Neobviňuj Boha

Je Boh autorom utrpení, ktoré sú na tomto svete?

Prečo ja?

Často pred tým, ako čokoľvek môžete prijať od Boha, musíte nájsť odpovede na otázky, ktoré vám v tom bránia. Tak dlho, ako tieto otázky zamestnávajú vašu myseľ, budú vo vašej mysli aj pochybnosti, a tak dlho ako máte pochybnosti, bude mať prekážky vaša viera.

Z mojich vlastných skúseností, keď som bol chorý na lôžku, viem, že v mojej mysli boli otázky, ktoré sa tam usadili pred tým, ako mala fungovať moja viera. Ja sám som musel nájsť odpovede. To je dôvod, prečo som bol pripútaný na lôžko 16 mesiacov, v čase od 15. do 17. roku môjho života.

Niekedy mi trvalo týždne až mesiace, kým som našiel odpoveď na jednu otázku a hneď, ako som ju našiel, diabol priniesol ďalšiu. Dlhý čas sa diabol pokúšal nahovoriť mi, že ma Boh trestá za niečo, čo zlé som v živote urobil. Chvíľu som sa tým zaoberal, ale nakoniec som povedal: „Diabol, ja som sa takto narodil. Narodil som sa s deformovaným srdcom a vážnymi vnútornými problémami. Aký význam by teda malo, keby ma Boh mal trestať za moje skutky ešte pred mojím narodením? To nemôže byť pravda.“

Niekedy diabol povie: „Si chorý, pretože niečo urobili tvoji rodičia.“ To je to, čo si apoštoli mysleli o človeku, ktorý sa narodil slepý. Pýtali sa Ježiša: „Rabbi, kto zhrešil, tento a či jeho rodičia, že sa narodil slepý?“ (Evanjelium Jána 9,2)

Niektorí ľudia nesprávne citujú Ježišovu odpoveď vo verši 3 a hovoria: „Ani on, ani jeho rodičia nezhrešili. Bol chorý, len aby ho Boh mohol uzdraviť.“ Ale to nie je to, čo hovorí Biblia: „... ale, aby boli skutky Božie zjavené na ňom. Ja musím konať skutky toho, ktorý ma poslal ...“ (verše 3,4)

Ak niekto prestane čítať v tomto bode, mohol by povedať: „Je chorý len preto, aby ho Boh mohol uzdraviť.“ Nie je strašné takto obviniť Boha? Je tu dospelý človek, slepý od narodenia a Boh by ho urobil slepým, len aby ho potom mohol uzdraviť? Ak by to bola pravda, Boh by nebol viacej Bohom, alebo áno? A nezaujímal by som sa o Neho. Ale vďaka Bohu, nie je to pravda!

Všimnite si, čo povedal Ježiš: „Musím konať skutky toho, ktorý ma poslal.“ On okamžite konal Božie skutky tým, že uzdravil človeka.

Pamätám sa, že som sa pýtal sám seba: „Kto je zodpovedný za toto všetko? Prečo ja?“

Keď diabol videl, že aj tak som sa rozhodol veriť v uzdravenie, pokúšal sa presvedčiť ma, že nie je Božia vôľa uzdraviť ma. Povedal: „Uzdravenie je skutočné, ale nie je Božia vôľa uzdraviť každého. Ty si jedným z tých, ktorých si On neželá uzdraviť.“

Mnoho ľudí verí klamstvu, že nie je Božia vôľa uzdraviť ich. Je nelogické odrazu veriť, že Boh uzdravuje a zároveň veriť, že teba neuzdraví.

Tento argument som tiež odmietol. Pokračoval som v hľadaní odpovede. Všetko, čo som vedel, bolo to, čo som počul od kazateľov a iných ľudí. Niektorí hovoria: „Tvoja choroba je Boží skutok. To všetko robí Boh.“ Nemohol som prijať toto vysvetlenie. Iní hovorili: „Možno, že to Boh nerobí, ale v tomto prípade to dovolí.“ Ale to je to isté.

Ako dieťa som nikdy nebol šťastný. Nikdy som sa nesmial. Otec nás opustil, keď som mal šesť rokov. To, že som bol chorý, na mňa citovo vplývalo. Bol som slabý a v škole som sa nemohol brániť pred inými deťmi. Každý ma mohol zbiť, hoci aj dievčatá. Keď som sa pokúšal bitku vrátiť, od veľkej námahy som upadol do bezvedomia, pretože mi dobre nefungovalo srdce. Mnohokrát som bol v bezvedomí aj 45 minút a raz to trvalo jeden a pol hodiny. Zdravotná sestra a môj učiteľ mi povedali, že som niekoľkokrát úplne zmodrel až očernel. Museli dlho a neúnavne pracovať, aby ma priviedli k vedomiu.

