Prečo sa zlu darí vyhrávať?

Dobro a zlo je v tomto svete v neustálom boji a často to vyzerá, že zlu sa darí vyhrávať. Človek má sklony byť hriešny, túto prirodzenosť zdedil po Adamovi, prvom ľudskom stvorení.

Vyhrať nad zlom nie je jednoduché, je nutné sa v tomto boji vhodne vyzbrojiť. Zbrane proti zlu nie sú však materiálne, tento boj sa stále viac posúva do duchovnej sféry. Dôležité bojisko je v mysli človeka. „Žijeme síce v tele, ale nebojujeme podľa tela; zbroje nášho tela nie sú telesné, ale schopné v Bohu zrúcať hradby;“ (2Kor 10,3) Žiaľ, často vyhráva ten, kto je agresívnejší, bezočivejší, lepšie klame, podvádza, poníži iného. Môžeme vôbec niečo preto urobiť, aby vyhrávala slušnosť, poctivosť, spravodlivosť, pravdivosť a podobné hodnoty?

Kto je zlý a kto je dobrý?

Na základe akých kritérií by sme vedeli odpovedať na túto otázku? Je vôbec možné odpovedať na ňu objektívne? Ak si ako kritérium stanovíme Božie slovo a veríme, že je absolútnou pravdou, výsledok skúmania dobra a zla bude jednoznačný. Žijeme však vo svete, v ktorom pravovernosť Božieho slova mnohí neuznávajú. Dokonca aj viaceré kresťanské cirkvi si Božie slovo často nahrádzajú vlastným, ľudským učením. Pozrime sa teda na dobro a zlo aj z pohľadu sveta. Ľudia vo svete nie sú vo svojej podstate zlí, sú hlavne oklamaní. No každý z nich sa dobrovoľne rozhoduje, či bude žiť podľa pravdy alebo podľa klamstva. Kto však nestojí o Božie pravdy, premárni svoj život povrchnými vecami a stále musí hľadať, čo ho skutočne naplní.

Nik nie je iba dobrý alebo iba zlý. V každom z nás je niečo dobré. Kód dobra Boh v človeku tak pevne zakorenil, že ani diabol ho nedokáže úplne zničiť. Aj u najväčšieho hriešnika je vždy otvorená možnosť stať sa dobrým človekom. No nie je to pre naše schopnosti alebo zásluhy. Je to vďaka Božej milosti. Žiadna naša múdrosť ani schopnosť nie je zárukou toho, že sa z nás stanú dobrí ľudia. „Veď bláznivý je môj ľud, nepoznáva ma. Sú to pochabí synovia, a nie sú rozumní. Múdri sú na to, aby zle robili, ale dobre konať nevedia.“ (Jer 4,22)To, či sme dobrými ľuďmi, neurčuje naše poznanie, ale naše srdce. Ak je naše srdce v dobrom stave, je pre nás kompasom pri rozlišovaní dobrého a zlého. Ak sme však zaťažení nejakým hriechom, rozlišovacia schopnosť dobrého a zlého sa stráca. Ak s hriechom neurobíme poriadok, naša myseľ postupne stráca jasný pohľad na to, čo je dobré a čo zlé. Náš pohľad na realitu sa zahmlieva a postupne strácame duchovné videnie v rôznych okolnostiach nášho života.

Ľudia v tomto svete, ktorí nesmerujú svoj život podľa Božích hodnôt, žijú v rôznych hriechoch. Ich pohľad na život je často natoľko zaslepený, že obhajujú zlé veci a útočia na dobré. Zlí ľudia nie sú ani vďační za preukázané dobro, ale zneužívajú ho. „Beda tým, čo na zlé povedia: Dobré, a na dobré: Zlé, ktorí tmu menia na svetlo a svetlo na tmu, trpké na sladké a sladké na trpké.“ (Iz 5,20)

