Keď aj biela je čierna, mágia v modernej spoločnosti

Človek je bytosťou s neuveriteľnou túžbou po poznaní. Táto túžba je jedným z hýbateľov pokroku ľudskej civilizácie.

Rozprávky sú plné mágie a čarovania, tento fenomén sa však neobmedzuje iba na detský svet. Aj v modernom svete dospelých sa stretávame s ľuďmi, ktorí sa venujú tajomným okultným vedám. Mnohí z nich za úplatu ponúkajú svoje služby a nadprirodzené schopnosti. Dokonca ani v západnej materialistickej spoločnosti sa nejedná len o folklór, ale o svet, ktorý mnohí berú s obrovskou vážnosťou a za ezoterické služby sú ochotní platiť nemalé peniaze.

Hovorí sa o černej a bielej mágii. Tá čierna je všeobecne vnímaná ako negatívna, ktorej cieľom je bojovať proti ľuďom a škodiť im. Na druhej strane bielu mágiu ľudia väčšinou akceptujú a považujú ju, ak nie za dobrú, tak minimálne za neškodnú. To preto, že si ju spájajú s liečením, blahodarným pôsobením a pomocou ľuďom. Z hľadiska kresťanského biblického svetonázoru je však mágia veľmi problematickým duchovným javom. V tomto článku sa pozrieme na mágiu v svetle Božieho slova a ukážeme si niektoré jej prejavy v našom modernom svete.

 

Čo je to mágia?

Podľa otvorenej internetovej encyklopédie Wikipedia je mágia abstraktným systémom, ktorého účelom je umožniť človeku ovládať svet prírody, vrátane predmetov, udalostí, ľudí a psychologických javov, pomocou paranormálnych, tajomných alebo nadprirodzených prostriedkov.

V Biblii sú pre mágiu používané nasledujúce výrazy, ktoré sú veľmi pestré a majú množstvo významov. V Starej zmluve nachádzame v súvislosti s mágiou nasledujúce výrazy: Koreň k-š-f, ktorý znamená rezať, ktorý zrejme súvisí so sebazraňujúcimi magickými rituálmi, a taktiež so schopnosťou mágie „odrezať“ človeka od Boha. Ďalším hebrejským koreňom je ch-r-t-m, ktorý je odvodený z egyptského výrazu pre predáka kúzelníkov. Ďalej nachádzame tiež výraz ch-b-r, očarovanie, ktorý obsahuje myšlienku spútania, zrejme prostredníctvom amuletov a kúzel. Názov kasdím, Kaldejci, je názvom pre národ, ale tiež pre zvláštnu triedu mágov na dvore babylonského kráľa. Slovo q-s-m, veštba, sa týka špeciálne predpovedania budúcnosti, ale tiež falošných prorokov. Výraz l-t predstavuje tajné umenia, ktorými disponovali faraónovi kúzelníci. V Písme sa taktiež vyskytuje n-ch-š, očarovanie prostredníctvom zaklínania, a tiež l-ch-š, znalec kúzel, zaklínač hadov.

Mágia predstavuje nelegálny kontakt s temným duchovným svetom

Nová zmluva nám túto plejádu výrazov ešte rozširuje. Nachádzame tu slovo magos, mág. Ide o technický termín, podobný starozmluvnému výrazu Kaldejec, člen etnickej skupiny a zároveň zasvätenec do tajných magických umení. Výraz farmakeia predstavuje čarovanie pomocou jedov a omamných látok, ktoré slúžili na ovplyvňovanie ľudí. S mágiou je spojený aj grécky výraz goés, podvodník, zvodca, kúzelník, zaklínač. Slovo perierga, predstavuje magické umenie, ktoré je spojené s nadmerným zaoberaním sa záležitosťami druhých ľudí a ovplyvňovaním týchto ľudí magickým umením. Stretávame sa aj so slovesom baskainein, ktoré reprezentuje ovplyvňovanie a spútavanie druhých prostredníctvom falošného učenia.