Kvôli môjmu fyzickému stavu, a preto, že som bol tak veľmi utláčaný v čase, keď som išiel do druhého stupňa, každý mi išiel na nervy. Rozčuľoval ma celý svet. To zdeformovalo moje myslenie.

Jedného dňa, počas poludňajšej prestávky, som sa rozhodol zobrať veci do vlastných rúk. Vyšiel som z areálu školy a išiel som do nejakých rozostavaných budov. Vrátil som sa s veľkou doskou. Vybehol som za tyranom ihriska a udrel som ho do temena tak silno, ako sa mi len dalo. Nemohol sa spamätať za 45 min. Chcel som ho zabiť – ako osemročný som ho chcel úplne zlikvidovať a bol som sklamaný, že sa mi to nepodarilo.

Toto bol jeden z niekoľkých takých incidentov. S nikým som nebojoval otvorene, ale od chrbta som ho udrel do hlavy kladivom alebo čímkoľvek, čo som mal poruke. Zabil by som ho skôr, ako by som sa na neho pozrel. Ľahkou výhrou sa však po chvíli unavíte. Samozrejme, že vtedy som ešte nebol spasený. Je to veľký rozdiel, keď do tvojho srdca prichádza Božia láska. Znovuzrodenie som prežil, keď som bol pripútaný na lôžko. Až potom mi v mysli začali vznikať otázky: „Prečo som sa narodil takýto? Je Boh autorom utrpení, ktoré sú na tomto svete?“ Pamätám sa, že som sa pýtal sám seba: „Kto je zodpovedný za toto všetko? Prečo ja?“ – Opýtal som sa Boha. „Prečo som sa musel narodiť ako predčasné dieťa, ktoré vážilo menej ako dve libry?“

Bol si to Ty, kto zapríčinil, že som sa narodil predčasne? Prečo musím byť postihnutý celý svoj život? Prečo som nemohol mať normálne detstvo? Bol si to Ty, kto mi ukradol detstvo? Prečo by som nemohol poznať šťastie? Ty si niekto, kto zapríčinil, že sedím a pozerám sa, ako ostatní behajú, skáču a hrajú sa?

Teraz som pripútaný na lôžko a päť lekárov hovorí, že musím zomrieť. Neviem ešte, čo to je žiť. Viem, čo je to hlad, zima, byť bez šiat, ale nikdy som nevedel, čo to je komfort a nemal som pekné veci. (Ako dieťa som bol taký hladný, že ma vôňa jedla dostávala až do smrteľného bezvedomia.)

Hovoril som: „Vždy som bol postrkovaný z miesta na miesto. Nikdy som nevedel, čo je to mať rodinu. Dúfal som, že vyrastiem, ožením sa a budem mať rodinu, ale nikdy to nespoznám, ak teraz zomriem. Musím zomrieť?????“ Takáto otázka si vyžaduje odpoveď, ale v skutočnosti vám ju nikto nedá. Dajú vám teologický koncept, ktorý nie je mierou ničoho.

Ale vďaka Bohu, Biblia má odpoveď. Našiel som ju v Skutkoch apoštolov 10,38: „Boh pomazal Ježiša z Nazareta... Ježiš išiel a činil dobro, uzdravujúc všetkých, ktorí boli premožení diablom a držaní v diablovej moci.“ To je dobre, však? Tieto verše mi povedali, že satan je krutovládca ...

Satan je ten, kto zapríčinil, že som sa narodil predčasne ...

Satan je ten, kto zapríčinil, že mám zdeformované srdce ...

Satan je ten, kto zapríčinil, že moje telo je takmer úplne paralyzované ...

Satan je ten, kto mi dal nevyliečiteľnú chorobu krvi ...

Satan je ten, kto ma držal v zajatí 16 mesiacov na posteli choroby ...

ale Ježiš je Stvoriteľ!

Ježiš je Darca života!

Ježiš je Spasiteľ!

Ježiš je Boh, ktorý sa zjavil v tele!

Haleluja! Nikdy v živote som nebol ničím tak vzrušený, ako keď som objavil túto pravdu!!!

Áno, Božie slovo je pravda! Po tom, ako som videl, čo hovorí Biblia a prijal som svoje uzdravenie, vyliezol som z postele a povedal som: „Ja nezomriem! Ja idem žiť a jedného dňa budem mať rodinu – ženu a deti.“

Mal som 17 rokov, teda bol som len chlapec. Nikdy v živote som nepočul kázať o uzdravení. Moji príbuzní ma upozorňovali, aby som bol opatrný, ale Biblia to hovorí, ja som tomu uveril, a tak sa to vyriešilo. Každému som povedal, že viem, čo budem robiť. Ľudia však nechceli veriť v moje uzdravenie. Povedali mi, že som bol tak dlho v posteli, až som sa zbláznil.

