Hospodin zná cestu spravedlivých, ale cesta svévolníků vede do záhuby. (Žalm 1,6)

Hamas - Islamské hnutie odporu

hamas-opt.jpegHamas, po arabsky Harakat al-Muqawamah al-Islamiya, znamená v preklade Islamské hnutie odporu. Toto hnutie vzniklo ako odnož Moslimského bratstva, organizácie, ktorá od roku 1920 bojovala proti britskej nadvláde v Egypte. Počas bojov v Severnej Afrike, v priebehu druhej svetovej vojny, malo hitlerovské Nemecko snahu nadviazať s touto organizáciou kontakty. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa Hamas prezentoval ako nezisková organizácia pod názvom al-Mujama. Založil ho a viedol šajch Ahmed Jásin. Šajch Jásin pôvodne viedol moslimských veriacich k tomu, aby sa z nich stali praví moslimovia. Jeho činnosť bola financovaná predovšetkým formou zakkatu - moslimskej náboženskej dane, ktorú medzi sebou vyberajú moslimskí veriaci po celom svete. V minulosti sa väčšina z takto vybraných financií použila na financovanie rôznych dobročinných projektov v komunite moslimských veriacich, alebo na podporu moslimských nemocníc v moslimských krajinách. Teraz tieto financie putujú do rúk Hamasu. Napríklad: jordánske moslimské charitatívne organizácie poskytujú Hamasu ročne skoro 2 milióny amerických dolárov. Hamas taktiež prenikol do palestínskych odborových organizácií a do obchodných komôr. Súčasnú podobu militantného hnutia, resp. teroristickej organizácie, získal Hamas v roku 1987, v čase vypuknutia 1. palestínskej intifády. Hneď od počiatku sa Hamas stal principiálnym odporcom a politickým rivalom hnutia Al-Fatah Jásira Arafata na palestínskych územiach. Odvtedy sa Hamas, spolu s Palestínskym islamským džihádom, stále častejšie prikláňal k teroristickým útokom na území Izraela.

