Kto s kým na Blízkom východe?

A proti komu?

Ako na Irán?

Čas sa kráti a zastavenie iránskeho jadrového programu sa nedarí. Vláda USA z toho začína byť nervózna a v Pentagóne (Ministerstvo obrany USA) sa ozývajú hlasy, či by nebolo lepšie udrieť silou, pokiaľ je ešte čas. Irán sa so západnými mocnosťami hrá ako mačka s myšou. Raz oznámi, že vyvinul výkonnejšie centrifúgy na obohacovanie uránu, inokedy, že úrady už vyčlenili pozemky na novú jadrovú továreň. Iránskych predstaviteľov teší už len ten fakt, že „Zápaďákom“ môžu zase raz „brnkať na nervy“. K množstvu naliehaní, nátlakov či sankcií zostávajú hluchí. Západ si musí chtiac-nechtiac priznať, že na Irán nemá žiadne páky, žiadnu účinnú politiku, ktorá by iránsku hrozbu dlhodobo riešila. Priznal to aj americký minister obrany Robert Gates. Zo západných krajín najmä v USA začínajú byť z tejto bezmocnosti dosť nervózni. Čas tlačí, obohateného iránskeho uránu pribúda a riešenie je v nedohľadne. Najmä v Pentagóne pribúdajú hlasy, či by nebolo efektívnejšie vyriešiť tento problém silou. USA nechcú pripustiť, aby taký nepredvídateľný režim, ako je ten iránsky, disponoval jadrovými zbraňami. Podľa slov šéfa Zboru náčelníkov štábov armády USA, Mikea Mullena, v Pentagóne vždy počítajú s výnimočnými situáciami, preto možnosť vojenského útoku vždy existuje. To dokazuje, že od nástupu novej vládnej administratívy Baraka Obamu už došlo k bodu obratu v pohľade na Irán. Aj samotný minister obrany USA Robert Gates varoval vládu prezidenta Baraka Obamu pred rýchlo sa rozvíjajúcim jadrovým programom Iránu. Irán sa veľmi pravdepodobne, keď už nie z iného dôvodu, tak aspoň preto, aby nestratil tvár pred zvyškom moslimského sveta, neskloní pred „Veľkým satanom“- USA a zrejme ho k tomu neprinútia ani nové sankcie. Pre USA sa rysujú dva rovnako zložité scenáre. Po prvé: Irán získa jadrovú zbraň, čo bude mať destabilizujúce následky na región Blízkeho i Stredného východu. Po druhé: USA na Irán zaútočia, aby mu v tom včas zabránili, čo bude mať v tomto regióne rovnaké dôsledky.

Iránska jadrová bomba o 5 rokov?

Irán by mohol vyrobiť dostatok obohateného uránu pre svoju jadrovú bombu už o rok. Bude mu ale trvať 3 až 5 rokov, aby skonštruoval prakticky použiteľnú bombu – vyhlásil predstaviteľ Pentagónu generál James Cartwright. Generál Ronald Burgess riaditeľ DIA – Vojenského obranného spravodajstva USA s ním, čo sa týka termínu súhlasí. Prezident USA Barak Obama zatiaľ vyvíja diplomatické úsilie, aby Čína ako jeden z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN podporila nové sankcie voči Iránu.

„Priatelia“ – Irán, Sýria, Hizballáh

Irán varoval Izrael pred útokom proti Sýrii a zdôraznil, že v takom prípade sa postaví na stranu Sýrie. V piatok 30. apríla to počas návštevy Sýrie povedal iránsky viceprezident Mohammed Rida Rahímí. „Ak sa tí, ktorí zničili palestínsku zem o niečo pokúsia, utneme im nohy,“ vyhlásil Rahímí po stretnutí so sýrskym premiérom Muhammadom Nadžím Urím a zároveň zdôraznil, že Irán bude Sýriu brániť „všetkými prostriedkami“.

Izrael je presvedčený, že Sýria dodáva libanonskému Hizballáhu rakety SCUD, čo však Sýria popiera. Rovnaké obvinenia vzniesli aj americkí predstavitelia vrátane ministerky zahraničia Hillary Clintonovej: „Prezident Sýrie, Bašír al-Assad, robí rozhodnutia, ktoré môžu viesť k vojne v regióne.“ Izrael predpokladá, že Hizballáh zhromaždil od roku 2006 viac ako 40 000 rakiet, ktoré sú schopné zasiahnuť aj veľké populačné centrá v Izraeli. Izrael tvrdí, že väčšinu z nich má Hizballáh zo Sýrie. V utorok 27. apríla vyhlásil minister obrany USA Robert Gates na stretnutí so svojím rezortným kolegom, ministrom obrany Izraela Ehudom Barakom, že „Sýria a Irán dodávajú Hizballáhu stále väčšie množstvo a modernejších rakiet. Hizballáh má viac rakiet a striel ako väčšina oficiálnych vlád štátov sveta“.

... A nový „priateľ“ – Turecko

Iránsky prezident Mahmúd Ahmadinedžád získal vlani nového priateľa – tureckého premiéra Tayyip Recep Erdogana. Turecký premiér, ako predstaviteľ jednej z dvadsiatich najsilnejších ekonomík sveta vyjadril svojmu susedovi – Iránu podporu a plné pochopenie pri jeho snahách využívať jadrovú energiu na (samozrejme nijaké iné, ako) mierové účely. Iránskeho prezidenta potešil aj kritikou Izraela, čo Mahmúd Ahmadinedžád vždy rád počuje. „Niet pochýb, že je náš priateľ,“ povedal turecký premiér o iránskom prezidentovi. Veď bol aj jedným z prvých zahraničných predstaviteľov, ktorí gratulovali Mahmúdovi Ahmadinedžádovi k jeho kontroverznému znovuzvoleniu vlani v júni. „Tvoj jasný postoj proti sionistickému režimu má pozitívny vplyv na svet,“ ocenil zas Mahmúd Ahmadinedžád tureckého premiéra na oplátku.

Zdroje: www.sme.sk, www.idnes.cz