Dnes som výsledkom toho, o čom som hovoril v tých dňoch. Teším sa takému perfektnému zdraviu ako nikdy. Boh mi dal nádhernú ženu, rodinu a to bolo pre mňa šťastím na celej ceste. Viera koná a to bol dôvod, prečo som o tom začal kázať. Viem, čo Boh pre mňa urobil.

 

Neobviňuj Boha!

Pre ľudí, ktorí nie sú oboznámení so Svätým písmom, je ťažké pochopiť, že pôsobenie prírodných javov na zemi, ako ich vidíme dnes, je zapríčinené hlavne odpadnutím človeka od Boha, keď zhrešil Adam a zem bola prekliata.

Ježiš vždy, keď išlo o dobro človeka, konal tak, že prírodný svet s jeho zákonitosťami nerešpektoval. Keď bude satan nakoniec spútaný a uvrhnutý do ohnivého jazera, všetky tieto prírodné zákonitosti budú ukončené.

Mnohí nerozumejú týmto zákonitostiam, a preto obviňujú Boha, že zapríčiňuje nehody, choroby a smrť milovaných, prírodné katastrofy, búrky, zemetrasenia a potopy. Hoci poisťovne volajú prírodné nešťastia „skutkami Boha“, v skutočnosti nie sú skutkami Boha!

Boh nie je zodpovedný ani za jednu z týchto vecí a On nie je autorom ani jednej z nich, Boh nie je autorom smrti. Boh nie je vinný. Nehody, choroby, smrť a nešťastia prichádzajú ako výsledok zlyhania človeka. Ich autorom je satan!

Adam nepoznal žiadnu chorobu predtým, ako spoznal hriech a satana. Dr. John Alexander Dowie, ktorý znovu zaviedol Božie uzdravovanie do cirkvi v tomto storočí, povedal: „Choroba je odporný potomok svojho otca – satana a svojej matky – hriechu.“

V roku 1870, keď bol Dr. Dowie pastorom cirkevnej obce na predmestí Sydney, šíril sa západnou Austráliou strašný mor. Ľudia zomierali ako muchy. Po rokoch si Dr. Dowie spomínal, ako sedel jedného dňa vo svojej pracovni s hlavou v dlaniach, so vzlykajúcim srdcom pred Bohom a pýtal sa také otázky ako: „Bože, si to Ty, kto je autorom chorôb? Ty si poslal tento strašný mor na túto krajinu? Ideš mi zahubiť celú cirkevnú obec? Odkiaľ sa vzal tento mor? Kto ho zapríčinil?“

Dr. Dowie pochoval 40–tich zo svojej cirkevnej obce. Ďalší štyria zomierali a on sa práve vrátil z návštevy viac ako 30–tich farníkov, ktorí boli chorí a zomierali. „Potom ma inšpirovali slová Ducha Svätého v Skutkoch apoštolov 10,38, ktoré boli predo mnou ako svetlo do situácie a bolo z nich jasné, že satan je poškvrniteľ a Pán Ježiš Kristus je uzdraviteľ,“ napísal tento Boží človek.

„Moje slzy boli zotreté,“ povedal Dr. Dowie: „Moje srdce bolo silné. Videl som cestu uzdravenia, dvere k nej boli široko otvorené, a tak som povedal: Ó, Bože, pomôž mi teraz kázať slovo všetkým, ktorí umierajú a povedať im, že satan ešte poškvrňuje a Pán Ježiš ešte oslobodzuje, pretože On je taký istý aj dnes ...“

Nemusel dlho čakať. O niekoľko minút dvaja mladí muži vtrhli do jeho pracovne a zadychčaní prosili: „Ó, ihneď poď! Mária zomiera!“ Dr. Dowie bežal dolu ulicou za nimi, nemal čas vziať si ani klobúk. Bol rozzúrený, že satan zaútočil na to nevinné dievča z jeho zboru. Našiel ju v záchvatoch. Keď Dr. Dowie vstúpil do izby Márie, jej lekár, ktorý sa už vzdal nádeje, že jej pomôže, chcel odísť. Otočil sa k Dr. Dowiemu a poznamenal: „Pane, nie sú Božie cesty tajomné?“

Slovo Božie však bolo uložené v srdci Dr. Dowieho. „Božia cesta?!“ zvolal. „Ako sa odvažujete vysloviť, že Božia cesta?! Nie, pane, to je práca diablova!“ Vyzval lekára, ktorý bol členom jeho zboru: „Môžeš sa pomodliť modlitbu viery v záchranu pred chorobou?“

Doktor povedal: „Ste príliš rozrušený, pane, lepšie by bolo povedať, aby sa stala Božia vôľa.“ A odišiel. (Nie je to čudné? Mnohí si neuvedomujú, že sa stavajú proti Božej vôli tým, že chorého udržujú pri živote liekami, prístrojmi a podobne, ale tvrdia, že modliť sa za to, aby niekto zostal nažive je vraj proti Božej vôli! Keď človek zomrie, volajú to Božia vôľa.)

