krajine a prídem na pokojných ľudí, ktorí bývajú bezpečne. Všetci žijú bez hradieb a závor a nemajú ani dvere.“ (Ez 38,8b-11)

Hnutia liberálnych ľavičiarov

Nedávne americké, holandské a francúzske voľby ukázali, že svet je názorovo rozdelený na dve takmer rovnaké polovice: na globalistov (extrémna ľavica) a nacionalistov (extrémna pravica). Inými slovami, svet sa silne spolarizoval, o čom svedčia mnohé nepokoje po celom svete.

Pre pochopenie toho, čo sa myslí pod pojmom ľavica, sa pozrime na tieto skupiny:

• krajná ľavica: sociálni populisti, demokratickí socialisti, komunisti
• ľavica: feministi, socialisti, anarchisti; hnutia pre národné, etnické a regionálne autonómie
• nová ľavica: hnutia za občianske práva, práva LGBTQ, za potraty, za legalizáciu drog, za emigráciu, za záchranu zvierat a ochranu klímy
• hippies, hipsters a ďalšie podobné skupiny

Teraz si vieme predstaviť, o akej sociálnej kultúre je reč. Herbert Marcuse, otec modernej ľavice tvrdí: „Všetky otázky materiálnej existencie boli vyriešené, preto morálne príkazy a zákazy už nie sú relevantné.“ V tejto výstižnej vete vidíme, čo je za týmito ľavicovými hnutiami. Ide o vzburu voči konzervatívnym hodnotám. Práve tieto skupiny sú dnes najagresívnejšie proti kresťanstvu.

Liberálna ľavičiarska propaganda sa dá zhrnúť biblicky: „hovoriť na dobré zlé a na zlé dobré“. Vezmime si niekoľko príkladov:

• používajú termíny: hejteri, homofóbovia, islamofóbovia, „zločin z nenávisti“
• snažia sa dať do rovnosti náboženské presvedčenie s rasou, t. j. výhrady voči určitej náboženskej skupine nazývajú rasistickým činom
• veľmi sa boja slobody prejavu

Najväčšie protesty proti prezidentovi Trumpovi organizovali feministky. Treba sa tiež logicky zamyslieť nad tým, prečo sa proti nemu zmobilizoval spolok čarodejníkov, ktorí ho chcú mágiou zosadiť z prezidentského úradu. Ak sú proti nemu čarodejníci, zrejme je na opačnej strane ako oni. Preto je mnohým kresťanom čudné, že niektorí kresťania sú proti Trumpovi, čím sa automaticky stavajú na tú istú stranu ako čarodejníci.

Treba si všímať, že mnohé mainstreamové médiá sú nasiaknuté ľavicovým liberalizmom. U ľudí ich príbehy vyvolávajú emócie, ktoré sa potom ľahšie zdieľajú a sú lepšie zaplatené. Internetová komunita je tiež z väčšej časti zložená prosociálnymi skupinami, takže napríklad Wikipedia je z väčšej časti ľavičiarska, čo si treba pri jej čítaní uvedomovať.

Nárast nacionalizmu tiež veľmi neteší ľudí s kresťanským svetonázorom. Krajná pravica sa v jednotlivých štátoch dostáva do parlamentu (napr. aj na Slovensku). Tieto skupiny ohrozujú slobodu náboženstva a svedomia. Niečo podobné sme teraz mohli vidieť v Rusku, keď zakázali jehovistický kult – toto môže znamenať, že jedného dňa zakážu aj Bibliu.

Avšak, na základe Písma sa učitelia proroctva nazdávajú, že antikrist bude globalistom (Zjv 13,7-8). Globalizmus je rozšírený najmä medzi mladou generáciou (generácia Y). Zdá sa, že práve Obama zatlačil mladých ľudí viac doľava.

Biblia predpovedá, že v posledných dňoch narastie globalizmus zároveň s nacionalizmom: „Povsta­ne skupina ľudí voči skupine ľudí.“ (Lk 21,10)

V súvise s tým, že vo svete silnejú ľavicové myšlienky, ľudia prestávajú veriť demokratickému zriadeniu spoločnosti a jej kapitalistickému systému, čím sa automaticky prikláňajú k socializmu.

