„Já jsem ta cesta, pravda a život,“ odpověděl Ježíš. „Nikdo nepřichází k Otci než skrze mne. (Jan 14,6) |
Maďarská vláda na poslednom letnom zasadaní schválila novelu zákona o cirkvách, ktorá bola na poslednú chvíľu nečakane pozmenená. Podľa radikálnej pravicovej strany Jobbik, ktorej členovia počas zasadania vlády neustále osočovali Židov, sa Zboru viery podarilo vylobovať do kategórie cirkví, na druhej strane však členovia vládnej koalície tvrdili, že Zbor viery sa až teraz dostal na zaslúžené miesto v cirkevnej palete. Čo sa vlastne stalo?
Zákonodarcovia súčasne s prípravou novej maďarskej ústavy začali pripravovať aj novú koncepciu zákona o náboženskej slobode a slobode svedomia, ktorý bol predtým schválený tesne po páde socializmu. Najprv sa hovorilo o tom, že medzi cirkvami je potrebné urobiť poriadok, neskôr zasa o tom, že je potrebné ukončiť činnosť „biznis“ cirkví a súčasne upevniť pozíciu tých spoločenstiev, ktoré sa podieľajú na skutočných spoločenských úlohách. Pôvodná plánovaná koncepcia mala rozdeliť cirkvi do troch kategórií na základe definovaných kritérií. Strana Jobbik podala 15 návrhov na pozmenenie novely zákona a okrem toho sa snažila Zbor viery kriminalizovať svojimi prejavmi v parlamente. Keďže postoje Jobbiku výbor ľudských práv odmietol, vyžiadali si ústne hlasovanie, aby bol Zboru viery odňatý cirkevný štatút. Výsledkom bol Jobbik doslova zarazený: 86% poslancov hlasovalo proti tomu, aby bol Zbor viery pozbavený cirkevného štatútu. Iniciovaním tohto hlasovania si v skutočnosti kopol Jobbik vlastný gól, keďže tým posilnil spoločenskú legitimitu Zboru viery. Takéto hlasovanie v súvislosti s tým, či má byť dané spoločenstvo cirkvou alebo nie, prebehlo prvýkrát v maďarskej histórii. O niekoľko dní neskôr, v posledný deň letného zasadania parlamentu, bola prednesená finálna verzia novely zákona o cirkvách. Mnohých poslancov prekvapilo, že táto verzia už neobsahovala tri cirkevné kategórie, ale len jedinú kategóriu, ktorá zahŕňala 14 spoločenstiev. Poslanci mali 10 minút na oboznámenie sa s novelou, nasledovala parlamentná diskusia, počas ktorej sa Jobbik snažil znepriateliť opozíciu a koalíciu výrokom, že „Fidesz je obeťou vydierania Zboru viery…“ Nasledovali antisemitské prejavy zo strany radikálov – poslanec Jobbiku spomenul, že nerozumie, „… prečo sa na zozname cirkví nachádzajú tri židovské inštitúcie, keď sa ich v druhej najväčšej európskej synagóge schádza v sobotu len 35 členov“. Nato mu odpovedal poslanec vládnej koalície, že „nech Židom nevyčíta, že ich je tak málo, keďže práve kvôli ‚duchovným vodcom‘ poslanca Nováka je ich dnes o 600 tisíc menej“. Hladní a unavení poslanci tesne pred obdobím letných dovoleniek odhlasovali po polnoci nový cirkevný zákon v pomere 254 za a 44 hlasov proti. Zbor viery sa týmto dostal ako jediné letnično-charizmatické spoločenstvo do kategórie cirkví. Hlasovanie však nedopadlo až tak priaznivo pre vyše 300 organizácií a cirkví, ktoré boli podľa predošlého zákona považované za cirkevné inštitúcie. Napríklad, do kategórie cirkví podľa novely zákona, ktorá nadobudne platnosť začiatkom budúceho roka, nebudú patriť metodisti, letničiari, svedkovia Jehovovi, Budhisti a ani priaznivci islamu. Zákon síce umožňuje zaregistrovanie nových spoločenstiev, no nebude to ľahké, keďže o tom bude musieť na podnet ministra hlasovať parlament. Novelu zákona Zbor viery oslávil podujatím s názvom Purim, keďže nepriatelia zboru sa snažili zabrániť jeho existencii, podobne, ako chcel učiniť Háman Židom, no Pán obrátil situáciu v prospech Zboru viery. „To, že vedúci politici sa zastali zboru, je nóvum v našej histórii“ – odznelo na oslavných bohoslužbách. Dráha, ktorou prešiel Zbor viery – myslím, že nie je prehnané povedať, najväčší letnično-charizmatický zbor v Európe – však nebola vždy ľahká a bezbolestná.