Nehody, choroby, smrť a nešťastia prichádzajú ako výsledok zlyhania človeka. Ich autorom je satan!

Ešte rozhnevaný na satanov útok, modlil sa Dr. Dowie modlitbu viery. Záchvaty dievčaťa okamžite prestali a upadla do takého hlbokého spánku, že jej matka a ošetrovateľka si mysleli, že zomrela. „Ona nie je mŕtva,“ uistil ich Dr. Dowie. Po niekoľkých minútach zobudil Máriu. Obrátila sa k matke a zvolala: „Mami, ja sa tak dobre cítim!“

Spomenúc si, ako Ježiš pomohol dievčatku, keď vstalo z mŕtvych v Biblii, opýtal sa Dr. Dowie: „Si hladná?“

„Ó, áno, som veľmi hladná.“ Dal pokyn ošetrovateľke, aby dala Márii šálku horúcej čokolády a chlieb s maslom. Potom odišiel do vedľajšej izby, kde s rovnakou horúčkou ležali chorí jej brat a sestra.

Hneď po modlitbe sa aj oni uzdravili. Od toho dňa Dr. Dowie pomáhal svojim veriacim a modlil sa za ich uzdravenie. Už viac nestratil ani jedného člena kvôli moru. „Keď som odišiel z domu, kde bol Ježiš Kristus ako Uzdraviteľ víťazom,“ napísal Dr. Dowie: „V mojom srdci bola triumfálna pieseň, ktorá znela nebesami a nebol som ani trochu prekvapený, čo to sám divné robím a ešte menej mojím objavom, že on je dnes práve taký istý. Toto je príbeh, ako som ja začal kázať podľa Božieho slova uzdravenie skrze vieru v Ježiša.“

 

Vykúpený z kliatby

Biblia zobrazuje Ježiša ako Stvoriteľa mužov a žien, a nie ako ich ničiteľa. To je zjavenie, ktoré Dr. Dowie videl toho dňa: satan je ničiteľ, Ježiš je Stvoriteľ.

Vo svojej prvej epištole Ján hovorí o Ježišovi: „Na to sa zjavil Syn Boží, aby skazil skutky diablove.“ (1. Jánov list 3,8) V evanjeliu Lukáša 9,56 Biblia hovorí: „... lebo Syn človeka neprišiel zahubiť ľudské duše, ale spasiť.“

Pred rokom, alebo dvoma som dostal krásny list od mladej ženy, ktorá sa pripravovala na to, že ju prepustia na čestné slovo z väzenia.

Napísala, že keď mala päť rokov, jej rodičia sa rozišli a ona odišla bývať so svojím otcom, ktorý potom žil s inou ženou. Keď mala trinásť rokov, zostala na ulici ako prostitútka a začala brať drogy. Keď mala sedemnásť, vydala sa za muža oveľa staršieho ako ona – kvôli ochrane a bezpečnosti. Ako osemnásťročnej sa jej narodilo dieťa, keď mala devätnásť zavreli ju do väzenia, lebo rozširovala drogy.

Ak chceš vedieť, aký je v skutočnosti Boh, pozri sa na Ježiša

„Počas všetkých týchto rokov som bola veľmi zatrpknutá,“ povedala. „Obvinila som Boha za rozdelenie rodičov. Obvinila som Boha za život, aký som mala a za všetky zlé veci, ktoré sa mi prihodili. Keď som sa dostala do väzenia, spolubývajúca v cele mala tvoj časopis „Svet viery“. Pokúšala sa ma presviedčať, ale ja som ju nechcela počúvať a nechcela som časopis čítať. Jedného dňa, keď nebola v cele, čítala som časopis a prvý odkaz bol: „Neobviňuj Boha!“ Pochopila som, že to bol diabol, ktorý ma okradol o matku a zapríčinil všetky moje utrpenia, starosti a bolesti srdca. Rozčúlila som sa na diabla, ktorý si na mňa zasadol. Kľakla som si na kolená, dala som svoje srdce Bohu a prežila som znovuzrodenie. Moja spolubývajúca v cele a ja, sme si k tebe napísali o literatúru. Obidve sme boli pokrstené v Duchu Svätom. Zorganizovali sme stretnutie na modlitbách a zachránili sme ďalších 39 väzňov, ktorí boli naplnení Svätým Duchom. Rímskokatolícky kaplán bol tiež naplnený Svätým Duchom. Chcem ti poďakovať za to, že si mi zjavil pravdu.“

Pokračovala, že keď ju pustia z väzenia, chcela by sa vrátiť k manželovi a dieťaťu. Jej manžel bol tiež zachránený a pokrstený v Duchu Svätom a obaja plánovali vstúpiť do služby Bohu.

Keď som čítal jej list, rozmýšľal som o tomto princípe neobviňovania Boha, ale tiež som rozmýšľal o Biblii: „...a poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Evanjelium Jána 8,32) Pravda ju vyslobodila.

