Slávnostná reč Sándora Németha

Slávnostná reč Sándora Németha – hlavného duchovného Zboru Viery v Budapešti – dňa 8. 12. 2009 v Jeruzaleme, kde mu bola odovzdaná cena od Svetového Kongresu Židov a od reprezentantov Knessetu.

Vážený Pán Minister, Vážený Pán Predseda, Vážení poslanci, Dámy a Páni!

Ďakujem za vyznamenanie, ktoré som dostal od Výboru Kresťanských Zborov Knessetu a od Svetového Kongresu Židov. Táto cena je zvláštna pocta pre moju osobu. Je to hodnotenie mojej doterajšej činnosti, ako i – myslím si – pre ľudí a kresťanov v Maďarsku, ktorí podporujú Izrael. Vaša dôvera a uznanie je pre mňa mimoriadnym požehnaním a príjemným prekvapením, veď nepochádzam z takého kultúrneho a politického prostredia, kde by človek získal verejné uznanie za priateľstvo so Židmi. Všeobecne je známe, že vo Východnej a Strednej Európe žiť Židovi na židovský spôsob nebolo ľahké a slastné. V posledných storočiach a desaťročiach sa z hanobenia Židov bohato dostalo aj nežidovským filosemitom. Každodenný život v Maďarsku je aj dnes tvrdý a namáhavý, ale nie je beznádejný.

Som presvedčený, že úsilia krajných skupín, ktoré chcú vzbudiť démonov a šíriť idey nacionalistov, fašistov, ktoré viedli k hrôzam druhej svetovej vojny, skončia fiaskom. V našej vlasti mnohí, nezávisle od náboženskej, politickej príslušnosti, sympatizanti pravice i ľavice, politici, verejní činitelia, chcú urobiť viac, aby sa Budapešť dostala do pozornosti svetových médií v dôsledku hospodárskych, kultúrnych a politických úspechov, a nie pre výstrednosti neonacistických skupín. Pre tento účel organizujeme antifašistický kongres v ústredí našej cirkvi, kde hlavným prednášajúcim bude pán Elie Wiesel.

Vážené Dámy a Páni, chcel by som ozrejmiť, že ja a mnohí moji krajania cítime bolesť a hanbu v našich srdciach a v duchu za stratu a zničenie Židov počas druhej svetovej vojny, uznávame, že za to nie sú historicky zodpovední len nacionalisti, ale i maďarské zákonodarstvo a vláda pred nemeckou okupáciou, kolaboranti nemeckých nacionalistov, hnutie a „nyilas teror“. Nemám splnomocnenie v mene celého národa žiadať Vás o odpustenie za tieto hrôzy, ale v mene tých, ktorí podobne ako ja vidia historickú zodpovednosť maďarského národa ohľadom na šoa, čiže holokaust sa tak vyjadrujem. Práve pre tento historický dlh voči Židom si myslím, že Maďarsko a jeho aktuálne vlády majú historickú a morálnu povinnosť stáť na strane Izraela.

V prvých štyroch desaťročiach môjho života bolo nedosiahnuteľným snom vycestovať do Izraela. Po páde komunizmu, v roku 1992 sa tento sen predsa uskutočnil, keď so svojou manželkou a deťmi sme mohli sláviť Pesach vo vašej obdivuhodnej krajine. Je pravdou, že pre naše vnútorné vzrušenie a extatický stav sme ledva boli schopní si uvedomiť, kde sme, preto sme sa rozhodli, že – pokiaľ to Všemohúci dovolí, viackrát sem pricestujeme, aby sme poznali vašu krajinu a tu žijúcich ľudí. Izrael a jeho hlavné mesto pre nás bolo láskou na prvý pohľad. Zažili sme vnútorné duchovné skúsenosti, hlavne, keď sme uvideli Jeruzalem, Chrámovú horu a Sion, ako v roku 1976, keď sme sa stretli so Živým Bohom. Takmer sme videli zrak a ruku Všemohúceho spočívať na utrápenom a pošliapanom meste, ktoré napriek tomu malo horúcu a napätú atmosféru. Naša nádej sa obnovila a vieme, že veľmi rýchlo príde ten čas, keď sa definitívne skončí historický úpadok Jeruzalema a Sion bude vyzerať tak, ako ho videl Izaiáš: „Budeš ozdobnou korunou v ruke Hospodinovej a kráľovským diadémom na dlani svojho Boha.“ (Izaiáš 62,3)