Počiatočná desaťročná činnosť Zboru viery prebiehala počas predchádzajúceho režimu v ilegalite. Po neúspešnom pokuse o emigráciu sa Sándor Németh zapísal ako civilný poslucháč na katolícky seminár. „Bojoval som medzi vierou a neverou ohľadom vzkriesenia Ježiša Krista, chcel som byť úprimný veriaci katolík, pre ktorého nie je viera pretvárkou, ale životný štýl, rebríček hodnôt a svetonázor… Tam som sa prvýkrát dozvedel o katolíckom charizmatickom hnutí, prebiehajúcom vo Francúzsku. Ľudia tam písali o osobnej skúsenosti, ako sa stretli s Bohom, aké mali skúsenosti s naplnením sa Svätým Duchom. Toto vo mne vzbudilo záujem bližšie spoznať charizmatické hnutie, vedome som s nimi hľadal vzťah… Obrátil a znovuzrodil som sa v apríli roku 1976 na kvetnú nedeľu.“ Od roku 1979 sa manželia Némethovci s menšou skupinkou veriacich s podobným zážitkom začali schádzať vo vinohradníckom domčeku, nachádzajúcom sa pri cintoríne v mestečku Budaörs, neďaleko Budapešti. Názov spoločenstva „Zbor viery“ vznikol zo sympatie k „hnutiu viery“, ktoré sa vytvorilo okolo služby amerického kazateľa Kennetha Hagina. V tom období sa manželia taktiež osobne zoznámili s Derekom Princeom, stali sa jeho učeníkmi a zostali nimi až do jeho smrti v roku 2003. V priebehu niekoľkých mesiacov boli pozvaní slúžiť v maďarských mestečkách Zalaegerszeg a Sopron, kde vznikli prvé vidiecke skupiny. V roku 1980 Sándora a Judit ustanovili do služby v americkom mestečku Fort Lauderdale na Floride v charizmatickom zbore Good News. Počiatočné aktivity zboru počas straníckeho štátu prebiehali pod neustálym sledovaním tajných služieb. Prebiehali neprestajné razie, niektorých členov zboru vylúčili zo zamestnania, iným odobrali pasy. V jednom prípade dokonca študentku vysokej školy jej rodičia doslova uniesli a zavreli do domáceho väzenia, aby sa nestýkala so spolužiakmi, ktorí by ju „nakazili“. Jej ženíchovi sa ju napokon dobrodružným spôsobom podarilo oslobodiť. V tomto období bolo členstvo v zbore pre vtedajší politický systém totožné s opozičnou politickou činnosťou. Napriek tomu, že počas týchto desiatich rokov bol pokus o registráciu zboru viackrát zmarený, a to aj kvôli nepriaznivému postoju už registrovaných cirkví, ktoré svoj názor často vyjadrili skrze štátny úrad cirkevných záležitostí, narástol počet členov Zboru viery na vyše dvetisíc. Súčasne s postupným úpadkom socializmu sa zbor dostával z kategórie prenasledovaných do pozície tolerovaných spoločenstiev a súčasne začal budovať vzťah s demokratickou opozíciou, ktorá o udalostiach informovala zahraničné fóra, ako napr. rozhlasovú stanicu Slobodná Európa alebo BBC. Napokon, až v roku 1989 po revolúcii uznal štát Zbor viery za cirkev a ešte v tom istom roku sa manželia Némethovci zúčastnili Konferencie rastu v zbore Paula Yonggi Choa v Soule, kde mal pastor Sándor viackrát prejav. Zbor sa z budaörského domu presťahoval do prenajatej športovej haly Vasas Folyandár. Pastor Németh následne založil časopis Új Exodus, ktorý bol prvým charizmatickým teologickým časopisom v Maďarsku. V nasledujúcom roku bola založená teologická vysoká škola s názvom Stredovýchodná európska biblická škola a Ústav prípravy pastorov. Táto inštitúcia so 450 študentmi bola v roku 1999 premenovaná na Akadémiu sv. Pavla, ktorá má dnes vyše 600 poslucháčov a v súčasnosti je druhou najväčšou teologickou univerzitou v krajine. Viac ako desať percent študentov pochádza zo zahraničia. V rokoch 1995 až 1998 nasledovalo dynamické obdobie rastu, neustále prebiehali konferencie v najväčšej budapeštianskej športovej hale a regionálne podujatia na vidieku, následkom ktorých zbor v tomto období narástol na viac ako desaťtisíc aktívnych členov. Športová hala s kapacitou 12 tisíc miest, bola takmer vždy plná. Konalo sa tam až stoosemdesiat prebudeneckých konferenčných podujatí. Už vtedy prichádzali hostia zo 60 krajín a bohoslužby boli tlmočené do šiestich jazykov.