Mágia a čarovanie sa teda nezaoberajú iba kontaktom s duchovným svetom. Ich cieľom často býva ovplyvňovanie druhých prostredníctvom rôznych techník. Okrem vyložene okultných praktík, ako sú rôzne rituály, hypnóza či sugescia, môžeme ako čarovanie označiť aj všetky také metódy ovplyvňovania druhých, ako sú manipulácia a zastrašovanie. Jednoducho všetky nelegálne snahy o vnútenie cudzej vôle slobodnej ľudskej bytosti. Za čarovanie môžeme bez nadsádzky označiť tiež snahu o manipuláciu verejnej mienky.

V Biblii nenájdeme pozitívne hodnotenie mágie. Od prvých stránok po posledné nás Božie slovo vystríha pred čarovaním a magickými praktikami. Je to preto, lebo mágia predstavuje nelegálny kontakt s temným duchovným svetom. Tento kontakt bol na začiatku pádu človeka do hriechu. K tomuto pádu došlo na základe komunikácie ľudí s pokušiteľom, ktorá viedla k prestúpeniu Božieho prikázania, a v dôsledku toho k prerušeniu spoločenstva s Bohom, k vyhnaniu z raja, k prekliatiu zeme a ďalším temným následkom. Od čias pádu človeka existuje v ľuďoch nenaplnená túžba po nadprirodzenom duchovnom živote. Je to preto, lebo človek bol stvorený pre vzťah a spoločenstvo s Bohom, ktoré v jeho živote nedokáže nahradiť nič. Táto túžba vedie niektorých k hľadaniu Boha, keď ho však hľadajú nelegálnymi prostriedkami, v rozpore s Božím slovom, skončia v spoločenstve s temnými silami.

K legálnym prostriedkom pre prístup k Bohu sa dostaneme na záver tohto článku, k tým nelegálnym patria všetky obrady, zaklínadlá a talizmany, ktorých cieľom je získanie priazne duchovných síl. Tento princíp vidíme na príklade dvoch bratov, synov Adama a Evy, ktorí patrili k druhej generácii ľudských bytostí.

 

Kainovo náboženstvo versus Ábelova poslušnosť

„Potom Adam poznal svoju ženu Evu; ona počala a porodila Kaina. Povedala: Dostala som muža od Hospodina. Potom porodila Ábela, jeho brata; Ábel bol pastierom oviec, Kain bol však roľníkom. Po nejakom čase Kain priniesol Hospodinovi obeť z plodín poľa. Aj Ábel obetoval z prvorodeniat svojho stáda, a to z najtučnejších. Vtedy Hospodin priaznivo zhliadol na Ábela a na jeho obeť, ale na Kaina a na jeho obeť nezhliadol. Nato Kain vzbĺkol veľkým hnevom a zamračila sa mu tvár.“ (1. kniha Mojžišova 4,1-5)

Obaja bratia chceli vykonať bohoslužobný skutok. Chceli učiniť niečo, čo sa páči Bohu a získať si jeho priazeň a požehnanie. Tieto túžby sú bezpochyby legálne a správne. Na základe Božej reakcie na ich obete vidíme, že Boh prijal Ábelovu obeť, ale Kainovu neprijal. Na prvý pohľad nám to môže pripadať nefér, veď Boh predsa nehľadí na osobu a jedná spravodlivo. Ak je to pravda, čo bolo na Kainovej obeti v neporiadku? Ak sa nám podarí správne odpovedať na túto otázku, porozumieme tiež podstate a nelegálnosti mágie, a tiež všetkých falošných náboženstiev.

Všimnime si, že Kain obetoval plodiny poľa, výsledok svojej práce, niečo, čo vlastnoručne vypestoval. Ábel na oltári zarezal prvorodené kusy svojho stáda. Na rozdiel od svojho brata rešpektoval zjavenie o krvavej obeti za hriech, ktorého sa Adamovi s Evou dostalo v raji, po tom ako Boh sám zabil zviera, a jeho kožou zakryl nahotu zhrešiacich ľudí.