Ciele, organizácia, výcvik a výzbroj

Hamas sám o sebe prehlasuje, že je palestínskou vetvou Moslimského bratstva, ktoré sa usiluje o zničenie štátu Izrael „svätou vojnou - džihádom“. Zničenie Izraela by totiž dávalo Hamasu voľnú ruku k vyhláseniu palestínskeho islamského štátu. V charte Hamasu z roku 1988 sa hovorí o krátkodobom cieli hnutia - „ukončiť izraelskú okupáciu Západného brehu Jordánu, Pásma Gazy a východného Jeruzalema“. Dlhodobým cieľom je potom založenie palestínskeho islamského štátu na celom území Izraela od Stredozemného mora po rieku Jordán. Charta Hamasu odmieta kompromisný prístup OOP vo veci palestínskej otázky a celú OOP odsudzuje, ako nahlodanú západným imperializmom. Preto prijal Hamas „džihád - svätú vojnu“ ako náboženskú povinnosť každého moslima a jediný prostriedok k dosiahnutiu svojich cieľov. Z toho vyplýva, že sa z vojny s Izraelom pre Hamas stalo jedno nekonečné ťaženie. Hamas však spravuje aj veľkú sieť sociálnych zariadení, nemocníc a palestínskych utečeneckých táborov. Tu všade uplatňuje hnutie svoj vplyv na palestínsku populáciu, ktorej poskytuje zdravotnícku starostlivosť, finančnú podporu rodinám „mučedníkov“, ktorí spáchali samovražedné útoky proti izraelským cieľom a vyučuje palestínske deti v duchu nenávisti voči všetkému izraelskému. Za väčšinou akcií Hamasu stál jeho duchovný vodca šajch Ahmed Jásin. Po tom, čo bol v roku 1989 uväznený, vzrástol význam vedenia, ktoré sídlilo mimo palestínske územia - v Jordánsku, v Sýrii a v USA. Aj zo svojej cely však šajch Jásin organizoval množstvo aktivít Hamasu. 9. októbra 1997 bol prepustený z väzenia na základe dohody medzi Izraelom a Jordánskom o jeho výmene za dvoch agentov Mossadu zadržaných v Jordánsku. Po svojom prepustení na slobodu pokračoval naďalej v podnecovaní k únosom a vraždeniu izraelských civilistov a vojakov a bombovým útokom na izraelské civilné a vojenské ciele. Bojový vrtuľník IDF (Izraelské obranné sily) zaútočil dňa 22. marca 2004 na jeho limuzínu raketami vzduch-zem a zlikvidoval tak duchovného vodcu hnutia Hamas. Vo vedení Hamasu sú vysokopostavení moslimskí „duchovní“, ktorí tvoria tzv. Poradnú radu. Hnutie je rozdelené na štyri samostatné oblastné veliteľstvá. Tri z nich sú na Západnom brehu Jordánu a jedno v Pásme Gazy. Každé oblastné veliteľstvo je vedené veliteľom, ktorého vymenúva Poradná rada, a ktorej je zároveň podriadený. Veliteľ riadi výbor, ktorý koordinuje činnosť v danej oblasti. Útoky na židovských osadníkov a vojakov nepotrebujú schválenie Poradnej rady, sú čisto v kompetencii príslušného veliteľa. Atentáty na židovské obyvateľstvo na území Izraela však toto schválenie potrebujú. Za veľké množstvo teroristických útokov zodpovedá vojenská časť Hamasu, tzv. Brigády Izz al-Din al-Kásim, založené v roku 1991 Zakkariom Walid Akelom. Ide o špeciálne jednotky, ktoré dostávajú to najlepšie vybavenie, aké je možné na Blízkom východe zohnať. Brigády Al-Kásim majú dozor nad všetkými vojenskými a teroristickými akciami Hamasu. Ďalej riadia všetky bezpečnostné, informačné a špionážne aktivity Hamasu. Takisto dohliadajú na výber nových členov Brigád. Tí uchádzači, ktorí úspešne prejdú výberovým konaním, sú zaradení do pokračovacieho výcviku, ktorý je zameraný na výuku boja v zastavaných oblastiach - v mestách. Noví členovia Brigád však intenzívne študujú aj korán a ideológiu hnutia Hamas. Príprava všetkých akcií sa plánuje vo výcvikových táboroch v Pásme Gazy. Utajenie konkrétnych teroristických útokov je posilňované dvoj-trojčlennými bunkami, vykonávajúcimi krycie a diverzné akcie na podporu útočiacej bunky. Izraelské bezpečnostné služby (najmä Šin Bet, izraelská kontrarozviedka, majúca na starosti vnútornú bezpečnosť Izraela) odhadujú počet aktívnych členov Brigád al-Kásim na 30 na Západnom brehu Jordánu a 25 v Pásme Gazy. Hlavnými cieľmi Brigád sú izraelská populácia na Západnom brehu, v Pásme Gazy a na území samotného Izraela. Mnoho obyvateľov, najmä matky s malými deťmi, je prevážaných v autách jednotlivých vodcov organizácie Hamas ako tzv. „živé štíty“. Tvoria tak obranu proti leteckým úderom izraelskej armády na automobilové kolóny vodcov hnutia. Mnoho palestínskych pracujúcich, obchodníkov a remeselníkov žijúcich v palestínskych utečeneckých táboroch a v Pásme Gazy, je nútených platiť Hamasu tzv. „vlasteneckú daň“ pre potreby financovania organizácie. Ide o neskrývané vyberanie výpalného. Hnutie dostáva finančnú podporu od emigrantov z vlastných kruhov, ďalej z Iránu, zo Saudskej Arábie a z ďalších arabských krajín. Hnutie disponuje tiež knižným vydavateľstvom pre obec moslimských veriacich. Dnes je Hamas rozdelený na tri zložky: Al-Mudžahedín Al-Falestinín, ktorá operuje proti izraelským cieľom v Pásme Gazy, Jehaz Amán, ktorá je protiizraelskou tajnou službou Hamasu a Brigády Al-Kásim. Odhadovaná výzbroj Hamasu pozostáva z asi 50 neriadených striel Kásam, 50 guľometov sovietskej (RPK, RPD), československej (UK vz.59L) a americkej (M-60) výroby, niekoľko stoviek útočných pušiek (AK-47, AK-74 „Kalašnikov“, M-16), samopalov (juhoslovanských STAR Z-84, francúzskych MAT-49, československých vz.61 „Škorpion“), odstreľovacích pušiek (nemeckých Mauser SP 66, rakúskych Steyer SSG 69), mínometov, granátometov, niekoľko sto kilogramov výbušnín a malých výkonných rádiostaníc so šifrovaním.