Počiatky charitatívnej činnosti zboru siahajú do roku 1994, keď Zbor viery v spolupráci s vtedajšou najväčšou súkromnou charitatívnou organizáciou Feed the Hungry (Nakŕmte hladných) Lestera Summralla poslal 40-tonovú leteckú zásielku potravín a liekov do africkej Rwandy. Solidarita k chudobným a občanom v núdzi viedla k tomu, že zbor založil organizáciu s názvom HAH – Sieť veriacich, ktorí sa zdieľajú. Dnes táto služba zabezpečuje na mesačnej báze 1500-2000 kíl oblečenia tým, ktorí žijú v núdzi, čím zaopatruje 100-150 jednotlivcov a rodín. Organizácia doposiaľ poskytla pomoc viac ako 100 tisíc občanom.
Najdôležitejšou udalosťou roku 1996 bola konferencia v Jeruzaleme, ktorej sa zúčastnilo vyše 5000 kresťanov z dvadsiatich európskych krajín, pričom maďarská delegácia bola reprezentovaná 2500 účastníkmi. Konferenciu zahájil jeruzalemský primátor Ehud Olmert, pričom táto udalosť zaujala pozornosť viacerých maďarských médií. Pravicové médiá publikovali nezmyselné správy, že vycestovanie bolo financované peniazmi z rozpredaného privatizovaného štátneho majetku, ktoré predseda vlády v kufríku prepašoval do Jeruzalema. Vtedajšie pravicové médiá písali o tom, že Zbor viery sa stal súčasťou „plánu Židov na ovládnutie sveta“ a súčasťou osi sprisahania „Paríž – New York – Tel Aviv“. Ďalšie obdobie bolo charakterizované rozkvetom inštitúcií. V máji roku 1997 vznikla základná a stredná škola pomenovaná po charizmatickom reformátorovi Petrovi Bornemisszovi. Dnes sa táto škola stala najväčším vzdelávacím inštitútom v Budapešti s viac ako 1800 študentmi. V celoštátnom meradle dnes prebieha výučba v 17 inštitučných jednotkách (školy, škôlky, jasle), ktoré poskytujú pravidelnú prácu až 600 občanom a ktoré majú vyše tritisíc návštevníkov. Zakladanie inštitúcií pokračovalo zahájením vydávania spoločenského týždenníka s názvom Hetek, ktorého hlavným redaktorom sa stal Sándor Németh. Po voľbách v roku 1998 nasledovala vlna útokov zo strany novej vlády Fidesz a KDMP (Kresťanskodemokratická ľudová strana), ktorá však nevedela zabrániť tomu, aby sa zbor ešte v septembri presťahoval do novopostaveného komplexu s rozlohou 8 hektárov a halou s kapacitou vyše 10-tisíc miest s názvom Hit Park. Podujatia zahájili známi americkí kazatelia Rodney Howard-Brown a Mahesh Chavda. Tesne po presťahovaní odišlo niekoľko presbyterov a členov, najmä kvôli osobným ambíciám a teologickým rozdielom, čo však nezabránilo ďalšiemu rastu zboru. V nasledujúcom období bolo počas sústavných daňových a iných kontrol, mediálnych a iných útokov zo strany vládnej koalície v krajine postavených 19 cirkevných budov, medzi ktorými boli aj také, ktorých kapacita na sedenie prekračovala tisíc miest, a to v mestách Pécs, Debrecen, Nyiregyháza a Salgotarján. V tomto období bola publikovaná aj kniha namierená na zničenie dobrého mena spoločenstva, ktorej autorom bol bývalý člen Bart László, s názvom Fesz Van (Napätie).
