• Židia z Jemenu do Izraela. Medzinárodné spoločenstvo kresťanov a Židov (IFCJ.org) informuje na svojej stránke o návrate (alija) skupinky zúfalých Židov z tejto arabskej krajiny. Operácia bola tajená až do ich príchodu na letisko Ben Gurion. Okolo 300 zostávajúcich Židov musí v Jemene čeliť antisemitizmu. Pred niekoľkými mesiacmi zavraždili lídra ich komunity, lebo odmietol konvertovať na islam. Uväznený vrah svoj čin priznal a vyhrážal sa zabitím ďalších Židov. Hoci IFCJ mohlo priviesť do Izraela len niekoľkých Židov kvôli obmedzeniam zo strany jemenskej vlády, je naďalej pevne rozhodnuté dopraviť zostávajúce a ustráchané deti Izraela do ich biblickej domoviny. A to aj vďaka pomoci od mnohých Izrael milujúcich kresťanov.
• Aká je bezpečnostná situácia Izraela po skončení operácie Liate olovo? Dala by sa zhodnotiť ako „len“ sporadické ostreľovanie izraelských obcí okolo Gazy. V čase uzávierky spravodajstva (26.2.) bolo „poslednou“ udalosťou poškodenie dvoch domov v meste Sderot raketami Kassam. Izrael odpovedá leteckým bombardovaním pašeráckych tunelov a vybraných cieľov v pásme Gazy. Predtým napríklad izraelské jednotky v prestrelke zneškodnili teroristov, ktorí kládli výbušné zariadenie pri hraničnom prechode Kissufim do Gazy.
• Saudský kráľ vyzýva na obnovu vojnou poškodeného pásma Gazy za približne jednu miliardu dolárov, no saudskoarabské stavebné spoločnosti sa tam obávajú pracovať kvôli svojej bezpečnosti. Dôvodom je, že Saudská Arábia zdieľala spoločný postoj s Egyptom počas izraelskej ofenzívy v Gaze - neotvoriť hraničné prechody, čím si pohnevala hnutie Hamas do tej miery, že jej spoločnosti sú vystavené bezpečnostnému riziku.
• Tu-bišvat, alebo nový rok stromov, je menej významný židovský sviatok, ktorý tento rok pripadol na 9.februára (15. Švat podľa židovského kalendára). Talmud priraďuje tomuto dňu začiatok ročného poľnohospodárskeho cyklu pre stromy, z ktorých sa odovzdávajú predpísané biblické desiatky. Podľa tradície sa sadia stromy a počas „sederovej“ večere sa konzumuje sušené ovocie. V kibucoch je poľnohospodárskym sviatkom; ako aj významným dňom pre aktivity izraelských ekologických organizácií.
• Má byť kresťanstvo vyučované na izraelských školách? Jeruzalemský inštitút pre izraelské štúdie vykonal prieskum verejných postojov izraelských Židov vo vzťahu ku kresťanstvu, kresťanskému svetu a prítomnosti kresťanov v Izraeli. Väčšina respondentov si myslí, že na školách by sa malo vyučovať o kresťanstve, ale nie o Novom zákone, a že štát by mal povoliť slobodu vierovyznania, no zároveň by nemal dovoliť kresťanským organizáciám kupovať nehnuteľnosti v Jeruzaleme. Napríklad 54 percent sekulárnych Židov si myslí, že kresťanstvo je bližšie k judaizmu ako k islamu, kým medzi náboženskými tento názor zdieľa 17 percent. Z nich si 48 percent myslí, že monoteistický islam