Problém ľavice

Najväčší problém ľavicového zmýšľania je v tom, že títo ľudia chcú zmeniť človeka zmenou spoločnosti. Pravicoví konzervatívni ľudia chcú zasa zmeniť spoločnosť zmenou človeka. To znamená, že ľavičiari sa pokúšajú opraviť spoločnosť (napr. riešiť svetový klimatický problém), aby bol človek a svet lepší. Konzervatívci idú na to zvnútra von a radšej sa snažia pozitívne ovplyvniť charakter človeka (naučia ho, aby bol k prírode zodpovedný). Jednoduchá logika prezradí, že ľavicové zmýšľanie nemôže fungovať a je to len začarovaný kruh.

Kresťania nezapojení do cirkvi

Svetové hnutie vzbury voči hierarchiám sa dotklo aj cirkvi. Ľudia sú z cirkvi sklamaní a zostávajú duchovnými samotármi. Najnovšie rozsiahle výskumy skupiny barna odhalili nové fakty, a to, že je veľa tých, ktorí tvrdia, že milujú Ježiša, ale nie cirkev. Túto sociálnu skupinu nazývajú unchurched, čo znamená „bez spojenia s cirkvou“. Dnes je v USA v takomto stave takmer polovica ľudí. Osemdesiat percent z nich je v rokoch 33 až 70 a väčšinou sú to bieli (63%), skôr demokrati (30%) než republikáni (25%) a najviac ich je na juhu (33%), potom na strednom západe (30%) a západe (25%), a najmenej na severovýchode krajiny (13%). Napriek tomu, že nechodia do cirkvi, majú silnú ortodoxnú vieru: veria, že je jeden Boh (93%), je všadeprítomný (95%), je všemohúcim Stvoriteľom a vládne vo svete (94%). Zachovávajú si pozitívny pohľad na náboženstvo a sú duchovní v súkromí (89% oproti evanjelikálom 92%). Ich viera je tak privátna, že sa o nej nezdieľajú (iba jeden z piatich), ani nie sú presvedčení o tom, že by mali vieru šíriť (traja z desiatich). Napriek tomu vedú modlitebný život (83% oproti praktizujúcim kresťanom rovnako 83%). Písmo však čítajú o polovicu menej než praktizujúci kresťania, aj čítajú menej kníh o duchovnom živote, čo poukazuje na ich odmietanie autoritatívnych zdrojov kresťanskej identity. Stále hľadajú Boha, ale niektorí už viac neformálne, za pomoci meditácie, ticha, v prírode, ba dokonca jogou. Títo ľudia sú zrejme otvorení na duchovné debaty, ale pravdepodobne nie veľmi na debaty o cirkvi.

Je veľa tých, ktorí tvrdia, že milujú Ježiša, ale nie cirkev. Túto sociálnu skupinu nazývajú unchurched, čo znamená „bez spojenia s cirkvou“.

Podobné skupiny sa objavujú všade vo svete a vzburu voči zriadeniu Ježiša Krista, t. j. voči cirkvi, vidíme v internetovom kresťanstve a vo vyberaní si učiteľov podľa svojho gusta. „Ten pastor sa mi nepáči“ alebo „tamten sa mi zasa páči“ je myslenie istého percenta dnešných kresťanov.

Duchovní, ale bez náboženstva

Iný výskum hovorí o skupine tzv. „duchovných, ale nie náboženských“. Táto skupina sa neidentifikuje so žiadnou náboženskou vierou. Prvá skupina sú tí, ktorí sa považujú za duchovných, ale ich náboženská viera nie je pre nich dôležitá. Až jedna tretina opýtaných, ktorí sa považujú za „duchovných“, nemá vôbec žiadnu vieru (identifikujú sa ako ateisti, agnostici alebo bez prívrženectva). Obidve tieto skupiny sa ideologicky a politicky prikláňajú k liberalizmu (50-54%) alebo k stredu (33-35%) a len frakcia zmýšľa konzervatívne.

Obidva výskumy potvrdzujú, že tí, čo „milujú Ježiša, ale nie cirkev“ a tí, čo sú „duchovní, ale nenáboženskí“ redefinovali pohľad na Boha a cirkev. Skôr sú schopní veriť tomu, že Boh je nejaké vyššie vedomie alebo stav, ako to, že by bol všemohúci, vševediaci a dokonalý Stvoriteľ. Skôr sa prikláňajú k polyteizmu (51%) ako k monoteizmu (48%) a málo z nich verí v Božiu všadeprítomnosť (41-42%). Ich Boh je abstraktnejší a sami si definujú svoju duchovnosť. Skupina „duchovní, ale bez náboženstva“ sa nezúčastňuje náboženských praktík ako čítanie Biblie či modlitieb. Svoju duchovnosť praktizujú neformálne v joge, meditácii, tichu či v samote, no najviac v prírode rozjímaním. Zo záveru výskumu barny tiež vyplýva, že tieto skupiny hľadajú to transcendentné a sú potenciálne otvorení na duchovné konverzácie.