Čarovanie v starom zákone predstavovalo duchovné znečistenie a bolo radikálne trestané, patrilo medzi previnenia, trestané smrťou

Priepasť medzi Bohom a ľuďmi vytvoril hriech. Podľa Písma existuje jediný spôsob, ako prikryť hriech a uzmieriť človeka s Bohom: krvavá obeť. Zviera usmrtené na oltári znášalo hriešnikov osud namiesto neho. Aj keď definitívnym riešením ľudského hriechu bol Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta (Ján 1,29) a jeho obeť na golgotskom kríži, v období Starej zmluvy prinášali čiastkové riešenie práve zvieracie obete.

Kainovým problémom teda bola snaha dostať sa k Bohu vlastným spôsobom a vlastným úsilím. Vôbec neporozumel podstate, a tak sa stal zakladateľom prvého falošného náboženstva, v ktorom sa chcel pomocou rituálu, teda mágie, dostať do Božej priazne. Neviedlo to však k jeho stretnutiu s Bohom, práve naopak. Na Kaina začali vplývať temné sily, otvoril sa takmer nadprirodzenému hnevu, ktorý viedol až k vražde. Tento ohavný skutok spáchal napriek tomu, že sa mu Boh prihovoril a vyzval ho k tomu, aby premohol svoj hriech a napravil sa. Poučením z Kainovho príbehu je večná pravda, že mágia a zlý spôsob kontaktu z duchovným svetom, človeka neučinia lepším, ba práve naopak, vplyv temných síl ho ešte viacej pokazí.

 

Čarodejnicu nenechaj nažive

Boh v 2. knihe Mojžišovej 22,17 striktne nariaďuje: „Čarodejnicu nenechaj nažive!“ Zaoberanie sa mágiou bolo niečím, čo nemalo v Božom ľude miesto. Starozákonný Izrael, zachránený z egyptského zajatia, Boh považoval za svätý ľud, za svoje výhradné vlastníctvo. Zmyslom všetkých prikázaní zákona bolo vytvoriť spoločnosť oddelenú od pohanských praktík, ľud, ktorý bude vyslobodený spod nadvlády temných síl. Čarovanie predstavovalo duchovné znečistenie a bolo radikálne trestané, patrilo medzi previnenia, trestané smrťou.

Toto radikálne odmietnutie okultizmu nám dáva odpoveď na otázku, prečo dostali Izraelci v 33. kapitole 4. knihy Mojžišovej príkaz vyhnať všetky kanaánske národy. Boží ľud sa nesmel miešať s tými, ktorí praktizovali rôzne čarodejné a pohanské rituály, pretože sily, ktoré za nimi stoja nemajú nič spoločné s Božím kráľovstvom, ale pochádzajú priamo z pekla. Boh Izraelcov varoval: „Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, neuč sa konať podľa ohavností tamojších národov. Nech sa nenájde u teba taký, čo by syna alebo dcéru prevádzal ohňom, ani veštec, ani vykladač znamení, ani hádač, ani čarodejník, ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani jasnovidec, ani kto by sa vypytoval mŕtvych. Lebo je Hospodinovi ohavný každý, kto robí tieto veci. Pre tieto ohavnosti ich vyháňa Hospodin, tvoj Boh, spred teba.“ (5. kniha Mojžišova 18,9-12)

 