Ježiš povedal v evanjeliu Jána 10,10: „Ja som prišiel na to, aby mali život a aby mali hojnosť.“ Dodal: „Zlodej (satan) nejde na iné, iba na to, aby kradol, zabíjal a hubil.“ V týchto veršoch porovnáva Ježiš skutky Boha so skutkami diabla. Vidíme, že kradnutie – zabíjanie – ničenie – to sú skutky diabla. To je dosť jasné, však? Ďalšie veľké vyhlásenie urobil Ježiš v týchto veršoch, keď povedal: „Ja som prišiel...“ (Evanjelium Jána 10,10)

Kto je On? Biblia nás učí, že Ježiš je Boh zjavený v tele. V evanjeliu Jána 14,9 Ježiš povedal: „Tak dlhý čas som s vami a nepoznal si ma, Filipe? Kto mňa videl, videl Otca.“

Dnes veríme rádiu, televízii, časopisom a novinám, ktoré nám hovoria, aké vedúce osobnosti „v skutočnosti sú“. Ak chceš vedieť, aký je v skutočnosti Boh, pozri sa na Ježiša. Boh je práve taký ako Ježiš. Ježiš povedal: „Kto mňa videl, videl Otca.“ Ak chceš vidieť Boha pri práci, pozri na Ježiša. V evanjeliu Jána 14,10 Ježiš povedal: „Či neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne?“ Spôsob, akým Otec konal v Ježišovi, keď uzdravoval ľudí, bol cez pomazanie Duchom Svätým. V Skutkoch apoštolov 10,38 čítame, že Boh pomazal Ježiša Duchom Svätým a mocou, ktorý prešiel zem dobre činiac a uzdravujúc všetkých, ktorí boli premožení od diabla a držaní v jeho moci, pretože bol s Ním Boh.

Veriaci Novej zmluvy sú teraz vykúpení od duchovnej smrti

Toto sú skutky Boha! (Tu, aj inde v Svätom písme, je choroba nazývaná jasne utláčaním satana.) Keď Ježiš povedal: „Otec … činí tie skutky“, znamená to, že Otec urobil všetky skutky, ktoré urobil Ježiš. Napríklad, keď bol Ježiš na palube malej loďky v Galilejskom mori a pokarhal búrku (Evanjelium Marka 4,39), bol to v skutočnosti Otec, ktorý pokarhal búrku cez Ježiša. Ak by Boh zapríčinil búrku, pracoval by proti sebe, keby ju On karhal! V evanjeliu Marka 3,24–25 povedal Ježiš, že ak sa dom rozdvojí sám proti sebe, nebude môcť obstáť.

Ježišov popis Otca v 14. kapitole evanjelia Jána, Jeho vyhlásenie v 9. verši tejto kapitoly („kto mňa videl, videl Otca“), Jeho vyhlásenie v 10. verši („Otec, ktorý prebýva vo mne, On činí tie skutky“) a Sväté písmo od Skutkov apoštolov 10,38 („On išiel a činil dobro a uzdravoval všetkých, ktorí boli utláčaní diablom“) zapríčinili, že je pre mňa nemožné pripustiť, že choroby a ťažkosti sú od Boha. Sama prirodzenosť Boha Otca vyvracia tento argument.

V týchto a iných slovách Písma Ježiš jasne učil, že choroby a ťažkosti sú od satana. Dovoľte mi napríklad vysvetliť 13. kapitolu Lukášovho evanjelia. Ježiš bol v synagóge, keď pristúpila zohnutá žena. Biblia hovorí: „Nemohla sa vzpriamiť nijakým spôsobom.“ Predpokladám, že mala zápal, alebo niečo podobné, pretože jej telo bolo zaseknuté v sklonenej polohe. Ježiš zavolal ženu k sebe a povedal jej: „Ženo, oslobodená si od svojej choroby!“ Potom sa jej dotkol. Evidentne sa uzdravujúca moc Boha preniesla prostredníctvom tohoto dotyku do jej tela. Narovnala sa a hneď bola uzdravená.

Predstavený synagógy sa nahneval, predstierajúc, že sa hnevá preto, lebo Ježiš uzdravoval v sobotu. Ježiš odpovedal: „Nuž a táto, ktorá je dcérou Abrahámovou, ktorú bol poviazal satan, hľa, toto už osemnásť rokov, nemala byť vyprostená z tohoto puta v deň sobotný?“ (verš 16)

Ježiš tu povedal tri pozitívne vyhlásenia:

1. Satan mal zviazanú túto ženu celých osemnásť rokov.
2. Ježiš povedal, že by mala byť vyprostená.
3. Dôvodom, prečo by mala byť vyprostená, je to, že je dcéra Abrahámova.

