Odměnou hříchu je totiž smrt, ale Božím darem je věčný život v Kristu Ježíši, našem Pánu. (Římanům 6,23)

Prečo dobrý pastier hľadá stratenú ovečku

logos-03-2015-ovce.jpg

Keby niekto z vás mal sto oviec a jednu by stratil, nezanechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou stratenou, kým ju nenájde? A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia. Keď príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ovcu. (Lk 15,4-6; ŠP)

Premýšľali ste už niekedy nad touto pomerne banálnou otázkou, prečo pastier z Pánovho podobenstva nechá 99 svojich oviec osamote na púšti a ide hľadať tú jedinú stratenú ovečku?

Existujú populárne vysvetlenia tohto príbehu, ktoré zdôrazňujú skutočnosť, že onen Pastier, ktorým je Pán Ježiš, miluje zblúdilé ovečky, teda také, ktoré sa zatúlali od svojho stáda. A pretože ich miluje, nenechá ich osamote, ide za nimi a hľadá ich, aby sa milé zatúlané ovce necítili zle – veď Pán vo svojej nekonečnej láske ich prijíma také, aké sú, a z každej situácie, do ktorej sa dostali svojou hlúposťou alebo neposlušnosťou, ich zachráni. Napriek tomu, že tieto vysvetlenia sú z veľkej miery pravdivé, všimnime si, že ich stredobodom je stratená ovca, a nie Pán. Biblia a kresťanstvo však také nie sú, stredobodom Písma a kresťanského životného štýlu nie je človek, ale Kristus. Pokiaľ toto nepochopíme, ľahko upadneme do pascí, ktoré nám nastražil novodobý humanizmus.

Poďme sa teraz pozrieť na podobenstvo o stratenej ovci z pohľadu pastiera. Áno, pastier má rád svoje ovce, každú jednu z nich. Tieto ovce dohromady tvoria stádo, o ktoré sa pastier stará. Keď pastier vodí svoje ovce na pastviny a k napájadlu, stará sa o všetky naraz ako o celok, podobne ako sa Boh počas dejín staral o svoj izraelský ľud a neskôr aj o cirkev povolanú z pohanských národov, ktoré sú „ovcami z iného ovčinca“, o ktorých Pán hovorí v Jánovi 10,16. Ovce sú teda kolektívne tvory, žijúce v stáde. Podobne aj človek je tvor spoločenský, ktorý potrebuje mať zmysluplné vzťahy s ostatnými ľuďmi. Ľudia prežívajú svoje životy v rôznych skupinách a z hľadiska spásy je tou najdôležitejšou skupinou spoločenstvo kresťanov, tzn. cirkev, Boží ľud, ktorý Biblia pripodobňuje k ovčiemu stádu (Ž 100,3; J 10).

Pastier nehľadá ovečku preto, aby ju potešil v jej osamelosti a opustenosti, ale preto, aby ju čo najrýchlejšie priviedol naspäť do stáda.

Z tohto hľadiska je dôležité uvedomiť si, že pastier nehľadá ovečku preto, aby ju potešil v jej osamelosti a opustenosti, ale preto, aby ju čo najrýchlejšie priviedol naspäť do stáda. Problémom stratenej ovce nie je to, že je sama, ale že je mimo stádo, chýbajú jej ostatné ovce a je vystavená ohrozeniu zo strany rôznych dravých šeliem. Inak povedané: mimo stádo nemôžu byť naplnené jej potreby a nie je nijako chránená. Práve preto ovce potrebujú stádo a kresťania cirkev v podobe živého, fungujúceho miestneho zboru. Keď je stádo pohromade, je v bezpečí, aj keď sa pastier na chvíľu vzdiali. Čím je stádo väčšie, silnejšie a zdravšie, tým väčšiu hodnotu pre pastiera predstavuje. Nie je bez zaujímavosti, že v biblických dobách sa úspešnosť človeka a jeho bohatstvo merali podľa množstva dobytka, ktorý mu patril (Gn 13,2; 26,12-14). Dobrý pastier chce mať veľké stádo podobne ako Pán chce mať veľkú cirkev.

Problémom dnešnej doby je príliš silný individualizmus. Dobre to vidno napríklad na nasledujúcom novodobom fenoméne: Ľudia žijú ako tzv. singles a je im zaťažko zaviazať sa k životu čo len v tej najelementárnejšej bunke ľudskej spoločnosti, v manželstve. Ľudia sa chcú zabávať a užívať si, no obetovať niečo pre niekoho druhého alebo pre skupinu im je cudzie. Bolo by pochabé predpokladať, že prehnaný dôraz na individualizmus nie je tiež problémom moderného kresťanstva. Veď dnes je populárne zdôrazňovať, čo kto prežíva s Pánom a čo komu Pán ukazuje. Nikdy však nesmieme zabudnúť, že Boh nie je služobníkom ľudí, ale ľudia sú Božími služobníkmi.

Osobný vzťah s Bohom je isto nesmierne dôležitá hodnota, ktorá je základnou črtou autentického kresťanského života, no treba si pripomenúť, že tento osobný vzťah, ktorý máme s Kristom, sa rea­lizuje v kontexte cirkvi. Vyzdvihovať individuálnu zbožnosť nad dôležitosť spoločného uctievania Boha a službu Pánovi v rámci miestneho zboru je zlé a veľmi nebezpečné. Práve tento jav niekedy vedie k tomu, že sa niektorá ovečka môže zatúlať od stáda a vystaviť svoj život ohrozeniu.

Je skvelé, že s Bohom môžeme mať úžasné zážitky, ale musíme si uvedomiť, že podstata kresťanského života nespočíva v úžasných zážitkoch s Bohom, ale vo vernom nasledovaní Krista, v rozvíjaní nášho vzťahu s Ním a službe Bohu v miestnom zbore. Majme preto kvalitný osobný vzťah s Dobrým pastierom a nájdime si svoje pevné miesto v cirkvi. Skutočné požehnanie a šťastie (blahoslavenstvo) budeme prežívať vtedy, ak z trónu svojho života zosadíme naše sebecké JA, a posadíme tam Krista. Naša budúcnosť je v Kristovi, naša budúcnosť je v cirkvi.

Použitý preklad Biblie:
ŠP – Preklad evanjelií, Daniel Šobr a kolektív



Související články

Prečo prenasledovanie|Logos 9 / 2009 | Jaroslav Kříž |Téma
Prečo Kristus|Logos 10 / 2017 | Jaroslav Kříž |Téma
Prečo jazyky?|Logos 6 / 2010 | E. Hagin Kenneth |Vyučování
Mami, prečo?|Logos 2 / 2007 | Veronika Kováčová |Věda a víra
Nábal - Prečo ho trafil šľak|Logos 6 / 2008 | Jaroslav Kříž |Téma