je k judaizmu bližší. Pre 60 percent religióznych a ultraortodoxných respondentov je nosenie kríža inou osobou rušivé. Čo sa týka prijímania darov od kresťanských inštitúcií, pre 70 percent sekulárnych je to v poriadku, kým 79 percent religióznych s tým nesúhlasí. A či by malo byť Židovi dovolené navštevovať kostol? Pre 80 percent sekulárnych je to v poriadku, no 83 percent religióznych s tým nesúhlasí - z nich 43 percent si myslí, že väčšina kresťanov sú misionári. Naopak 82 percent sekulárnych si to nemyslí.
• Paradox žehnania Izraelu. Názor zverejnený v Messianic Times (1-2/2009), (preložené ako Mesiánske časy), periodiku židovskej mesiánskej komunity, si kriticky všíma finančnú pomoc Izraelu, ktorá sa mu dostáva od kresťanov. Kresťanskí sionisti, motivovaní biblickým Gen 12:3 s úprimným srdcom dávajú dary rôznym izraelským organizáciám, ktoré vôbec nie sú naklonené zvestovaniu Evanjelia, či dokonca priamo pôsobia proti misionárskym aktivitám a domácim židovským kresťanom (mesiánskym Židom). Pre pisateľa komentára, ktorý pochádza z radov izraelskej mesiánskej komunity, je dokonca „antisemitské“, keď Izraelu žehnajúci kresťania sa zdráhajú hovoriť o Ježišovi-Mesiášovi kvôli tomu, že prijímatelia ich darov sú ortodoxní Židia.
• Ježiš pre Židov je názov rozsiahlej objektívnej reportáže o mesiánskych komunitách v Izraeli, ktorá dostala priestor v denníku Jerusalem Post. „Niet rozdielu medzi Bohom Tóry a Bohom Nového zákona,“ cituje mesiánskeho lídra. „Ješua (Ježiš) je stelesnenie Boha Abrahámovho, Izákovho a Jákobovho - v novej ére.“ Všíma si aj činnosť „Jehudim L´ma´an Ješua“ - aktivistov (mnohí z nich sú mesiánski Židia) organizácie Židia pre Ježiša, rozdávajúcich letáčiky „V Ješuovi je spasenie“. Proti nim zase pracujú prinajmenšom dve antimisionárske organizácie - Jad L´achim (Rameno bratov) a Lev L´achim (Srdce pre bratov), často na hrane zákona- napríklad plagátové antikampane, či špehovanie v kongregáciách. Viac ako polovica mesiánskych Židov sú ruskí imigranti. S obriezkou, krstom v mene Otca, Syna a Svätého Ducha, sú okrem evanjelistov aj patriotmi (sionistami) svojej biblickej krajiny. „Spoločnosť akceptuje mesiánskych dnes oveľa viac, ako keď som vyrastal,“ spomína 46-ročný Tal z Rišon Lezion. V časoch jeho detstva v sedemdesiatych rokov ho prezývali „páchnuci kresťan“ a pred domom mu demonštrovali ultra-ortodoxní.
• - Perlička. Hurá, mám spolubývajúceho! Smutno mi bolo samému v internátnej izbe bývať. Požiadal som na ubytovacom oddelení ešte v novembri, aby mi našli nejakého Žida. A tak od marca spolunažívam s Pavlom, študentom informatiky, pôvodom z Ruska. Oprášim si ruský jazyk, ktorý som sa učil ešte za „socíku“. A hlavne - budem mať možnosť povedať mu, že je mnoho kresťanov, ktorí stoja s Izraelom, pre duchovné požehnanie, ktoré prišlo svetu z národa židovského.