„Áno,“ mohol by niekto povedať, „uzdravenie patrilo Židom.“ (Kedykoľvek počujete dobré Božie slovo, ktoré vám sľubuje fyzickú, materiálnu a finančnú prosperitu alebo požehnanie, nájde sa vždy niekto, kto povie: „Bolo to len pre Židov.“) Nože chvíľku počkajte.

Vráťme sa k listu Galaťanom 3,13–14: „Kristus nás vykúpil zo zlorečenstva zákona tým, že sa bol sám stal za nás zlorečenstvom, lebo je napísané – zlorečený každý, kto visí na dreve: Aby na pohanov prešlo v Kristu Ježišovi požehnanie Abrahámovo.“

Teraz sa pozrime na 29 verš: „A jestli ste vy Kristovi, teda ste semenom Abrahámovým a podľa zasľúbenia dedičmi.“

Ste Kristovi? Ste Jeho? Viete, že to neznamená, že ste fyzicky Abrahámovým semenom alebo fyzickým potomkom? Ak ste Kristovi, ak ste sa narodili znovu, ste Abrahámovým duchovným semenom a stali ste sa dedičmi zasľúbenia.

Teraz sa pozrime na 7. verš tejto kapitoly: „A teda vedzte, že tí, ktorí sú z viery, sú synmi Abrahámovými.“

Ježiš povedal: „Táto žena by mala byť zbavená svojej choroby, pretože je dieťaťom Abrahámovým.“ Boh dnes hovorí to isté: „Vy (duchovní), synovia a dcéry Abraháma, by ste nemali byť zviazaní ťažkosťami alebo chorobami. Mali by ste byť voľní.“ Vďaka Bohu, Ježiš nás prišiel vykúpiť z rúk satana, z hriechu a z ťažkostí, pretože Ježiš prišiel, aby nás vykúpil zo zlorečenstva zákona (List Galaťanom 3,13).

Aby sme zistili, čo zlorečenstvo zákona je, musíme sa vrátiť k zákonu, k prvým piatim knihám Biblie. Tam nájdeme, že zlorečenstvo zákona je chudoba, ťažkosti a smrť. Boh uzavrel zmluvu s deťmi Izraela, keď boli na ceste do zasľúbenej zeme po tom, ako vyšli z Egypta. Boh ich upozornil, že ak odmietnu kráčať podľa Jeho zákonov a držať sa Jeho prikázaní, budú trpieť mnohými zármutkami. (2. kniha Mojžišova 28,15–68)

Pretože však boli poslušní, Boh im sľúbil: „Ale budete slúžiť Hospodinovi, svojmu Bohu a požehnám tvojmu chlebu a tvojej vode a odstránim nemoc z tvojho stredu. Nebude takej, ktorá by potratila, ani neplodnej v tvojej zemi. Vyplním počet tvojich dní.“ (2. kniha Mojžišova 23,25–26):

Ľudia sa domnievajú, že musíš smrteľne ochorieť, ale Boh to nepovedal. Boh povedal, že On vyplní počet našich dní. On nepovedal, že nezomrieme, ale že nebudeme musieť zomrieť pre ťažkosti či choroby.

Uzdravenie nám patrí podľa Novej zmluvy práve tak, ako patrilo Izraelovi podľa Starej zmluvy. Veriaci Novej zmluvy sú teraz vykúpení od duchovnej smrti. My sme vykúpení od choroby a chudoby. Máme sľub, že keď Ježiš príde znovu, fyzická smrť bude zašľapnutá. Aby sme si to teda ešte viacej utvrdili:

• uzdravenie nám patrí
• patrí nám, pretože choroba je nepriateľ
• patrí nám, pretože sme duchovnými deťmi Abrahámovými
• patrí nám, pretože choroba je zlorečenstvo a Kristus nás vykúpil zo zlorečenstva zákona.

 

Nezomrite ako tento

Po tom, ako sme moja žena a ja prišli do nového pastorátu na severe stredného Texasu, zborový klavirista ma požiadal, aby som navštívil ženu, ktorú každý volal „stará mama“. Stará mama bola v blízkej nemocnici a zomierala na rakovinu žalúdka. Mala 82 rokov.

Boli sme zaneprázdnení sťahovaním sa na faru. Prešlo niekoľko dní. V tú stredu som mal dojem, že ma volá rodina „starej mamy“, pretože som sa nejako dozvedel, že si ju mali zobrať domov. Nevedel som prečo, pretože rodina mi už povedala, že ju budú držať v nemocnici pokiaľ nezomrie. Zavolal som im a jej dcéra potvrdila, že stará mama povedala lekárovi, aby ju poslal zomrieť domov. Išiel som ju teda navštíviť. Bola ženou, ktorá poznala Božie uzdravovanie. Bola uzdravená pred rokmi a to ju priviedlo ku krstu v Duchu Svätom. Začal som jej hovoriť o tom, aby sa nechala Bohu uzdraviť. „Ó, brat Hagin,“ povedala: „ja som spasená a naplnená Duchom Svätým a som pripravená odísť do nebeskej vlasti. Len ma nechaj osamote a nechaj ma zomrieť.“ Povedal som: „Neurobím to. Stará mama, to nie je Božia vôľa, aby si takto zomrela, nikdy ma nikto neprinúti, aby som tomu uveril. To nie je vôľa Božia, aby si zomrela na rakovinu, a takto trpela. Nechaj Boha, aby ťa uzdravil, a potom zomrieš ak chceš, ale takto nezomieraj!“