Jeden z dôvodov, prečo je vo svete toľko zla, je zameranie človeka na seba, na svoje pohodlie, na svoje osobné ciele. Toto je ale padlá prirodzenosť človeka. Boh dal desať hlavných prikázaní, aby sme mohli žiť dobrý a kvalitný život. Medzi prvé patria milovať svojho Boha a svojho blížneho. Len vtedy prežijeme dobrý život, ak si nebudeme hľadieť iba to svoje. Mnohí toto nechápu. Vidia hlavne to, že si musia „užiť“, kým sa ešte dá. Nezvažujú ani to, akými prostriedkami sa k svojmu „užívaniu“ dostanú. A sú z toho veľmi mrzutí, ak im niekto povie, že ich konanie nie je správne. Nemám teraz na mysli len mediálne známe osobnosti, ale aj úplne obyčajných ľudí, ktorí tiež podobne rozmýšľajú. Začína to už u našich detí. Miesto toho, aby si robili svoje povinnosti alebo išli niekomu nezištne pomôcť, robia si radšej to, čo ich baví a čo ich veľmi nenamáha. Toto by sme nemali nečinne tolerovať, pretože z takýchto detí môžu vyrásť ľudia, ktorým sa nechce ani založiť si rodinu a vychovávať deti. Preto mnohí nenaplnia to Božie „ploďte a množte sa“. Stojí to totiž určitú námahu a odriekanie záväzne s niekým žiť a vychovávať deti. Veď svet ponúka množstvo rôznych radovánok, ktorými si vyplnia čas. A nemajú voči nim žiadny záväzok. Ak sa stane, že sa pri niektorých z týchto radovánok splodí dieťa, nie je to žiadny problém. Veď právo na jeho odstránenie je už vybojované. Dotyční ľudia si ho obhajujú tým, že majú právo rozhodnúť sa slobodne, či chcú mať dieťa. No splodili ho dobrovoľne, do toho ich žiadny zákon nenútil. No oni chcú od zákona, aby im ho dovolil zabiť. Možno preto, lebo nezapadá do ich životného štýlu.

Toto je len jeden z príkladov prevráteného myslenia tohto sveta. Padlá prirodzenosť človeka ho vždy bude nahovárať na zlé. Vyhrávame nad ňou? Určite mnohí poznáme návod na víťazstvo nad zlom. „Lebo nie tí sú spravodliví pred Bohom, ktorí zákon počúvajú, ale tí budú ospravedlnení, ktorí ho plnia.“ (Rim 2,13)

Zlo sa však nebude beztrestne šíriť donekonečna. Z Božej strany sa všetko naplní, čo je napísané v Jeho slove. Platí to pre všetkých ľudí, aj pre tých, ktorí tomu neveria. Mnohí o Božej pravde aj počuli, ale žijú si ďalej podľa tej svojej. To však nikoho nezachráni. „Súženie a úzkosť príde na každú dušu, ktorá pácha zlo, najprv na Žida i na Gréka, ale sláva a česť a pokoj každému, kto činí dobro, najprv Židovi, aj Grékovi. Lebo Boh neuprednostňuje nikoho.“ (Rim 10-11)

Prečo zlí ľudia nenávidia dobrých

Podľa uvedeného v prvej časti tohto článku už máme určitú predstavu o tom, kto je zlý a kto je dobrý. V tejto časti si ešte ďalej rozvinieme charakteristiku dobra a zla.