Miroslav Iliaš

O izraelských parlamentných voľbách 2009

10. februára 2009 sa v Izraeli konali voľby do 18. parlamentu (Knessetu). Dôvodom bolo odstúpenie premiéra Ehuda Olmerta ako predsedu najväčšej strany Kadima (Vpred) a neúspechu jeho nasledovníčky, Cipi Livniovej, zostaviť koaličnú vládu. Ak by Olmert zotrval vo svojom úrade a ak by sa Livniovej podarilo zostaviť stabilnú vládu, voľby by sa konali v obvyklom termíne v roku 2010.

V septembri 2008 mala Kadima voľby svojho predsedu (primárky), ktoré vyhrala Cipi Livniová, a nahradila tak bývalého predsedu Ehuda Olmerta, ktorý rezignoval na premiérsky post. Livniová dostala šesť týždňov na sformovanie vládnej koalície.

Hoci Strana práce súhlasila so vstupom do koalície, náboženská strana Šaas odmietla príležitosť, čo Livniová zdôvodnila pre ich „ekonomicky a diplomaticky nelegitímne“ požiadavky, ktoré - ako inak - zahrňovali vyššie prídavky na deti a zamietnutie rozdelenia Jeruzalema v prospech palestínskeho štátu. Šaas odmietol vyše miliardovú ponuku na detské prídavky za účasť na koalícii. Podobne odmietli účasť aj strana dôchodcov Gil (Vek) a iná náboženská strana Zjednotený judaizmus Tóry. Preto Livniová 26. októbra odporučila prezidentovi Šimonovi Perésovi predčasné voľby. Inak tieto voľby vyvolali otáznik nad budúcnosťou izraelsko-palestínskych mierových rokovaní, ktoré nová Obamova adminstratíva v Spojených štátoch má za svoju prioritu.

Dalo by sa zhodnotiť, že tradičné ostré delenie medzi izraelskou pravicou a ľavicou bolo rozmazané, pričom voliči a politickí predstavitelia oboch spektier inklinovali k stredu. Izraelčania, ktorí doteraz boli výrazne politicky profilovaní, menili názorové tábory ľahšie. Avšak čo sa týka palestínskej otázky, tam ostré rozdiely pretrvávajú. Kadima je zaviazaná viesť rozhovory o dvoj-štátnom usporiadaní. Strana práce (Avoda) neverí, že dvojstranné rokovania s Palestínčanmi môžu byť v súčasnej situácii úspešné. Likud zase hovorí o podpore „ekonomického mieru“ s Palestínčanmi a je za politické rokovania, hoci nie je jasné o čom.

Voľby priniesli 28 poslaneckých mandátov pre stranu Kadima, 27 pre stranu Likud Benjamína Netanyahua, 15 pre stranu Izrael náš domov (Jisrael Beteinu) Avignora Liebermana, Strana práce Ehuda Baraka dostala 13 mandnátov, strana Šáas 11 a Zjednotený judaizmus Tóry 5 mandátov. Ostatných šesť malých strán (arabské, sionistické) dostalo pod 5 mandátov.

20. februára 2009 izraelský prezident Šimon Peres poveril Benjamína Netanjahua zostavením vlády. Je to prvýkrát, čo prezident nepoveril touto úlohou víťaznú stranu volieb. Avšak v minulosti boli prípady, že predseda vlády nepochádzal z najsilnejšej strany.

V súčasnosti prebiehajú rokovania o zostavení možnej vlády. Zdá sa, že Likud by uprednosnil veľkú koalíciu s Kadimou a Stranou práce, inak by boli závislí od menších pravicových strán, ktoré uprednostňujú „jastrabí“ postoj k Palestínčanom. Prieskumy ukazujú podporu vlády národnej jednoty medzi Kadimou a Likudom, či už s Jisrael Beteinu alebo Stranou práce ako tretím koaličným partnerom.

Kresťanský sionista a občan Izraela, Stan Goodenough, sa na svojom blogu zamýšľa nad výsledkami volieb z biblického pohľadu. Konštatuje, že najväčšie strany s koaličným potenciálom sú ochotné robiť územné ústupky Izraela v prospech palestínskych Arabov. Ako veriaci z národov v Boha Abrahámovho, Izákovho a Jákobovho pripomína židovskému národu jeho neodňateľný atribút - zasľúbenú zem. A predovšetkým zdôrazňuje vyvolenému ľudu, že v týchto časoch politických turbulencií je jeho jedinou nádejou Boh.