Kresťanstvo verzus mágia

V období Novej zmluvy platia rovnaké princípy, s tým rozdielom, že viacej ako ľudia sú konfrontované temné sily stojace za praktizovaním mágie. Akonáhle vznikla cirkev, ktorá po zoslaní Svätého Ducha na Letnice začala zvestovať evanjelium po celom rímskom impériu, narazila na odpor. Jednou zo síl, ktorým musela čeliť, bola práve mágia. V Samárii sa učeníci stretli so Šimonom Mágom, ktorý pred príchodom evanjelia uvádzal svojimi čarami v úžas celé mesto. „V meste však už predtým žil istý muž menom Šimon, ktorý svojou mágiou uvádzal do úžasu obyvateľov Samárie. Hovoril o sebe, že je niekto veľký. A všetci, od najmenšieho až po najväčšieho, ho počúvali a hovorili: Tento muž je tá veľká moc Božia! Venovali mu veľkú pozornosť, lebo ich čarami už dlho napĺňal úžasom.“ (Skutky 8,9-11) Šimon mal bezpochyby kontakt s duchovným svetom a jeho mágia fungovala. Zaiste mnohým ľuďom pomohol a jeho schopnosti boli všeobecne považované za Božiu moc. Tu narážame na problematiku tzv. bielej mágie, ktorá dokáže aj dnes popliesť hlavu mnohým ľuďom, hladným po duchovnom svete. Magické sily, pôsobiace „v prospech“ ľudí sú stále populárne. Všimnime si však ako s nimi jednali Boží služobníci. Keď chcel Šimon Mág získať silu Ducha Svätého a zaradiť ju do svojho čarodejnického repertoáru, tvrdo narazil. Peter odmietol peniaze, ktoré Šimon ponúkal za to, aby mohol aj on disponovať Božou silou. Nad Šimonom vyslovil tvrdé slová súdu a odhalil jeho skutočné motívy.

K ďalšej konfrontácii došlo počas prvej misijnej cesty apoštola Pavla. Spolu s Barnabášom kázali Slovo na Cypre. Dostali sa až na dvor vladára Sergia Pavla, ktorý bol ochotný počúvať evanjelium. Práve počas služby tomuto vysokopostavenému mužovi narazil Pavol na jeho dvorného čarodeja a falošného proroka menom Barjezus, či Elymas. Ten mal pred Pavlovým príchodom vladára pod svojím duchovným vplyvom, a preto ťažko znášal, keď sa na scéne objavili kazatelia evanjelia. Keď sa Barjezus postavil proti Pavlovi, ten mu pod inšpiráciou Svätého Ducha povedal nasledujúce slová: „Človeče, plný všetkej ľsti a každej nešľachetnosti, syn diablov a nepriateľ každej spravodlivosti, či neprestaneš prevracať priame cesty Pánove? Teraz, ajhľa, ruka Pánova proti tebe, oslepneš a začas neuvidíš slnko.“ (Skutky 13,10-11) Podľa Pavlových slov sa aj stalo, čarodejník prišiel o zrak. Tento zjavný div spôsobil obrátenie cyperského vladára. Za povšimnutie stojí, že aj v tomto prípade čarodejník vystupoval ako pozitívna postava, radca a dôverník vladára. Aj jeho meno Barjezus, v preklade „syn Ježiša“, je dokladom o tom, že biela mágia sa veľmi často vydáva za niečo bohumilé ba priamo kresťanské.

K ďalšiemu prípadu stretnutia evanjelia s okultnými silami došlo v macedónskom meste Filipis. Pavol sa tu stretol s otrokyňou, ktorá mala vešteckého ducha, teda fungovala ako médium. Jej nadprirodzené schopnosti boli zdrojom nemalého zisku pre jej pánov. Keď sa to zoberie čisto z prirodzeného hľadiska, táto veštica počas svojho stretnutia s Pavlom nerobila nič zlé: „Nasledovala Pavla a volajúc za nami, hovorila: Títo ľudia sú služobníci najvyššieho Boha, ktorí vám zvestujú cestu spasenia.“ (Skutky 16,17) Podla svedectva Písma takúto reklamu robila Pavlovmu tímu mnoho dní. Pavla to však hnevalo a pristúpil ku konfrontácii nečistého vešteckého ducha: „... obrátiac sa, povedal tomu duchovi: Prikazujem ti v mene Ježiša Krista, aby si vyšiel z nej. A vyšiel z nej v tú hodinu.“ (Skutky 16,18) Opäť tu nachádzame doklad toho, že niečo, čo vyzerá ako dobré, nemusí byť dobré. Pavol si veľmi dobre uvedomoval, že keby dovolil magickým silám podieľať sa na zvestovaní evanjelia, v skutočnosti by evanjelium zahubil.