Sociálne médiá a technológie

Súčasní rodičia tvrdia, že ich výchova detí je ťažšia, ako keď vychovávali deti ich rodičia (predošlá generácia). Dôvod, ktorý udávajú na prvom mieste, sú technológie (až následne obviňujú nebezpečnejší svet alebo morálku). Ľudia chodia všade so svojimi smartfónmi a priemerne deti trávia na týchto zariadeniach 4,65 hodiny denne, pričom tínedžeri až 5,29 hodín denne cez typický víkend. Odporúčanie kresťanov je obmedzovať používanie týchto zariadení, ale neeliminovať ich úplne.

Fake news

Mediálny svet sa rapídne zmenil. Papierové nahrádza digitálne. Mnohé médiá finančne zakolísali, najmä preto, že hlavné finančné príjmy médií z predaja výtlačkov sa znížili. Médiá preto za posledných niekoľko rokov museli viackrát meniť svoje stratégie. Bezplatný model nahradzuje platený model. Mladí a neskúsení ľudia začínajú meniť hodnovernosť obsahu internetu. Upodozrievanie a nedôvera voči inštitúciám a veľkým korporáciám prispieva k šíreniu neoverených informácií. K tomu pridajme narastajúce rozmazávanie pravdy a lži, či dobra a zla. Z tohto vidíme, že vznikla nedôvera medzi médiami a publikom.

Web 2.0 priniesol oslobodenie od autoritatívneho prístupu médií tým, že dnes už milióny ľudí píšu na internete články a formujú obsah internetu. Vznikol obrovský mišmaš názorov a takto sa formuje dnešná kultúra.

Ľudia si myslia, že fake news sú spôsobené chybou čitateľa a nie tým, že sú to falošné správy podsunuté médiami.

Referovanie lživých správ sa z času na čas objavilo aj v minulosti, ale zdá sa, že dnes je to akýsi štandard mediálnej vojny. Mnoho občanov stále inklinuje k médiám tak, že prinášajú pravdu a sú veľmi sklamaní, keď zistia, že tento fenomén je takmer všade. Navyše, mainstreamové médiá sú vždy politicky a nábožensky zaujaté, preto sa mnohí obracajú k alternatívnym médiám. Tie zasa môžu byť plné nepodložených, nespoľahlivých a konšpiračných informácií. Je preto veľmi dôležité pri čítaní overovať dôveryhodnosť zdrojov. Dnes je teda dôležitejšie než predtým hľadať pravdu a držať sa jej (2Tes 2,7).

V septembri 2016 minimálne 4 ľudia z 10 verili, že médiá nepodávajú pravdivé informácie. Na­priek tomuto 60% z nich potvrdilo, že médiá hrali dôležitú úlohu v ich osobnom rozhodovaní ohľadom volieb prezidenta Spojených štátov. Ľudia si ale myslia, že fake news sú spôsobené chybou čitateľa a nie tým, že sú to falošné správy podsunuté médiami. Traja z desiatich si myslia, že problém tkvie v nesprávnej interpretácii alebo vo zveličovaní poskytnutých správ. Jedna štvrtina opýtaných tvrdí, že zdrojom fake news sú ľavičiarske liberálne médiá, a len 13% si to myslí o konzervatívnych mainstreamových médiách a 9% ľudí obviňuje nezávislých žurnalistov a bloggerov. Evanjelikáli, republikáni, praktizujúci kresťania a starší sú presvedčení, že problém je liberálna žurnalistika. Ľudia v Spojených štátoch najviac veria správam v TV (69%), potom miestnym novinám (50%) a národné noviny dávajú do rovnosti s vyhľadávaním na internete (44%).

Záver

Jediné, čo sa dá na záver konštatovať, je to, čo hovorí Biblia, a to, že žijeme v nebezpečných časoch. Vzbury, chýry o vojnách i vojny, názorové rozdiely, globalizmus a technologická revolúcia charakterizujú spoločnosť posledných časov. Je dôležité sa držať pravdy, konzervatívnych hodnôt a porovnávať svetové hnutia-pnutia voči Božiemu slovu.

Zdroje:
Hal Lindsey Report, 24.03.2017
http://www.broadleft.org/
https://www.barna.com/research/meet-love-jesus-not-church/
https://www.barna.com/research/6-tech-habits-changing-american-home
youtube.com
Wikipedia