Zlo v ľuďoch zachádza často tak ďaleko, že dobro im je nepríjemné až do takej miery, že ho znenávidia. „A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo.“ (Jn 3,19-20) Ľudia si v určitej fáze svojej hriešnosti ešte uvedomujú, že ich život nie je v poriadku, no nechce sa im s tým niečo urobiť. Vo svetle dobra ešte viac vidno ich zlé skutky a to ich dráždi až natoľko, že dobro v ľuďoch znenávidia. Nenávisť však nie je dobrý spoločník, jej pôvodcom je diabol. Z nenávisti sú ľudia schopní vykonať veľmi zlé veci. „Lebo to je zvesť, ktorú ste počuli od počiatku, aby sme sa milovali. Nie ako Kain, ktorý bol z toho zlého a zabil svojho brata. A prečo ho zabil? Pretože jeho skutky boli zlé, ale bratove spravodlivé.“ (1Jn 11-12) Ján nás vo svojom liste jasne vystríha. Máme si dať pozor na tých, ktorých skutky sú zlé. Sú schopní aj zabiť. No nezabíjajú tých zlých, ale spravodlivých. V dnešnej dobe zákon vraždu trestá, preto takéto zločiny už nie sú bežným javom. No aj v súčasnosti sme svedkami toho, že zlo chce mať svoju nadvládu všade. Tých, čo sa proti nemu postavia, nemôže jednoducho fyzicky zlikvidovať, no má rafinovanejšie a zákernejšie zbrane. Diabol nevyhráva svoje boje čestne zoči-voči, ale klamstvami a prekrúcaním pravdy. Snaží sa postaviť do role záchrancu, obete, ukrivdeného, a zodpovednosť za zlé veci chce presunúť na iných, podľa možnosti na spravodlivých. Manipulácia obviňovaním je veľmi rafinovaná, lebo človek má sklony uveriť, že je zlý. Ak mu táto taktika nevyjde, začne sa prejavovať otvorenejšie. Stratí slušné spôsoby a začína byť agresívnejší. Božie slovo nás upozorňuje aj na takéto správanie. „Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým konaním preukáže svoje skutky v múdrej skromnosti! Ale ak máte horkú vášnivosť a hašterivosť v srdci, neklamte proti pravde. Toto nie je múdrosť zhora, ale pozemská, zmyslová, démonická. Lebo kde je vášnivosť a hašterivosť, tam je nepokoj a všetko možné zlo. Ale múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým čistá, potom pokojamilovná, krotká, poslušná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nestranná, bez pokrytectva.“(Jk 3,13-17)

Tieto pravdy nám ukazujú, ako rozoznáme podľa správania ľudí, na koho strane stoja, komu slúžia. Ak si niekto chce presadzovať svoje ciele vášnivosťou, hašterivosťou a klamstvami, nemá dobré úmysly. Uvedené Božie slovo poukazuje na to, že takto sa Božia múdrosť neprejavuje. Takúto múdrosť nazýva dokonca démonickou. Ovocie dobrej múdrosti je úplne opačné. Je to pokoj, krotkosť, poslušnosť, milosrdenstvo, nestrannosť, pravdivosť. Naproti tomu vášnivosť a hašterivosť prináša nepokoj a veľa zla. Dobrá vec sa presadzuje v pokoji, so všetkou dôstojnosťou, bez urážania, obviňovania a ponižovania druhej strany.

Diabol naučil ľudí už tak dobre klamať, že často váhame, čomu alebo komu máme veriť. Ťažko sa nám rozhoduje, pretože vnímame, akoby dobré veci už vôbec neboli, a preto si musíme vybrať len medzi väčším a menším zlom. Mnohí sa preto trápia a upadajú do beznádeje. Toto je ale cieľ toho zlého. Chce zasiať do ľudí beznádej, aby už nemali chuť bojovať za dobré veci. No aj keby si mal byť ten posledný, ktorý verí v dobré veci, nikdy to nevzdaj. „Na každom mieste sú oči Hospodinove, ktoré pozorujú zlých a dobrých.“ (Pr 15,3) Boh vidí náš údel a vie o všetkom. Ak pôjdeme za dobrými vecami a budeme na nich trvať, budeme v nenávisti tohto sveta. Aj Boží proroci sa stretávali s odmietnutím a boli kvôli tomu ohrozovaní aj na živote. Aj Ježiš bol odmietnutý a znenávidený napriek všetkému dobrému, čo urobil. Aj nám sa stáva, že ak trváme na dobrých veciach, bývame odmietnutí. Dobré veci však neprídu samé od seba. Predchádza im systém, poriadok a poctivá práca. A to ľudí často obťažuje. No bez poriadku a systému život vedie k zániku. Keby Boh stvoril tento svet bez poriadnych pravidiel, už dávno by zanikol a ľudstvo by vymrelo. Tieto pravidlá trvajú už tisícročia a preto ešte existujeme. Pravidelne sa opakuje východ aj západ slnka, čas množenia zvierat, dozrievania úrody atď. Aj ľudia majú žiť podľa pravidiel daných Bohom. No kto na nich trvá, je nežiaduci. Je označený ako otravný, nemoderný, netolerantný. Tento svet sa snaží dať nálepku „zlý“ tým spravodlivým a zásadovým. Toto zažívajú mnohí, ktorí chcú obstáť v tých správnych hodnotách. „Myslite na Toho, ktorý zniesol taký odpor hriešnikov proti sebe, aby ste neustávali a neklesali na duchu.“ (Žid 12,3)