 

Ako legálne vstúpiť do kontaktu s duchovným svetom?

Podľa Písma existuje jediná cesta k Bohu a tou je osoba Ježiša Krista z Nazareta, Božieho Syna, dokonalého Boha a dokonalého človeka, ktorý priniesol dokonalú obeť zmierenia, ktorá každému človeku prináša možnosť pokánia, oslobodenia sa z hriechov a obnovenia vzťahu s jeho Stvoriteľom. Ježiš o sebe prehlásil jednoznačné slová: „Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (Ján 14,6)

Biblické kresťanstvo ponúka človeku prežívanie reality duchovného sveta a naplnenie vnútornej potreby vzťahu s Bohom.

Na príklade bratov Kaina a Ábela sme si ukázali, že prístup k Bohu je možný iba na základe krvavej obeti, ktorá prináša uzmierenie ľudského hriechu. Ježiš – Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta (Ján 1,29) – priniesol na kríži dokonalú obeť, ktorú ponúka každému človeku. Osobné prijatie Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa otvára pre človeka bránu do Božieho kráľovstva a možnosť ozajstných riešení pre rôzne situácie života. Ľudia sa uchyľujú k rôznym praktikám bielej mágie, pretože hľadajú šťastie, zdravie a dobrý život a netušia, že sa odovzdávajú silám, ktoré nepochádzajú z neba, ale z pekla. Biblické kresťanstvo – vzťah so vzkrieseným Ježišom Kristom – ponúka človeku prežívanie reality duchovného sveta a naplnenie vnútornej potreby vzťahu s Bohom. To všetko bez nebezpečenstva odovzdania sa silám, ktorých úmysly s ľuďmi sú hocijaké, len nie dobré. Prezentovanie bielej mágie ako niečoho pozitívneho je plne v súlade s biblickým tvrdením: „A nie div, veď aj sám satan premieňa sa v anjela svetla.“ (2. Korinťanom 11,14)

 

Biela mágia dnes

V modernej dobe má biela mágia množstvo podôb. Jej najbežnejšími prejavmi sú rôzne podoby ľudového liečiteľstva, kedy ľudia s nadprirodzenými schopnosťami ponúkajú svoje služby ľuďom podobne ako Šimon Mág v Samárii, či veštica vo Filipis. Na niekoľko konkrétnych prejavov bielej mágie v modernej spoločnosti sa pozrieme v nasledujúcom stručnom prehľade.

Reiki

Táto pôvodne japonská liečiteľská metóda sa po páde komunistického režimu udomácnila v mnohých slovenských mestách a sľubuje pomoc tým, ktorí sú ochotní zaplatiť za zasväcovacie kurzy tejto metódy.

Ľudia, ktorí sa aktívne venujú reiki, tvrdia, že ide o prácu so zázračnou uzdravujúcou energiou ki. Táto energia vraj už na svete kedysi bola a používal ju Budha, Ježiš Kristus a ich žiaci. Znovu ju objavil v druhej polovine 19. storočia japonský kresťanský mních Dr. Mikao Usui, ktorý vyučoval na univerzite v Kjóte. V jednom z budhistických kláštorov našiel v knižnici zvitky písané starobylým jazykom, sanskrtom. Išlo o rukopisy a kresby neznámeho Budhovho žiaka, ktoré presne opisovali to, akými metódami Budha uzdravoval, aké k tomu používal symboly a formulky (tzv. mantry). Samotné štúdium tohto textu však Usuimu nepomohlo získať liečivú moc. On sa ale nevzdal a rozhodol sa podstúpiť dlhotrvajúci pôst, s pomocou ktorého chcel hľadať ďalej. Vystúpil na Kurijamu, svätú horu ležiacu neďaleko Kjóta a pod holým nebom tu v pôste a meditácii zotrval 21 dní. Potom prežil silný duchovný zážitok. Uvidel svetelný lúč, vychádzajúci z neba, ktorý ho zasiahol svojou silou. Vzniesli sa ku nemu svetelné znaky, ktoré si pamätal z posvätných textov. Keď schádzal dole z hory, uvedomil si, že má liečiteľskú moc. Stalo sa mu totiž, že sa cestou potkol a zlomil si necht na nohe. Bolo to veľmi bolestivé zranenie. Keď sa však intuitívne chytil za poranený palec, bolesť zrazu ustúpila a krvácanie prestalo. Počas svojho života vychoval Dr. Mikao Usui množstvo žiakov, ktorí neskôr založili Zväz majstrov reiki. Dnes reiki pôsobí po celom svete a na západe si získava prívržencov najmä ako alternatívna forma liečenia chorôb.