Hlavný riaditeľ a môj osobný priateľ, Jehuda Sen, mi raz v Budapešti povedal, že Izrael má toľko úprimných priateľov, že by sa zmestili do telefónnej búdky. Verím, že táto búdka sa naplní a bude potrebné postaviť väčší a väčší dom, aby sa doň zmestili ľudia, ktorí úprimne milujú Izrael. Myslím si, že tento dom už začal stavať sám Boh a je nás mnoho, ktorí sme odhodlaní v budúcnosti niečo urobiť pre to, aby spojenectvo Židov a kresťanov bolo stále silnejšie a účinnejšie.

Týmto by som chcel poďakovať pánovi Oni Amiel, s ktorým už vyše 10 rokov spolu organizujeme zájazdy maďarských kresťanov do Izraela. Veľa vecí vyvoláva vo mne obdiv v tejto kvitnúcej krajine. Zvlášť to vyvolá veľmi hlboký vplyv vo mne pri každej návšteve, ako dokážete v obkľúčení nepriateľa, počas nepretržitého vojenského a teroristického ohrozenia, udržiavať fungujúcu spoločnosť, uniesť tiaž bremena verbálneho a fyzického útoku od nespočetných nepriateľov. Už dlhší čas sa modlíme za vodcov Izraela, za občanov, aby napriek kriminalizácii a démonizácii štátu dokázali vyniesť múdre rozhodnutia na vedenie, ochranu a stavanie štátu.

Ako veriaci človek z Biblie viem, že v zásade všetky terajšie udalosti sú uvedené v „Božom cestovnom poriadku“. „Lebo, hľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov – keď zmením údel svojho izraelského i judského ľudu, hovorí Hospodin, vrátim ich do krajiny, ktorú som dal ich otcom, vezmú ju do vlastníctva. To sú slová, ktoré hovoril Hospodin o Izraeli a Júdovi: Takto vraví Hospodin: Počuli sme krik zo strachu, hrôza vládne a nie je pokoj. Spýtajte sa a pozrite, či môže rodiť muž?“ Prečo vidím, že každý muž má ruku na bedrách sťa rodička? Beda, lebo veľký je to deň, niet mu podobného! Je to čas súženia pre Jákoba, ale bude vyslobodený z neho. V onen deň – to je výrok Hospodina mocnosti – dolámem jarmo, ktoré im tlačí šiju, roztrhám ich putá a cudzinci ich nezotročia. Ale Hospodinovi, svojmu Bohu budú slúžiť i svojmu kráľovi Dávidovi, ktorého im ustanovím.“ (Jeremiáš 30,3-9)

Snažíme sa, aby kresťania, aj neveriaci pochopili, že budúci osud Izraela rozhodujúcim spôsobom determinuje i budúcnosť ich vlastného národa

Podľa citátu zhromažďovanie synov Izraela bude sprevádzané vojnami, terormi a konfliktami. Ale na konci – aj podľa videnia proroka – sa Izrael oslobodí a naplní svoje poslanie, čo podľa apoštola Pavla znamená vyzdvihnutie tohto sveta zo smrti do života. Základný spoločný záujem celého ľudstva je, aby sa v budúcnosti Izraela naplnili všetky prorocké prísľuby, aby sláva Boha mohla znovu prebývať na Sione. Snažíme sa, aby kresťania, aj neveriaci rovnako pochopili, že budúci osud Izraela rozhodujúcim spôsobom determinuje i budúcnosť ich vlastného národa. Cítime, že je našou povinnosťou zoznámiť ľudí s tým, že návrat Izraela na zasľúbenú zem, vlastnenie Jeruzalema, existencia a rozvoj židovského štátu, nie je katastrofickým výplodom zlého, celosvetového sprisahania, ale dokonalá vôľa Všemohúceho, On to zjavil Mojžišovi počas prvého Exodu asi pred tri a pol tisíc rokmi, s tým, že konečné naplnenie sa uskutoční na konci časov. Podľa našich stanovísk v uplynutých šesťdesiatich rokoch štátnici Izraela urobili všetko, aby nové osídlenie vlasti, vytvorenie vlasti a štátu, prebiehalo humánne, pri dodržovaní ľudských práv, aby podľa možnosti nevznikali zbytočné ľudské obete. Spolu so svojimi spoluveriacimi vysoko hodnotíme výsledky úsilia, ktoré ste dosiahli vo všetkých oblastiach života. Napriek výzvam a ťažkostiam, znovuvzniknutie moderného Izraela je taký úspech, ktorý je príkladom pre chudobné aj bohaté štáty.