Bratia a sestry, nezačínajte uzdravovaciu službu, ak veríte, že zostane človek nažive a on verí, že zomrie. Biblia hovorí: „Či azda pôjdu dvaja spolu bez toho, že by sa zhodli?“ (Ámos 3,3)

Viem, že stará mama nebola pripravená prijať uzdravenie, tak som jej čítal Bibliu kľačiac pri jej posteli, s rukami položenými na jej hlave a modliac sa: „Drahý Bože, pomôž starej mame a nezavrhni jej dôveru. Ona vie o Tvojom uzdravovaní a to ju priviedlo aj ku krstu v Duchu Svätom pred rokmi.“ Vracal som sa dva, alebo trikrát každý týždeň takto modliac sa, čítajúc Božie slovo a pokúšajúc sa odhovoriť ju od smrti, aby žila.

Vždy v sobotu večer sme mali služby za uzdravenie a každé tri týždne povedala stará mama svojmu zaťovi: „Zodvihni ma, urob v aute posteľ a zober ma na bohoslužby.“ Z fary sme zobrali veľkú stoličku a obložili sme ju vankúšmi. Stará mama sedela na boku, neďaleko klavíra a mnohokrát na týchto bohoslužbách, práve uprostred mojej kázne začala rozprávať. Mysleli sme si, že zomiera. Toto sa opakovalo približne každé tri týždne. Navštívil som ju niekoľkokrát v týždni. Prešlo šesť mesiacov. Jedného sobotňajšieho večera, počas mojej kázne, som sa pozrel na starú mamu a niečo som uvidel. Viete, Pavol kázal v Lystre a videl, že muž, ktorý bol od narodenia zmrzačený, mal vieru v uzdravenie. (Skutky apoštolov 14,9)

Boh nepovedal, že nezomrieme, ale že nebudeme musieť zomrieť pre ťažkosti či choroby

Videl som, že viera starej mamy sa zväčšovala až na úroveň, keď mala vieru, že prijme uzdravenie a bude zdravá. Prerušil som kázeň, pozrel som sa na ňu a povedal som: „Stará mama, vôbec by ma neprekvapilo, keby som vás videl vstať z tej stoličky a uzdravenú tancovať, ako keby ste mala šestnásť rokov.“ Keď som jej to povedal: Pán mi dal to zjavenie, zdalo sa mi, keď som práve stál za kazateľňou, že ju vidím, ako vyskočila zo stoličky a tancovala ako dievča. Povedal som: „Pomodlíme sa teraz za vás a začneme službu k uzdraveniu.“ Zišiel som dole, pomazal som ju olejom, položil som na ňu ruky a modlil som sa za ňu. Najskôr ešte nebol prejav uzdravenia, a tak sme pokračovali a modlili sme sa. Po desiatich minútach som náhle počul, ako niekto povedal: „Chváľme Pána!“ Pozrel som sa vôkol a stará mama vyskočila zo stoličky.

Zabehla do polovice miestnosti, od radosti začala tancovať ako šestnásťročné dievča a bola uzdravená. Za mesiac tak pribrala, že by ste ju nepoznali. Chvála Bohu!

O niekoľko rokov sme boli na jednej akcii, a pretože bolo leto, boli s nami aj naše deti. Vzali sme od Kenovcov psa–coliu pre priateľov na vidieku. Museli sme ísť priamo popri dome starej mamy a moja žena navrhla, aby sme ju išli pozrieť. Bolo to po deviatich rokoch a stará mama mala 91 rokov. Navštívili sme jej dcéru, predpokladajúc, že stará mama je vo svojej izbe. Nakoniec moja manželka požiadala, že by chcela starú mamu vidieť. „Ó,“ povedala jej dcéra: „Poznáte mamu, je práve taká, ako bola vždy. Túla sa po krajine a navštevuje príbuzných, ktorí bývajú inde na vidieku. Išla tam autobusom. Nikdy nie je doma.“ Neskôr som sa dozvedel, že sa stará mama dožila 93 rokov a išla domov, aby bola s Ježišom, bez ťažkostí a chorôb. Žila o 11 rokov viac.

Väčšina ľudí by mohla povedať: „S nami by to mohlo postupovať tak isto, aj zomrieť by sme mali tak isto, ale Boh nám sľubuje len 70 alebo 80 rokov.“ Áno, sľubuje, ale nemusíte zomrieť s ťažkosťami a chorobami, lebo ste jedným z Abrahámových duchovných potomkov.