Ide naozaj o neškodnú metódu, alebo v sebe skrýva aj nejaké nebezpečia? Odpovedať na túto otázku sa dá celkom jednoducho. Svojou podstatou patrí reiki medzi magické systémy. Za pomoci rituálov a meditácií sa snaží pracovať s duchovnou silou a používa ju k dosiahnutiu určitých cieľov. Pri propagačných prednáškach hovoria majstri reiki o tom, že táto sila sa používa iba na liečenie a na dobro ľudí. Neoficiálne však pripúšťajú, že sa dá zneužiť, a tak sa aj deje. K odovzdávaniu energie reiki netreba aktívnu spoluprácu príjemcu. Prívrženci reiki hovoria o tom, že sú zaznamenané liečiteľské úspechy pri pôsobení na deti, zvieratá a dokonca aj rastliny.

Magický charakter reiki možno vypozorovať z jej praxe. Zasväcovania do rôznych stupňov sú typické pre okultné náboženské systémy. V prípade reiki sa jedná o zasväcovania, za ktoré sa platí nemalými finančnými čiastkami. Existujú tri základné stupne zasvätenia. V prvom stupni získa žiak od majstra schopnosť prijímať vesmírnu energiu, liečiť sám seba a prostredníctvom vkladania rúk aj ostatných ľudí. V druhom stupni sa učí odovzdávať túto energiu aj na diaľku a v treťom stupni sa sám stáva majstrom so schopnosťami zasvätiť tiež druhých do jednotlivých stupňov reiki.

Vzhľadom na to, že kresťanský svetonázor prijíma existenciu duchovného sveta a síl, ktoré v ňom pôsobia, nie je pre nás prekvapujúce, že reiki môže dosiahnuť určitých výsledkov. Biblia pripúšťa, že mágia funguje, označuje ju však za zlú vec, ktorú Stvoriteľ svojmu ľudu zakázal, lebo ide o kontakt s temnými démonickými silami. Uzdravovanie je samozrejme v Božom pláne, lebo choroba nepochádza od Boha, ani nie je Božím trestom, ale dôsledkom ľudského hriechu. Vkladanie rúk s cieľom uzdravenia, ktoré používal Pán Ježiš a kresťania, nie je prenášaním energie reiki, ale modlitbou za uzdravenie daného človeka, pri ktorej sa ho dotkne samotný Boh. Boh uzdravuje ako Lekár, Tvorca života, a nie ako neosobná energia, ktorá je k dispozícii liečiteľovi.

Homeopatia

Je metódou alternatívnej liečby s duchovným pozadím. Jej cieľom je transfer energie (duchovnej sily) prostredníctvom matérie (hmoty) za účelom zlepšenia fyzického či psychického stavu. Podstata „liečenia“, ktorá bežným ľuďom nie je známa, je v tom, že v homeopatickom prípravku neúčinkuje ako liek prítomná látka, ale energia, ktorá v procese prípravy má do roztoku vstúpiť!

Autorom tejto metódy je Samuel Hahnemann (narodený 1755), ktorý bol členom Rádu slobodomurárov. Homeopatiu označuje ako „božskú cestu liečenia“, pretože do tajomstva tejto liečebnej metódy ho uviedla duchovná bytosť. Vo svojich dielach Hahnemann hovorí, že to bol „boh“. Homeopatia sa teda zrodila skrze duchovnú inšpiráciu, ktorá je však v rozpore s biblickým zjavením i s lekárskou vedou. Hahnemann nebol kresťan, jeho písomné výroky, ktoré sa zachovali, hovoria o Ježišovi Kristovi pohŕdavo. Obdivovaným vzorom pre neho bol Konfucius. Základné princípy svojho učenia Hahnemann prevzal z pohanských náboženstiev.

