Skutky apoštolov IV., Efez – vrchol Pavlových misií

Tretia misijná cesta apoštola Pavla sa viaže na nábožensko-pútnickú metropolu Efez

Podľa viacerých biblických učiteľov sa 19. kapitola Skutkov nazýva aj Učebnicou prebudenia. Týmto prebudením, jeho okolnosťami a duchovným pozadím sa budeme zaoberať v nasledujúcom článku.

Po ukončení druhej misijnej cesty, ktorá bola mierená na európsky kontinent, konkrétne centrálnu časť Grécka – Achaju, sa Pavel so svojím tímom preplavil do Efezu a ďalej pokračoval do Sýrie a odtiaľ na sviatok do Jeruzalema. Aj keď v Efeze už predtým mal otvorené dvere, aj teraz ho žiadali zbožní židia, aby zostal. Zanecháva tam len svojich spolupracovníkov, manželský pár Priscilu a Akvilu. Najpravdepodobnejšou úlohou v Efeze mala byť ich modlitebná príprava regiónu pokiaľ sa Pavel nevráti z Jeruzalema, kde okrem pobytu na židovských sviatkoch niesol aj finančné dary z pohanských zborov pre jeruzalemskú cirkev.

Apollo v Efeze

Medzičasom, keď bol Pavel ešte v Judsku, prišiel do Efezu Apollo, ktorý pochádzal z Alexandrie. Napriek tomu, že Biblia dáva dobré svedectvo Apollovi, že bol „muž výrečný, mocný v písmach, vrúci duchom, ktorý správne učil o Pánovi,“ nedosiahol výraznejší úspech v evanjelizácii. Keď ho počuli Priscila a Akvila prijali ho k sebe a dôkladnejšie mu vysvetlili cestu Božiu. (Sk 18,26) Potom ho odporučili a poslali do Achaje, kde bol veľkým požehnaním.

Z týchto udalostí si vieme vziať niekoľko ponaučení. Za prvé, k prebudeniu nestačí iba ľudské nadšenie a duševné kvality, ale je nutná sila Ducha Svätého a pomazanie, ktoré je spojené so služobnými darmi. Za druhé, Apollo nebol pyšný a prijal usmernenie, aby mohol plnohodnotne slúžiť. Za tretie, prebudenie v Efeze si vyžadovalo naozaj veľmi zrelého a silného služobníka, ktorého by vzniknuté problémy nezničili. Takouto osobou bol v tom čase iba Pavel.

Nepatrný začiatok, 
ale veľkolepé pokračovanie

Keď Pavel dorazil do Efezu, hneď našiel niekoľkých učeníkov a tam odštartoval prebudenie. Išlo o dvanástich mužov, ktorí verili v Krista, ale boli pokrstení iba Jánovým krstom. Hneď v úvode sa ich Pavel opýtal prvú a základnú otázku: Či prijali Svätého Ducha. Z toho vidieť, že otázka krstu vo Svätom Duchu bola pre Pavla zásadná. Ani ďalej nepokračoval v práci s nimi, pokiaľ sa nedali riadne pokrstiť ponorením a neprijali Ducha Svätého. Výhodou bolo, že títo učeníci boli otvorení k prijatiu nových vecí a nemali v sebe vybudované náboženské predsudky: „A keď potom vložil na nich Pavel ruky, prišiel na nich Svätý Duch a hovorili jazykmi a prorokovali. A bolo ich všetkých asi dvanásť mužov.“ (Skutky 19,6-7) Pavel považoval moc Božieho Ducha za kľúč k napredovaniu a misii.

V Efeze už nevidíme rozpačitého, rozhliadajúceho sa Pavla, ako to bolo napríklad vo Filipách, ale jasne smerovanú trojmesačnú evanjelizačnú kampaň. Tu získal základ pre budúci megazbor.

Prebudenie pokračuje

Po troch mesiacoch začali vznikať pnutia zo strany neobrátených židov. Pavel oddelil učeníkov a presunul prebudenie do školy istého Tyrana. Išlo pravdepodobne o budovu filozofickej školy, kde bola možnosť usadiť veľký počet poslucháčov. Tu každý deň prebiehali zhromaždenia. Toto miesto sa stalo tak populárnym, že Slovo Ježiša Krista počuli všetci obyvatelia Ázie. (Sk 19,10)

Popritom sa skrze Pavlove ruky diali nevšedné zázraky. Prebudenie v Efeze malo tri hlavné dôrazy. Vyučovanie Slova, uzdravovanie chorých a vyháňanie démonov.