Poznám Božie slovo. Slovo Božie koná. V Starej zmluve Boh predložil život a smrť pred deti Izraela. Povedal: „Za svedkov volám dnes proti vám nebesia i zem, že som ti predložil život i smrť, požehnanie i kliatbu. A vyvolíš si život, aby si žil ty i tvoje semeno...“ 
(5. kniha Mojžišova 30,19)

 

Tajomstvá

Ľudia sa ma pýtali, prečo sa niektorí z mojich príbuzných neuzdravili. Pánovi som položil tú istú otázku. „To je tajomstvo medzi nimi a Mnou,“ povedal mi raz Pán, keď som sa za to modlil. Veľmi jasne povedal: „To sa ťa netýka. Drž sa kázania o uzdravovaní a tieto veci nechaj tak. O tomto nepremýšľaj.“

Niekedy je dôvod, prečo sa osoba neuzdraví. Je to súkromná záležitosť medzi ňou a Pánom a On o tom nepovie nikomu inému. V 5. knihe Mojžišovej 29,29 sa píše: „Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu a zjavené nám a našim synom až naveky, aby sme činili všetky slová tohoto zákona.“

Keď mi vo veku 55 rokov zomrela sestra na rakovinu, ľahol som si na posteľ rozmýšľajúc. Náhle sa mi zazdalo, ako keby som opustil svoje telo. Bol som v nebi. Stála tam moja sestra a rozprávala sa s Ježišom. Bola ku mne otočená chrbtom. Neviem, čo hovoril Ježiš, ale keď ma uvidel, prestal rozprávať a pozrel sa na mňa, aj moja sestra sa otočila a pozerala na mňa a povedala: „Kenneth, ty nie si na tom tak zle, aby si sa za mňa nemohol pomodliť modlitbu viery. Nie je dôvod, prečo by si nemohol. Veľa som trpela, ale to všetko je už preč a ja som tu. Nemám žiadnu inú cestu. Ty mi nemôžeš pomôcť, ale môžeš pomôcť mojej dcére Joy.“

V duchu som sám seba videl, ako slúžim nasledujúci nedeľňajší večer mojej neteri. Toto videnie som mal vo štvrtok večer. Sestru sme pochovali v sobotu. V nedeľu večer pastor povedal: „Neviem, čo to je brat Hagin, ale Boh chce, aby si niečo urobil. Uvoľni sa a urob čokoľvek to je.“

Biblia hovorí: „Či azda pôjdu dvaja spolu bez toho, že by sa zhodli?“ (Ámos 3,3)

Povedal som, čo som videl v mojom videní. Joy som zavolal dopredu. (Bola mnohokrát liečená, chodila dookola ako robot. Museli sme jej dávať také elementárne inštrukcie ako: „Daj si dole ruku, Zavri si ústa.“ Pristihol som sa, ako vyháňam z Joy troch démonov. Celý jej vzhľad sa zmenil. Bola úplne slobodná, ako nikdy predtým.

Stále neviem, prečo som nemohol pomôcť mojej sestre, ale podľa Božieho slova vieme, že Boh nie je vinný za jej smrť.

Poznám pastora, ktorý si bol veľmi istý, keď kázal, že uzdravenie patrí nám všetkým. Nejaká žena sa ho opýtala: „Ako si môžete byť taký istý, že je vôľa Božia každého uzdraviť, keď vy ste stratili svoju jedinú dcéru, keď mala 13 rokov?“

Pastor povedal: „Nuž, v prvom rade, verím, že keby sme poznali vtedy, čo poznáme dnes, nezomrela by. Po druhé, my sme ju nestratili. Ona je v Pánovom dome. Po tretie, my sme neprehrali bitku, ale sme stratili jedno kolo. Ja zostávam vo viere.“

Mnohokrát čakáme, až keď je už veľmi neskoro niečo robiť. Nádej hovorí: „Raz sa uzdravím.“ Viera srdca hovorí: „Teraz je to moje.“

Kresťania nevyužívajú výhodu, ktorá im patrí, ani nevedia, ako využiť výhodu, ktorá im patrí, alebo nevedia, čo im patrí.

Záchrana nám patrí teraz – nie v niektorom vzdialenom dni, niekde, niekedy. Nebudeme potrebovať uzdravenie v nebi, alebo v „Zlatom veku“. Môžeme ho mať teraz ... v tomto svete ... v tomto veku ... v tomto živote, pretože Ježiš už dal uzdravenie nášmu telu, a tiež spasenie pre našu dušu.

Boh vložil na Pána Ježiša nielen hriech, ťažkosti a chorobu nás všetkých, ale aj príčinu tej ťažkosti a choroby.

Čo ON niesol, to už my nemusíme nosiť.