Obrovský prínos pre Zbor viery, míľový krok a takisto aj zahájenie novej éry v živote spoločenstva prinieslo interaktívne živé televízne vysielanie Vidám Vasárnap (Radostná nedeľa) na televíznej stanici ATV. Program sa počas krátkej doby s niekoľko stotisícovou pravidelnou sledovanosťou stal najpopulárnejším a najsledovanejším náboženským vysielaním v krajine. Po desiatich rokoch vysielania sa podarilo v spoločnosti odbúrať predsudky, ktoré dovtedy existovali najmä kvôli mediálnej blokáde voči zboru, čo sa, samozrejme, odzrkadlilo aj pri spomínanom hlasovaní vlády.
V roku 2009 bol pastor Németh ocenený Výborom pre kresťanských spojencov v Knessete a Židovským svetovým kongresom. Toto ocenenie získa každý rok vplyvný kresťanský vodca.
Zbor viery je dnes na základe 1%, venovaného z daní poplatníkov, štvrtou najväčšou cirkvou v krajine. Počet členov zboru sa odhaduje na viac ako 50 tisíc, no jeho spoločenský vplyv je stotisícový. Tridsaťročná služba Sándora Németha sa rozšírila aj do iných krajín, napríklad do Čiech, Slovenska, Nemecka, Rakúska, Švajčiarska, Rumunska, Ukrajiny, Kirgizska a Kambodže.
Zdroj:
Prvých 20 rokov – Hit Gyülekezete 1999.
Rešpekt – Hetek, Rubrika cirkev a politika, 2011, 28. vydanie
Foto: Somorjai László
Názor Sándora Németha, senior pastora Zboru viery, na nový cirkevný zákon
„Keď objektívne zhodnotíme udalosti, nie je prekvapujúce, že aj Zbor viery sa dostal do množiny štátom uznaných cirkví, veď spoločenská podpora tejto cirkvi je natoľko významná, že by nebolo úplne možné vynechať ju z okruhu uznaných cirkví,“ povedal Sándor Németh v programe „Priama reč“ televízie ATV. Podľa vedúceho pastora Zboru viery, práve prijatý zákon o cirkvi je medzníkom v tridsaťročnom zápase. Zákon upevní postavenie spoločenstva a bude mať dobrý vplyv na veriacich, uvoľní sa ešte viac síl na pozitívne ciele. Podľa Sándora Németha sa predmetom diskusie môže stať ešte otázka, či je správne, aby parlament rozhodoval o zápise cirkví, ale správnosť tohto rozhodnutia ukáže až prax. Cirkvi, ktoré sa nedostali do zoznamu štrnástich uznaných cirkví, môžu očakávať dlhú procedúru a súčasne si musia uvedomiť, že aj cirkvi súťažia o priazeň ľudí. Podľa názoru vedúceho pastora Zboru viery, členovia cirkvi by boli právom sklamaní, keby záverečné hlasovanie dopadlo ináč, lebo Zbor viery je stabilne štvrtá najväčšia cirkev v Maďarsku.
Sínusoidy viery | | | Logos 9 / 2014 | | | Redakce | | | Skutečný příběh |
Zbor Viery v Debrecéne | | | Logos 2 / 2007 | | | Jaroslav Kříž | | | Reportáž |
12 úrovní viery | | | Logos 12 / 2015 | | | Daniel Šobr | | | Ze života církve |
O vzťahu vedy a viery | | | Logos 11 / 2017 | | | Miroslav Iliaš | | | Věda a víra |
Božia dobrota – základ viery | | | Logos 2 / 2012 | | | Gloria Copeland | | | Vyučování |