Odhady odborníkov sa líšia, ale môžeme hovoriť o veľkosti zboru, ktorý mal na vrchole 40.000 až 70.000 členov, čo je naozaj veľkolepý úspech, hlavne ak si uvedomíme, o aké mesto išlo.

Efez – najtemnejšie 
mesto impéria

Efez bolo svetoznáme mesto kvôli chrámu bohyne Artemis (Diany), ktorý bol považovaný za jeden z divov sveta. Naozaj išlo o podivuhodnú stavbu. Tvoril ho stodesať metrov dlhý a päťdesiatpäť metrov široký chrám so stodvadsiatimi piatimi mramorovými stĺpmi, ktoré v priečelí dosahovali výšku osemnásť metrov a každý z nich vážil takmer dvadsaťdva ton. Chrám bol rozdelený na tri časti, kde v poslednej bola socha bohyne. Pod chrámom bol komplex labyrintov, kde sa odkladali veľké poklady a údajne tam nikto nikdy nič neukradol, až na jeden prípad, keď bol raz chrám vypálený, údajne v deň narodenia Alexandra Veľkého. Potom bol znovu obnovený a stál takmer až po piate storočie nášho letopočtu.

Efez bolo svetoznáme mesto kvôli chrámu bohyne Artemis, ktorý bol považovaný za jeden z divov sveta

Samotný chrám nestál priamo v Efeze, ale v rámci chrámového komplexu vzdialeného pár kilometrov od centra mesta. Je zaujímavé, že tento komplex nespadal pod samosprávu mesta Efez, ale bol tzv. nedotknuteľným, svätým miestom. O Artemis sa tvrdilo, že bola večná panna.

Samotné mesto bolo vyspelou metropolou s vlastným divadlom pre takmer 20.000 ľudí, agorou (námestie pre politické mítingy a tržisko) vlastnými kúpeľami, významnými budovami, prístavom či slávnou knižnicou. Bohatstvo mesta manifestovala aj hlavná trieda, ulica, ktorá bola štyri kilometre dlhá, vykladaná mramorom a lemovaná osemmetrovými mramorovými stĺpmi. Len pre zaujímavosť, pri vykopávkach v Efeze sa našli pozostatky svätyne egyptskej bohyne kúziel Isis zo 6. stor. pred. n. l. Do tohto mesta prúdili húfy ľudí z celej Rímskej ríše k uctievaniu Artemis-Diany. „... ktorú predsa ctí celá Ázia i celý svet.“ (Skutky 19,27)

To malo zásadný vplyv na prosperitu miestnych podnikateľov, ktorí vyrábali malé modely chrámu zo striebra.

Takže atmosféra mesta bola určovaná okultnou silou ,,svätého“ chrámu, falošným uctievaním, pýchou aristokracie a veľkým vplyvom bohatej šľachty a remeselných cechov.

Čarodejníci improvizujú

Popri prebudení vidieť aj aktivitu rôznych podivných skupín ako boli napr. synovia Skévu. Lukáš ich identifikuje ako potulných zaklínačov (v origináli exorcisti), ktorí neboli učeníci, len experimentovali. Iba okrajovo Lukáš spomenie, že ide o synov najvyššieho kňaza, čo nie je zanedbateľná informácia, ak si uvedomíme, že v duchovnom svete je človek buď na Pánovej alebo na satanovej strane, bez rozdielu národnej či rodinnej príslušnosti. Oslobodzovacia služba apoštola Pavla musela byť verejne známa, inak by skévovci nemali inšpiráciu. Ich pokus skončil verejným fiaskom, lebo je napísané: ,,A to sa stalo známym všetkým Židom i Grékom, ktorí bývali v Efeze, a padla bázeň na nich na všetkých, a bolo zvelebované meno Pána Ježiša.“ (Skutky 19,17)

Prebudenie upgraduje

Po udalosti so synmi Skévu padla bázeň na celý zbor aj na neveriacich. To vypôsobilo novú vlnu pokánia. Je zaujímave, že Skutky konštatujú: ,,A mnohí z uverivších prichádzali, vyznávali a priznávali svoje skutky. A mnohí z tých, ktorí sa zapodievali čary, poznášali knihy a pálili ich pred všetkými. A keď spočítali ich ceny, našli, že toho bolo za päťdesiat tisíc striebra. Tak silne rástlo slovo Pánovo a vzmáhalo sa. (Skutky 19,18-20) Toto bol dôležitý okamih v efezskom prebudení, aby sa ľudia očistili, posvätili a zbor nebol zničený zvnútra, neskazil sa. Nasledujúce udalosti, ako bolo verejné prenasledovanie, odhaľujú taktiku nepriateľa. Aj keď zbor rástol, diali sa mocné veci, ľudia zostávali v skrytých hriechoch a mnohí mali vo svojich domácnostiach „cudzích bohov“. Toto by časom odobralo zboru všetku duchovnú silu a zbor by sa stal náboženským. Preto, keď sa satanovi nepodarilo zaútočil na zbor zvnútra, po čase zaútočil zvonku.

