Odměnou hříchu je totiž smrt, ale Božím darem je věčný život v Kristu Ježíši, našem Pánu. (Římanům 6,23)

Pohár zostal doma

mjk-title-opt.jpeg12 mužstiev... 2 telocvične... 108 litrov minerálok.... 64 obedov... 72 horaliek... žilinské mažoretky... sauna... žiadny úraz... žiadny pastor... vybičované emócie... Turany okres Martin... dramatické rozuzlenie... zaslúžený víťaz... spontánna radosť... totálna svalovica... spomienka na brata prebývajúceho vo večnosti...

Takýmito titulkami by mohol byť poprepletaný informačný spot o akcii, ktorá sa uskutočnila poslednú januárovú sobotu v Turanoch. Ale poďme po poriadku.

S bratom a ocinom sme rozmýšľali, ako by bolo najvhodnejšie si pripomenúť prvé výročie odvtedy, ako náš milovaný brat odišiel k Pánovi. Jaro bol okrem iného znovuzrodený kresťan, veľký futbalový nadšenec i mládežnícky tréner, a práve preto nás nič vhodnejšie ako zorganizovanie futbalového turnaja ani nemohlo napadnúť. A tak sme sa do toho pustili a interne sme si turnaj pomenovali Memoriál Jaroslava Kapustu. Do tohto neoficiálneho majstrovstva zborov KS Milosť sa zapojilo 12 tímov z 10 rôznych miest. Martin a Banská Bystrica mali po dve mužstvá (Áčko a Béčko), ďalej o putovný pohár bojovala mažoretkami povzbudzovaná Žilina, cestou najviac unavená a nielen lobistickými zbraňami vybavená Bratislava, štyria statoční zo Žiaru n/Hronom, omladené mužstvo Brezna, Ružomberok, temperamentná a bojovná Šaľa, Holíč a Nitra. Zápasy sa hrali v dvoch skupinách v dvoch telocvičniach vzdialených od seba do 500 m. Prví štyria z každej skupiny postúpili do play-off, kde sa už o fazuľky nehralo...

V zápase o tretie miesto sa stretla po bojových výkonoch vyburcovaná Bratislava a Žilina. Rozdielom jedného gólu si bronzovú priečku vystrieľala žilinská zostava hnaná Jarom Jedličkom. Vo finále sa stretli dva nasadené a objektívne povedané i najkvalitnejšie tímy turnaja Martin a Banská Bystrica. Zápas bol vyrovnaný, napínavý a na vysokej futbalovej úrovni. V riadnom hracom čase sa skončil remízou 1:1, a tak o víťazovi museli rozhodnúť až penalty. Nervozitu lepšie zvládli domáci Martinčania, a tým zabezpečili, aby v kancelárii pastora Šestáka mohol minimálne na rok prebývať putovný pohár. Za zmienku stojí i odovzdanie symbolickej ceny pre šesťdesiatnika Jaroslava Kapustu, ktorý hoci vekom najstarší, výkonom zahanbil viacerých z nás.

Po turnaji sme sa s viacerými bratmi rozprávali a zhodli na tom, že vnútorná sila a postoj človeka k veciam duchovným sú reflektované tým, ako človek pristupuje k veciam telesným. Ak len časť z týchto hlbokých myšlienok je pravdou, potom zbory KS Milosť majú silných, húževnatých, bojovných a zanietených bojovníkov a pracovníkov na evanjelizačnom poli, pripravených budovať Božie kráľovstvo na zemi.

Záverom by sme chceli poďakovať všetkým futbalistom i divákom za účasť na podujatí. Osobitná vďaka patrí zborom v Martine, Bratislave a v Banskej Bystrici, ktoré spoločne zafinancovali réžiu podujatia. Veď koniec koncov nešlo iba o šport samotný. Bratia mali možnosť vybudovať a upevňovať vzťahy ako na zborovej, tak i na medzizborovej úrovni.

Pevne veríme, že každá posledná sobota v januári bude odteraz v našich diároch napísaná veľkými písmenami a naplánovaná týždne dopredu, a že podujatie bude každým rokom kvalitnejšie, čo do počtu zúčastnených i kvality organizácie.

Nech Vás Pán všetkých mocne požehná.
Jaroslav, Marián a Radovan Kapustovci



Související články

Pohár sa presťahoval do Bratislavy|Logos 2 / 2011 | Radovan Kapusta |Ze života církve
Pohár sa vracia na Slovensko|Logos 2 / 2015 | Marián Kapusta|Ze života církve
Pohár je opäť v Banskej Bystrici|Logos 6 / 2019 | Marián Kapusta|Ze života církve
Putovný pohár putuje mimo Slovenska|Logos 3 / 2014 | Radovan Kapusta|Reportáž
Putovný pohár znovu opúšťa Slovensko|Logos 3 / 2017 | Marián Kapusta|Ze života církve