Morris Cerullo v rakúskom Grazi

27. mája, presne v deň, na ktorý pripadol jeden z významných biblických sviatkov Letnice, sa v rakúskom Grazi konala Austria Fresh Fire Believers’ Breakthrough Rally alebo Prielomové zhromaždenie čerstvého ohňa pre Rakúsko, ktoré organizovala organizácia pomenovaná po jej zakladateľovi a stále aktívnom celosvetovo známom evanjelistovi Morrisovi Cerrulovi (Morris Cerrulo World Evangelism).

S pastorom Adriánom Šestákom sme sa rozhodli, že sa tejto akcie zúčastníme. Rakúske mesto Graz je od Bratislavy vzdialené asi tri hodiny jazdy autom. Zhromaždenie sa konalo v mestskej hale Helmuta Lista a trvalo niečo vyše dvoch hodín. Parkovanie, vstup do budovy a usádzanie bolo na vysokej úrovni, dokonca až na takej, že sme boli usadení do prvého radu, ako vzácni hostia – pastori zo Slovenska (hoci sme si žiadnu rezerváciu neurobili a miesto vpredu sme ani nežiadali). Spätne sme si povedali, že príliš hladko a bez „lustrovania“ byť usadení do prvého radu bolo zo strany organizátorov možno až ľahkovážne, ale nami dvoma vysoko cenené. Zhromaždenie nielenže začalo načas, ale dokonca päť minút pred oficiálnym začiatkom.

Po úvodnom videoklipe, ktorý predstavil viac ako 50-ročnú službu a život jedného z popredných celosvetovo známych a prielomových evanjelistov, pred mikrofón predstúpil asi 30-členný černošský zbor, ktorý zaspieval v sprievode iba niekoľkých hudobných nástrojov jednu chválu, ktorá bola veľmi pomazaná a ľahko vovádzajúca do Božej prítomnosti a navodzujúca očakávanie u každého zúčastneného. Následne bol k mikrofónu prizvaný Morris Cerrulo, s jemu veľmi typickým hlasom, autoritou a radosťou, ktorá z neho vyžarovala. Jeho slová zneli veľmi presvedčivo, povzbudivo a ľahko sa počúvali. Cie­ľom jeho kázne bolo povzbudiť a poukázať na dôležitosť správneho pochopenia zodpovednosti u kresťanov. Povedal, že zrejme nikdy nebolo dôležitejšie v Európe mať na sebe Ducha rozpoznania časov a požehnania ako práve teraz. Jeho kázni nechýbal prehľad o aktuálnom politickom či ekonomickom dianí na našom kontinente.

Morrisov život je plný viacerých veľkých proroctiev, ktoré sa pri vyrieknutí zdali ako nereálne (či už predpovedanie pádu železnej opony vo Východnej Európe alebo príchod veľkej finančnej krízy, predpovedanej niekoľko rokov pred rokom 2008). Veľkú časť kázne venoval tomu, aby boli kresťania pripravení a rozumeli obdobiu, v ktorom žijú. Jednoznačne hovoril, že teraz je čas na veľké duchovné a materiálne prielomy, no treba o nich vedieť a nárokovať si ich. Veľakrát sa vedel tento duchom mladý a vekom 80-ročný Boží muž rozohniť a kázať veľmi charizmaticky. Jeho výkon dokonca negatívne neovplyvnil ani menej zdatný tlmočník, ktorému to jednoducho v nedeľu nevyšlo. Morris mu veľmi žehnal a žiadal, aby tieto nedostatky nemali vplyv na pomazanie, ktoré bolo prítomné. Morris rád aj žartoval, napr. pri jednej z odmĺk tlmočníka povedal, že on sa nikam neponáhľa, veď má už 80 rokov. Morris hovoril aj o svojom aktuálnom cestovaní, ktoré začalo v Portugalsku, pokračovalo Rakúskom, nasledovalo Holandsko, trojdňová konferencia v Londýne, Izrael, plus tri africké a jedna latinskoamerická krajina a až potom mal nasledovať návrat domov.

Nech Boh žehná jeho cestujúcej službe a kampaniam, ktoré má pred sebou (počas písania tohto príspevku som si pozrel webovú stránku jeho organizácie a videl niekoľko fotiek z týchto kampaní a bolo vidieť, že sály boli plné v každej tejto krajine, vrátane Izraela, a v Peru bol Morris dokonca prijatý najvyššími štátnymi predstaviteľmi).

Odrazovým mostíkom kázne bola dvanásta kapitola Lukáša od verša 35. Publikum, ktoré z dvoch tretín na naše prekvapenie tvorili bratia čiernej pleti, reagovalo na kázeň veľmi spontánne, radostne a otvorene. Morris pri svojej kázni nezabudol pripomenúť jeho ortodoxný židovský pôvod a nadprirodzený Boží dotyk počas svojho pobytu v židovskom sirotinci. Cie­ľom bola príprava a porozumenie tomu, čo malo na konci nasledovať – a to odovzdanie pomazania pre ďalšiu službu a prielomy v živote veriacich. Pri záverečnej výzve veriaci opakovali jeho slová a pred pódiom prijímali to, čo bolo Morrisom prehlasované. Pred tým, ako vyzval päť mladých mužov a žien, ktorých osobne požehnal skladaním rúk, si z publika zavolal jedného mladého muža, v ktorom podľa jeho slov videl hlad a túžbu po Božej realite a na ktorého položil ruky a požehnal jemu aj jeho krajine (Slovensku).

Na záver zhromaždenia bola zbierka, počas ktorej prišiel na pódium asi 16-ročný chlapec, ktorý mal v ruke roztrhnutú sadru a mal holú nohu, v ruke barlu – jeho zlomená noha bola uzdravená. Bolo úžasné vidieť tieto zázraky.

Domov sme odchádzali veľmi spokojní. Povedali sme si, že keby sme nevedeli, že sme v Rakúsku, podľa ľudí v sále by sme to netipovali. Služba Morrisa bola požehnaním a zároveň povzbudením, že aj v 80-ke vie byť človek aktívny, užitočný a Bohom používaný. Zo zhromaždenia sme si odniesli aj dve knihy, ktoré Morris považuje za kľúčové zo svojej tvorby, z ktorých jednu, veríme, že čoskoro uvidia čitatelia Logosu na našich knižných pultoch.