hamas-opt1.jpeg

Inžinier

Jehija Ajjaš (1966-1996) - člen hnutia Hamas, špecialista na výrobu výbušnín s prezývkou inžinier. V rokoch 1994 až 1995 vykonal na území Izraela 11 bombových útokov, pri ktorých zahynulo 130 izraelských civilistov a takmer 500 bolo zranených. Narodil sa v Pásme Gazy, v 80. rokoch minulého storočia vyštudoval odbor chemické inžinierstvo na Univerzite Bir Zeit na Západnom brehu Jordánu. Jeho spolužiaci z univerzity ho považovali za zbožného študenta koránu. V roku 1992 sa oženil a narodili sa mu dvaja synovia. S bombovými útokmi proti Izraelu začal v apríli 1994. Ako svoj prvý cieľ si vybral zastávku MHD na severe Izraela, na následky jeho útoku zomrelo 11 ľudí. Počas roku 1995 sa stal najhľadanejším teroristom. Izraelská tajná služba Šin Bet na neho usporiadala lov, ktorý sa s každým jeho novým útokom ešte viac stupňoval. Začiatkom januára 1996 sa inžinier zdržiaval v Pásme Gazy, kde sa mu pokazil jeho mobil. Kontaktoval teda jedného zo svojich dôverných priateľov Ussámu Hamada, aby mu požičal svoj. Strýko Ussámu Hamada, Gammal Hamad bol už dlhší čas informátorom izraelskej tajnej služby Šin Bet. Požičal si mobilný telefón svojho synovca a experti zo Šin Bet mu do mobilu vložili 50 gramovú nálož výbušniny. Vrátil synovcovi mobil a ten ho požičal inžinierovi. 5. januára 1996 krúžilo blízko oblasti, kde sa nachádzal dom, v ktorom sa inžinier ukrýval, malé neoznačené civilné lietadlo. Monitorovalo hovory inžiniera z mobilu. Inžinier práve volal so svojím otcom. Keď experti Šin Bet, po vyhodnotení autentickosti jeho hlasu, dospeli k presvedčeniu, že sa jedná o Jehiju Ajjaša, odpálili na diaľku výbušninu ukrytú v jeho mobilnom telefóne. Inžinier bol na mieste mŕtvy. Na jeho pohrebe sa zúčastnilo skoro stotisíc Palestínčanov, ktorí sľúbili Izraelu krvavú odvetu a Jásir Arafat sa o ňom vyjadril, ako o „statočnom bojovníkovi za palestínsku vec“.

 

PREHĽAD TERORISTICKÝCH ÚTOKOV

 

1982 až 1988: 43 bombových útokov, pri ktorých zahynulo 40 Izraelčanov

1989: na kontrolnom stanovišti boli zabití dvaja izraelskí vojaci

1990: bombový útok v Tel-Avive, zahynuli 1 Izraelčan a 1 Kanaďanka
bombový útok na izraelskú továreň v Jaffe - 3 mŕtvi Izraelčania

1991: na kontrolnom stanovišti boli zabití 2 izraelskí vojaci, 11 ich bolo zranených

1992: špeciálna jednotka Hamasu (Brigády Al-Kásim) zlikvidovala dôstojníka izraelskej tajnej služby, pri inom bombovom útoku zahynuli 3 Izraelčania

1993 až 1994: pri bombových útokoch zahynulo 50 izraelských civilistov a vojakov

1995: bombový útok na autobus MHD č.5 v Jeruzaleme - 22 mŕtvych,
bombový útok na izraelskú vojenskú základňu v Netanyi - 18 mŕtvych vojakov
v júni prišlo pri bombovom útoku v Ramate o život 7 izraelských civilistov
v auguste zahynuli 2 izraelskí a 1 americký civilista a 1 izraelský policajt

1996: február - bombový útok na autobus MHD č.18 v Jeruzaleme: 26 mŕtvych
marec - bombový útok na rovnakú linku: 19 mŕtvych

 1997: bombový útok v Tel-Avive: 3 mŕtvi, 48 zranených
bombový útok v Jeruzaleme: 13 mŕtvych, 170 zranených
bombový útok v Jeruzaleme: 16 mŕtvych, 178 zranených
bombový útok v Jeruzaleme: 5 mŕtvych, 181 zranených

1998 až 2003: neprestávajúce útoky si za 5 rokov vyžiadali viac ako 100 mŕtvych a 600 zranených
19. augusta 2003: bombový útok na autobus MHD v Jeruzaleme: 22 mŕtvych
9. septembra 2003: bombový útok na zastávku MHD v Tel Avive: 5 mŕtvych
toho istého dňa: bombový útok na kaviareň v Jeruzaleme: 8 mŕtvych

… Výpočet teroristických útokov by postačoval na napísanie samostatnej knihy a pokračuje do dnešných dní.



Související články

Izrael vs. Hamas - pohľad späť|Logos 4 / 2009 | Radoslav Tomík |Izrael
Hypermilosť - hnutie a jeho teológia|Logos 8 / 2014 | Peter Hack|Recenze
Nová tvár sionizmu|Logos 8 / 2012 | Časopis Charisma|Aktuálně
Najväčšie prebudenie v histórii|Logos 4 / 2012 | Redakce |Ze světa
EHUD, ELDAD A GILAD|Logos 8 / 2008 | Radoslav Tomík |Izrael