Vyhraj nad zlom, máš na to

Napriek tomu, že zlo všade útočí a chce prevziať nadvládu v rôznych okolnostiach, nemusíme klesať na duchu. Dobré veci sú od Boha, On si ich postráži a ochráni. Nad zlom už bolo vyhraté vďaka krížu. Je to zakotvené v Božej legislatíve. Ak si občanom Božieho kráľovstva, táto legislatíva platí aj pre teba. No toto musíš rozhodnúť ty. V tomto viditeľnom svete sme síce občanmi Slovenskej republiky, ale v tom neviditeľnom duchovnom sa môžeš stať občanom Božieho kráľovstva a dieťaťom samého Boha. Staneš sa Jeho milovaným dieťaťom a On ťa bude ochraňovať a zároveň aj všetko, čo je tvoje. Všetko, čo je napísané v Jeho zákonoch, bude pre teba platiť. „Požehnaný budeš, keď budeš vchádzať, a požehnaný budeš, keď budeš vychádzať. Hospodin spôsobí porážku tvojich nepriateľov, ktorí by povstali proti tebe. Jednou cestou vytiahnu proti tebe a siedmimi cestami zutekajú pred tebou.“(5M 28,6-7) Stačí len urobiť potrebné Božie právne úkony – prijať, že Ježiš vyhral nad všetkým zlom na kríži a žiť podľa legislatívy Božieho kráľovstva. Boh ju dal z lásky k nám. Je dokonalejšia ako tá svetská a jej dodržiavanie prinesie množstvo požehnaní do života každého aj vo viditeľnej sfére. A potom sa ti možno budú stávať také veci, že prestaneš chodiť k lekárovi, lebo budeš stále zdravý, že tvoje staré veci budú fungovať stále ako nové, nájdeš si dobrú prácu a podobne. No aj tvoj duchovný svet sa zmení. Budeš sa pozerať na veci iným pohľadom ako doposiaľ, budeš rozumieť veciam, ktorým si predtým nerozumel.

No tvoja identita sa nezmení okamžite. Tvoj „starý človek“ sa bude ešte nejakú dobu snažiť dostať ťa tam, kde si bol. „Lebo aj my sme boli kedysi nerozumní a neposlušní; blúdili sme a slúžili žiadostiam a rozličným rozkošiam, trávili sme život v zlobe a závisti; boli sme nenávidení a navzájom sme sa nenávideli.“ (Tit 3,3) Aj diabol sa ťa bude snažiť dostať tam, kde si bol predtým. Možno na to použije aj ľudí, ktorých máš rád, možno ťa aj znenávidia. Ak ti budú aj zlorečiť, žehnaj im dobré. Lebo Božia vôľa je, aby sme dobrým premáhali zlé. Zlu sa aj preto darí vyhrávať, že ešte nie sme pevní v pravde a podarí sa mu občas nás oklamať a zastrašiť. Jeho klamstvá sú hlavne v tom, že sa nám stále snaží nahovoriť, že my sme tí zlí a používa pritom aj hrubé a agresívne správanie a rôzne iné prostriedky nehodné dôstojnosti slušného človeka. Nenechajme sa tým odradiť od rozhodnutia stáť pevne v pravde a ponechajme si slušné správanie napriek všetkému. „Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrým premáhaj zlé.“ (Rim 12,21) Táto napohľad jednoduchá myšlienka skrýva v sebe úžasnú pravdu a platí do posledného písmena presne tak, ako je napísaná. Ak sa chceš postaviť proti zlu, daj si pozor, aby si to neriešil zbraňami zla. Daj si pozor, aby tvojím motívom bola v prvom rade láska k blížnemu a nie tvoj hnev na danú vec. Nerieš veci preto, že už tvoja trpezlivosť pretiekla a ty to chceš dať dotyčnému jasne najavo. Nech ťa pritom sprevádza múdrosť, pochopenie, zhovievavosť, empatia, odpustenie toho zlého tvojmu vinníkovi a predovšetkým, vyzbroj sa Božím pokojom. Ak aj máš spravodlivý hnev na danú vec, nech ťa nezvedie k neslušnému správaniu, výčitkám, osočovaniu. Pretože zlým nepremôžeš zlé, ale zaseješ ešte viac zla. Je to presne ako hovorí Božie slovo. Dobrým premôžeš zlé. O niečo iná situácia je vtedy, ak požaduješ niečo od človeka, ktorému si autorita. Aj vtedy, samozrejme, treba dodržať všetku slušnosť, ale ako autorita musíš byť rešpektovaný. Je to aj požiadavka Božieho slova. Samozrejme, len v tej oblasti, ktorá spadá pod tvoju pôsobnosť. Veľmi dôležité je, aby sme naučili rešpektovať nás naše deti. Ak ich to nenaučíme, budú mať problém rešpektovať aj iné autority, čo rozhodne neprinesie požehnanie do ich života.

Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrým premáhaj zlé.

Ak si sa už pevne rozhodol zanechať starý život a meniť ho podľa Božích hodnôt, veľmi dobre si urobil. No ak si predstavuješ, že na tejto ceste už nebudú prekážky, iba príjemné veci, toto nie je celkom reálne očakávanie. Nie je to však preto, že by nás Boh nedokázal od nepríjemných vecí ochrániť. Je to skôr preto, že nás chce naučiť bojovať so zlom v tomto svete. Chce, aby sme v tomto boji zosilneli, zmúdreli. Nechce nás vodiť za ruku ako malé deti. Keby nedovolil ničomu zlému, aby nás preskúšalo a zbudovalo, zostali by sme bezmocní vyhrať akýkoľvek boj. Aj rodičia, ktorí svoje deti prehnane ochraňujú, nepripravia ich dobre na život v tomto svete. Božím cieľom nie je byť našou „ochrankou“, ale vychovať z nás bojaschopných ľudí, ktorí pôjdu odvážne aj do vecí, ktoré sa môžu zdať dopredu prehraté. No nie preto, že sme „frajeri“, ale preto, že vieme, že Boh stojí za tými, čo Mu veria a kvôli tomu máme odvahu bojovať. Budú sa nám stávať aj zlé veci, ale to preto, aby sme sa z nich poučili. Pri všetkých nepríjemnostiach však môžeme veriť, že On o nich vie a je s nami. „Pravda, nijaká prísna výchova, dokiaľ trvá, ne­zdá sa radostnou, ale žalostnou; Potom však prináša ovocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorých vycvičila.“ (Žid 12,11) Nechajme sa teda vycvičiť na udatných bojovníkov, nehľadajme únikové cestičky. Tie nás k ničomu nevycvičia, len nám môžu pokaziť charakter. Ak obstojíme, môžeme byť potom svetlom pre tých, čo upadajú už pri malých problémoch, neveria v zlepšenie situácie, nebojujú. Títo sú ľahkou korisťou pre diabla. Nemá s nimi veľa práce, aby ich klamal a sú stále hlbšie v tme. Božie svetlo nevidia. No musíme veriť, že aj ich zmena je možná. Snažme sa im byť oporou a veďme ich za svetlom života. Nech už nemusia patriť medzi tých oklamaných. „Lebo to je vôľa Božia, aby ste dobre robiac umlčali nerozumnosť nevedomých ľudí.“ (1Pt 2,15)

Zlo dobrovoľne neodíde, nemá to v charaktere, ale dobro je zakódované v každom z nás a nemusíme sa báť proti zlu zakročiť. Tak nás Boh stvoril a v boji proti zlu pôjde s nami. „Preto uberaj sa cestou dobrých a drž sa chodníkov spravodlivých.“ (Pr 2,20)