Podľa mňa je Izrael nielen kvitnúci a obdivuhodný štát, stojaci pred veľkými výzvami, ale vidím ho, ako hlavný pilier prichádzajúceho veku. Existencia Izraela posilňuje našu nádej v prichádzajúcom svetovom veku na báze spravodlivosti, mieru a blahobytu. Často vedené dramatické boje moderného Izraela proti jeho nepriateľom sú súčasne aj boje pre budúcnosť, pozdvihnutie a slobodu národov i celého ľudstva. Izrael má zdanlivo kritickú situáciu vo svetovej politike, úzky priestor na manévrovanie a je často odsudzovaný, ale to vôbec nespochybňuje správnosť prirodzeného zamerania Izraela, jeho duchovného obnovenia a správnosti sionistickej koncepcie. Naopak, je to príznak vzbury, necitlivosti, ľahostajnosti značnej časti sveta voči pravde, ozajstnému mieru a židovsko-kresťanským hodnotám. Svet už nikdy nebude taký ako predtým, v dôsledku existencie Izraela – a to vedia aj nepriatelia Izraela. Izrael od momentu svojho znovuzaloženia spustil sériu takých zložitých, protirečivých a krízových pohybov a zmien, ktorých naplnenie a konečný vývin je pochopiteľný len vo svetle biblických proroctiev. Dnes ešte nie je jasné, akým spôsobom je Izrael schopný kráčať ďalej na ceste obnovenia, splniť prirodzené a Bohom určené poslanie, čo je základnou podmienkou rozmachu národov.

Theodor Herzl sa narodil v Budapešti, kde žil do svojich osemnástich rokov a sníval o znovuzaložení židovského štátu, čo sa v tom čase pre mnohých zdalo nemožným a nebezpečným. Aj pápež Pius X. odpovedal Hertzlovi na otázku ohľadom založenia židovského štátu: „Toto hnutie nikdy nemôžeme podporovať.“ Napriek tomu 90 rokov po odznení citovanej vety, v roku 1994 bol aj Vatikán prinútený, aby uznal štát Izrael. I keď Židia zaplatili neuveriteľne vysokú cenu za znovuzrodenie a vznik moderného Izraela, predsa táto história s častými drámami a tragédiami potvrdzuje, že tento beh histórie – v spojitosti s Izraelom – riadia oveľa mocnejší činitelia ako cisári, králi, pápeži a prezidenti. Výzvy budúcnosti sa zdajú byť nadľudskými skúškami, ale veríme – na základe symbolu Ježiša – figovník je oživený a je v rozpuku, čo naznačuje, že Spasenie je blízko. Som presvedčený, že napriek teologickým rozdielom a polemikám máme i spoločné duchovno–morálne hodnoty a záujmy, ktoré zaisťujú pevný a hlboký základ pre židovsko-kresťanskú solidaritu, čo je nevyhnutne potrebné na potláčanie globalizácie islamu a síl ohrozujúcich bezpečnosť a mier Izraela, ktoré predstavujú hrozbu aj pre nás.

Aj v budúcnosti by sme chceli s vami úzko spolupracovať, aby sa splnil náš spoločný sen a vrchol nášho očakávania: podľa vás príchod Mesiáša, podľa nás návrat Mesiáša – čo prináša od pradávna očakávanú slávu na Sion – pozemskú vládu do vzkrieseného Izraela a do znovuzrodených národov. „Je požehnaný Večný Boh, sláva Jeho kráľovstva bude stáť naveky.“