Homeopatia sa zakladá na dvoch princípoch. Je to princíp podobnosti - liečenia podobného podobným a princíp riedenia (potenciácie). Na základe experimentov, ktoré Hahnemann robil na sebe, dospel k nesprávnym názorom. Bol presvedčený, že každý liek vyvoláva v zdravom organizme určitý príznak choroby. Podľa toho, aké príznaky choroby liek vyvoláva u zdravého človeka, môže byť použitý pre liečbu rovnakých príznakov u chorých ľudí. Dnes vieme, že sa jedná o omyl. Podľa princípu podobnosti by sme na liečbu hnačky mali použiť preháňadlo. Látka, ktorá u zdravého vyvolá hnačku, je určená ako liek pre chorého, ktorý ju už má! V oficiálnej medicíne platí úplne protichodná zásada - liečenie opačného opačným.

Najbežnejšími prejavmi bielej mágie v modernej dobe sú rôzne podoby ľudového liečiteľstva

Každý homeopatický liek sa počas prípravy opakovane riedi a pretrepáva. Počas pretrepávania do neho vstupuje životná energia, ktorá je zodpovedná za konečný účinok prípravku! Čím viac sa látka nariedi, tým menej jej bude v roztoku, ale tým viac bude podľa homeopatov roztok účinnejší! Tento paradox sa nedá vysvetliť žiadnym prírodným zákonom. Pri riedení 1:10 na 23 je v roztoku podľa chemických zákonov prítomná len jedna molekula z pôvodnej látky! Pri vyšších riedeniach, ktoré sa v praxi používajú, sa v homeopatickom prípravku pravdepodobne nevyskytuje ani jediná molekula pôvodnej látky! Stále chýba vedecké vysvetlenie mechanizmu účinku homeopatík a zdôvodnenie potenciácie. Pri skúmaní účinnosti homeopatík v placebom kontrolovaných skúšaniach nebola u týchto prípravkov dokázaná vyššia účinnosť ako u placeba.

Homeopatiká nie sú neškodnou prírodnou medicínou! Majú aj nežiadúce účinky, o ktorých sa bežne nehovorí. Homeopatiká obsahujú i anorganické zlúčeniny, dokonca ťažké kovy a iné jedovaté látky! V literatúre boli popísané aj otravy ortuťou u detí liečených homeopatikami. Časté sú bolesti hlavy a psychické poruchy. Homeopatiká sú výhodným objektom biznisu.

Homeopatiu pokladám za najväčší farmaceutický podvod za posledných 100 rokov v medicíne. Z duchovného ani medicínskeho hľadiska nikomu homeopatiká neodporúčam.

Prosím Vás, nedávajte homeopatiká deťom!

Silvova metóda

Táto metóda ovládania vedomia sa zaraďuje medzi paranormálne alebo parapsychologické techniky. V skutočnosti nejde o psychickú techniku kontroly vlastnej mysle, ale o kontakt s inteligentnými duchovnými silami. Dôraz sa kladie na tzv. šiesty zmysel alebo mimozmyslové čiže duchovné vnímanie. To, že sa nejedná iba o psychické pôsobenie, dokazuje skutočnosť, že ciele, ktoré Silvova metóda má, sa nedajú psychikou ovplyvniť (napr. spôsobiť zmenu počasia, predpovedať budúcnosť, odhaliť minulosť, vyliečiť telesnú chorobu). Silvova metóda nie je sebavzdelávacím kurzom rozvoja vlastnej osobnosti s prebudením schopností ľudskej mysle. Tréningom Silvovej metódy sa človek učí nadviazať kontakt s duchovnými silami (bytosťami) a prostredníctvom nich dosiahnuť svoj vlastný cieľ.

