Pokračujeme

Pozdravujem všetkých čitateľov Logosu. Ďakujeme vám, že nám zachovávate priazeň.

Ani sme sa nenazdali a máme pred dverami leto. Neviem ako vy, ale mne sa zdá, že čas beží stále rýchlejšie. Vedieť sa v ňom zorientovať a správne reagovať na nové a nové výzvy je podstatou úspechu.

Mojžiš hovorí Bohu: „Nauč nás tak počítať naše dni, aby sme uvodili múdrosť do srdca.“ (Žalm 90,12)

Mojžišova genialita nebola iba v tom, že raz či dvakrát správne zareagoval na Božie výzvy. Aj po rokoch sa vedel zastaviť, zhodnotiť veci a pýtať od Boha múdrosť, aby jeho život nebol premárnený nepodstatnými vecami. Dnešná doba prináša tak veľa nepodstatných vecí, ktoré zahltia našu pozornosť, že človek míňa to najlepšie, čo Boh pre neho má. Často aj naša námaha má menšiu efektivitu, lebo robíme veci automaticky, stereotypne.

„Ak je železo tupé, a niekto nenabrúsi jeho ostria, človek musí napnúť sily; avšak lepšie to spraví múdrosť.“ (Kazateľ 10,10)

Múdrosť nie je a priori otázkou vzdelania. Aj jednoduchý človek vie disponovať múdrosťou pre život a aj profesor môže robiť veľké chyby. Počiatkom múdrosti je Božia bázeň (Príslovia 9,10). Ide o uvedomenie si, že existencia nie je samovoľná a večnosť je veľmi dlhá na to, aby sme nerešpektovali Božie výroky. Aj v prípade človeka vo vysokom postavení, pokiaľ nepochopí, že nad ním je Najvyšší, bude jeho život a dielo márnou snahou. Pavol hovorí, že keď svet vo svojej múdrosti nepoznal Božiu múdrosť, ale Ho zaprel, rozhodol sa Boh v bláznovstve kázania zachrániť svet. Evanjelium a obrátenie sa k Bohu celým srdcom je najväčšou devízou žijúceho človeka.

Ak nie vo všetkom máme múdrosť, respektíve nezvládame riešiť niektoré ťažkosti, máme možnosť žiadať vo viere o múdrosť – a práve múdrosť rozpletie ťažké uzly.

„Počuj, ty, môj synu, a buď múdry a uprav svoje srdce rovnou cestou.“ (Príslovia 23,19)