Pokračujeme

Dnes ráno som čítal na pomerne mienkotvornom portáli asi nasledovné: „Cirkev stráca vplyv, nevie sa vyporiadať s najnovšími vedeckými poznatkami, ktoré vyvracajú kreacionizmus, ani nevie spracovať nové pochopenie manželstva a rodiny. Stáva sa nenávidenou a skôr než odíde na smetisko dejín, potrebuje sa nabaliť na reštitúciách a pod.“ Až ma zamrazilo – strašné vysvedčenie.

Ježiš povedal, že cirkev má byť v spoločnosti soľou a svetlom, a to až do úplného konca. Musí vedieť správnym spôsobom reflektovať na všetky spoločenské javy a dávať odpovede na otázky, ktoré sú staré ako ľudstvo samo. Tieto otázky sú: Kto je človek? Kto som ja? Odkiaľ prichádzam? Kam idem? Čo je hriech? Je Boh? Aký je Boh? a Aká bude moja večnosť? K tomu treba pridať aj správne vysvetlenie stvorenia, pôvodu národov a vysvetlenie súčasných zmien v spoločnosti, v prírode, aj toho, prečo sú konflikty medzi národmi a náboženstvami. Musíme ukázať, že Boh je živý a evanjelium dáva odpovede i v našom storočí. Stačí na to nasledovné: evanjelium musí sprevádzať Božia moc, ľudia musia vidieť, že to, čo hovoríme, je rozumné a múdre, a ostatné vykoná Boh.

Je pred nami jeseň a veľa práce. Pripravme sa na to. Obrátia sa noví ľudia, získame nových bratov a sestry, nových priateľov, zažijeme veľa vzrušujúcich zhromaždení. V žiadnom prípade ozajstná cirkev Pána Ježiša Krista neodchádza na smetisko dejín, ale práve teraz prichádza jej najlepšie obdobie.