Veľmi podobný príklad je aj v knihe Genesis, keď Jákob sa vráti po mnohých rokoch od Lábana späť do zasľúbenej zeme, pomerí sa s Ezavom a vyzerá to ako šťastný návrat. Avšak v rámci Jákobovej rodiny si niektorí dotiahli z predchádzajúceho obdobia cudzích bohov, čo pôsobilo nešťastie v živote Jákoba. Či to už bola smrť milovanej Rácheľ pre cudzích bohov, alebo tragédia s Dínou a následná smrť Síchema a jeho rodiny. To sa udialo v tridsiatej štvrtej kapitole a tridsiata piata kapitola prvej Mojžišovej začne tým, že Jákob napomenie svoj dom, aby vyhádzali cudzích bohov. Tento skutok pokánia zachráni Jákoba aj jeho rodinu a Boh dal ochranu na nich, aby im Kananejci neublížili.

Pavlov najväčší boj

Demeter, jeden z popredných zlatníkov, ktorý najviac profitoval z náboženského turizmu, stiahol za sebou sebepodobných remeselníkov a vyvolal proti Pavlovi otvorenú kampaň. Veľkými emóciami rozvášnil dav, ktorý sa dostal do varu a vtrhol do divadla. V meste nastal ohromný chaos a Skutky to popisujú nasledovne: „A tak teda jedni kričali jedno a druhí druhé voľačo, lebo celé zhromaždenie bolo zmätené, a väčšina ich ani nevedela, prečo sa zišli.“ (Skutky 19,32)

Potom židia vystrčili jedného z obrátených židov Alexandra, ktorý chcel vysvetliť veci. Keď si dav všimol, že je žid, spustili obrovský dvojhodinový krik s heslom: „Veľká je Artemis Efežanov!“

Tu vidíme niekoľko hlavných zbraní proti prebudeniu. Ako všade aj tu boli spúšťačom vzbury peniaze. Demeter a jemu podobní strácali zisky, lebo ľud stratil záujem o modloslužbu. Druhou zbraňou bol antisemitizmus. Nacionalistické cítenie poplietlo dav, a keď videli, že prebudenie ide obhajovať žid, dostalo to dav do agónie hnevu. Treťou vecou, ktorá vlastne stála za tým všetkým, bol padlý anjel, ktorý si vybudoval falošné uctievanie seba pod rúškom danej bohyne. Aj keď apoštol Pavel nebol priamo fyzicky napadnutý, stojí za zmienku jeho konštatovanie o dozvukoch tohto konfliktu: „Lebo nechceme, aby ste nevedeli, bratia, o našom súžení, ktoré sme mali v Ázii, že sme boli nad mieru obťažení, nad svoju silu, takže sme pochybovali aj o svojom živote.“ (2. Korinťanom 1,8)

„Ak som sa po ľudsky boril so šelmami v Efeze, aký mi z toho osoh, ak mŕtvi nevstávajú z mŕtvych? Jedzme a pime, lebo zajtra zomrieme.“ (1. Korinťanom 15,32)

Dobrá štruktúra 
a verný Timoteus

Zo Skutkov sa okrem iného dozvedáme, že dôvodom toho, že nebol Pavel napadnutý, bola ochrana zo strany vedúcich zboru a niektorých jeho priateľov. Pavlova služba mala dva veľmi dôležité rozmery. Za prvé, jeho priama misia, založenie a budovanie zborov. Druhý, pre nás dôležitejší rozmer je jeho publikačná činnosť, t. j. jeho listy jednotlivým zborom, bez ktorých by zostali viaceré témy o cirkvi zahalené. Ak by Pavel zomrel v Efeze, zostal by po ňom maximálne list Galaťanom a Tesaloničanom, lebo ostatné písal po efezkom prebudení. Takže dobrá štruktúra a verní spolubratia vedia ochrániť hodnoty. Takým bol aj Timoteus. Ten dostal veľmi ťažkú úlohu zostať v Efeze a blokovať rozmáhanie sa bludných učiteľov. „Ako som ťa prosil, keď som išiel do Macedonie, žeby si zostal v Efeze, aby si prikázal niektorým, aby neučili iného učenia ani nedbali na bájky a na rodopravy, nemajúce konca - kraja, ktoré poskytujú skôr škriepky než správu Božiu vo viere.“ (1. Timoteovi 1,3-4)