Egoistické ciele sú rôzne (zlepšenie pamäte a prospechu v škole, sebaliečenie, získanie informácií o vývoji burzy, o výherných číslach v lotérii, získanie duševnej rovnováhy, sebavedomia, materiálnej prosperity). Prostredníctvom tejto metódy je možné získať (stratiť) v podstate všetko. Využíva techniky pasívnej i dynamickej meditácie, hypnózy, autosugescie. Jej neoddeliteľnou súčasťou je jasnovidectvo. Obviňovanie svedomia, negatívne myšlienky a pocity (pocit úzkosti a viny), ktoré sú prekážkou v dosiahnutí stanoveného cieľa, sa odstraňujú meditáciou. Dynamická meditácia premení predstavy v hladine alfa na skutočnosť. Podľa Silvovej terminológie je hladina alfa „vnútorné vedomie“. Ide o zaspávanie a stav pred prebúdzaním. Jedná sa o zneužitie vedeckého pojmu. (Činnosť mozgu sa znázorňuje na EEG krivkami rôzneho tvaru a frekvencie, vlny sa označujú písmenami gréckej abecedy. Keď je človek uvoľnený, fyzicky a psychicky odpočíva so zatvorenými očami, ale je bdelý, vtedy jeho mozog vykazuje vlny alfa.) Pomocou tréningu Silvovej metódy je možné dostať sa na túto hladinu, kedy je mozog údajne najvnímavejší.

Autor metódy, José Silva, začal svoje pokusy na vlastných deťoch. Vyvinul novú sebahypnotickú metódu, s pomocou ktorej sa dostaví zvýšená vnímavosť, charakteristická pre hypnózu, ale človek zostáva v bdelom stave. 40 detí pod jeho vplyvom sa stalo schopných mimozmyslovo vnímať, čítať myšlienky, čiže stali sa médiami. Silva tvrdí, že na to, aby sa človek vedel správne v živote rozhodovať, potrebuje informácie od Vyššej inteligencie, ktorou nie je Boh. Cieľom Silvovej metódy je komunikovať s touto duchovnou inteligentnou bytosťou. Spánok vytvára priaznivé podmienky na získanie potrebných informácií od Vyššej inteligencie. Silva sa veľa zaoberal snami a začlenil ich do svojej metódy.

Silvova metóda je otvorenou bránou moderného špiritizmu. Nevyužíva ľudské schopnosti, ale kontakt s duchovnými bytosťami, ktorých prítomnosť sa prejavuje vnímateľnou energiou. Jedná sa o komunikáciu s bytosťami, ktoré sú silnejšie ako človek. Za „silou vôle“ sa skrýva sila inteligentných, ale voči človeku nepriateľských neviditeľných bytostí. Boh túto ilegálnu bránu do nadprirodzeného duchovného sveta odsúdil, tak isto ako každú inú formu okultizmu, veštectva a manipulácie. V prípade, že sa niekto z kresťanov v nevedomosti v minulosti tejto činnosti venoval, je veľmi dôležité urobiť pokánie a poprosiť Boha o očistenie Kristovou krvou. Väčšinou je potrebná aj modlitba pastora miestneho zboru za vyslobodenie.  

 

Prírodné liečenie

Prírodné liečebné prostriedky zahŕňajú napr. byliny, vodu, svetlo, vzduch, pohyb. Medzi klasické prírodné liečebné postupy patrí kúpeľná liečba, vodoliečba, elektroliečba, bežné telesné masáže... Takéto formy terapie sú prijateľné. Problémom však je, že tzv. prírodné liečenie často len zneužije prírodné zdroje. Liečba prírodnými prostriedkami (bylinky, kamene, uzdravujúca voda) sa skoro vždy spája s ľudovými poverami, zaklínaním, veštectvom, horoskopmi a mágiou. Tam, kde je cieľom odovzdanie energie prostredníctvom predmetov za účelom uzdravenia, je vždy prítomnosť duchovných síl. Jedná sa o okultizmus.