Palestínsky štát skrze Organizáciu Spojených národov?

Mahmúd Abbás, predseda Organizácie pre oslobodenie Palestíny a prezident Palestínskej národnej autority uviedol pre noviny New Yourk Times 17. mája 2011 že „tento september budeme na valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov (OSN) požadovať medzinárodné uznanie štátu Palestína podľa hraníc z roku 1967 a plné členstvo v OSN“.

Abbásov postoj ide v línii predchádzajúcich uznaní tvoriaceho sa palestínskeho štátu mnohými krajinami sveta; v posledných mesiacoch aj niekoľko latinsko-amerických uznalo štát palestínskych Arabov, a celkový počet týchto krajín činí okolo 120. Navyše niektoré krajiny, ako sú Dánsko, Francúzsko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko a Veľká Británia povýšili palestínske zastupiteľstvá na úroveň diplomatických misií a veľvyslanectiev – štatútov, aké prislúchajú „štandardným“ štátom.

Aj generálny tajomník OSN, Pan Ki-mun, vyjadril svoju podporu úsiliu o vyhlásenie nezávislého palestínskeho štátu ako 194. člena organizácie. Podľa neho je uznanie štátu niečo, o čom musia rozhodnúť členovia OSN.

Azda najhlavnejšou otázkou je, ako sa zachovajú Spojené štáty americké, hlavný spojenec Izraela na Blízkom východe. Tie už dali prostredníctvom hovorkyne ministerstva zahraničných vecí na známosť, že návrh za palestínsky štát budú v Bezpečnostnej rade OSN vetovať, vďaka čomu štát Palestína nezíska plnoprávne členstvo v OSN. Je to aj logické, keďže Spojené štáty stáli pri podpise dohôd z Oslo, ktoré Palestínsku autoritu a Izrael viazali dospieť k finálnym dohodám o štáte a najmä o hraniciach len vzájomnými rokovaniami, a nie jednostrannými krokmi.

Palestínska autorita sa usiluje o diplomatické obídenie Izraela a o posilnenie svojej diplomatickej pozície. Aj keď bezpečnostná rada OSN neschváli – kvôli avizovanému vetu Spojených štátov – palestínsky štát, hlasovanie Valného zhromaždenia výrazne pozdvihne doterajší štatút palestínskej autority, bez ohľadu na to, aké ďalšie výhody získa v OSN.

Pre Izrael je azda najhlavnejší dôsledok ten, že posilní palestínske pozície v rôznych rokovacích témach, ktoré predchádzajúce dohody s Izraelom určili, že budú vyriešené vzájomným rokovaním. Napríklad OSN môže tlačiť Izrael, aby sa vrátil k armistickej línii z roku 1949, mylne nazývanej ako „hranice z roku 1967“. Alebo aby vykorenil svoje osídlenia v Júdsku a Samárii (Západný breh), čo činí niečo okolo 300-tisíc židovských obyvateľov. Podobne by zvýšený tlak mohol prísť v otázke Jeruzalema, ktorý je v súčasnosti pod izraelskou kontrolou – k odčleneniu východnej časti mesta, vrátane Chrámovej hory a múru nárekov, pre palestínsky štát.

Prakticky sa Izrael pripravuje na násilné demonštrácie jednak svojich arabských občanov, jednak obyvateľov z oblastí palestínskej autority a okolitých arabských štátov na svojich hraničných prechodoch.

Biblia hovorí na niektorých miestach (Joel 1,1-3; Zach. 12.-14.kap.), že národy, ktoré sa usilujú o odtrhnutie izraelskej zeme a Jeruzalema od židovského ľudu, budú súdené Všemohúcim Bohom. Je to varovanie o súde národov, a preto každý kresťan, ktorý verí v Božie slovo, má podporovať nároky Izraela na jeho zasľúbenú zem.