V Miléte

Po odchode z Efezu prešiel Pavel Macedóniu a tri mesiace zostal v Grécku. Keď sa opäť plánoval útok zo strany Pavlových nepriateľov, odcestoval Pavel do Troady-Tróje, kde usporiadal zhromaždenie. Tam pri vyučovaní vypadne z tretieho poschodia mládenec Eutychus, ktorého Pavel vzkriesi a pokračuje vo vyučovaní Slova. Na druhý deň vyslal svoj tím do Asu loďou a on sám tam išiel pešo. Potom sa odplavili do Milétu, kde boli zavolaní starší z efezského zboru. Tu pri lúčení vyjde najavo, s akým nasadením Pavel v prebudení pracoval: „Preto bdejte a pamätajte, že tri roky deň a noc neprestal som so slzami napomínať jedného každého.“ (Skutky 20,31)

Okrem toho poukáže na to, že im odovzdal všetko, čo vedel, plnú radu Božiu a nič im nezatajil. V rámci jeho reči odznie proroctvo o tom, že v budúcnosti povstanú v zbore služobníci, ktorí nebudú povolanými služobníkmi, ale falošnými bratmi – vlkmi. Dokonca aj z prítomných presbyterov sa k nim niektorí pridajú. „A tak teraz, bratia, porúčam vás Bohu a slovu jeho milosti, ktorý môže vzbudovať a dať vám dedičstvo medzi všetkými posvätenými.“ (Skutky 20,32) Na záver im ešte pripomenie, že neslúžil zo ziskuchtivosti, pomodlí sa a rozlúči s Efezanmi.

List Efezanom

Ide o jedno z najúžasnejších diel v rámci Starého aj Nového zákona. Apoštol Pavel sa tu nedotýka iba konkrétneho problému zboru, ako to vidíme v liste Galaťanom alebo v odkaze do Korintu. Ambíciou tohto listu je vyniesť veľké zjavenie o tom, čím sme boli pred obrátením a  kto sme teraz v Kristovi. Poukáže na dôležitosť osobnej zbožnosti a praktických rád pre rodinu a zbor. Dá nám nahliadnuť do svojho modlitebného života, kde sa stretáva jeho túžba po úspechu a napredovaní veriacich so zjaveniami Svätého Ducha. Ďalej pokračuje vo veľkom zjavení o služobných daroch a jednote v zbore. Vzhľadom na duchovné pozadie Efezu položí dôraz v závere listu na nevyhnutnosť duchovného boja, jeho cieľov, spôsobu a odhalením štruktúry anjelov. Dá sa povedať, že každý verš z tohoto listu je veľkým pokladom a múdrosťou pre kresťana. Hlavne ak si porovnáme to, že žijeme v spoločnosti vážne poznačenej tým istým duchovným pozadím, aké bolo v Efeze. Preto sa oplatí študovať tento list a zaoberať sa jeho výrokmi.

List Efezanom je jedno z najúžasnejších diel v rámci Starého aj Nového zákona

Na záver sa vrátime ešte k udalostiam po odchode apoštola z regiónu. Zboru sa dostáva starostlivosť skrze Timotea, ktorý sa ale po pár mesiacoch znovu pripojí k Pavlovi. Zbor ešte niekoľko rokov stabilne funguje, aj keď vo vnútri zboru začínajú povstávať sily, ktoré Jánovou terminológiou môžeme nazvať ako Nikolaiti. Pavel ešte z Ríma pošle už spomínaný list, ktorý ešte na čas zabrzdí apostáziu. Avšak z druhého listu Timotea sa dozvedáme, že celá Ázia sa odtrhla od Pavla. (Ázia je myslené na región okolo Efezu, lebo tam bolo centrum prebudenia.) Zostala len menšia skupina okolo Onezifora. V tomto momente to vyzerá ako prehra prebudenia. Ale keď čítame knihu Zjavenia Jána vidíme, že je opäť v Efeze sláva a prebudenie. Raná tradícia cirkvi hovorí o tom, že do regiónu sa presťahoval apoštol Ján, cez ktorého sa opäť vybudoval zbor a  prebudenie sa obnovilo.