Spoza mreží na svetlo!

Koncom apríla odišla z pozemského života ďalšia významná osobnosť amerického evanjelikálneho kresťanstva. Chuck COLSON, ktorý sám okúsil život spoza mreží ako jeden z odsúdených v škandále Watergate, sa stal známy predovšetkým založením a činnosťou väzenskej misie.

Chuck Colson sa narodil počas Veľkej svetovej hospodárskej krízy v roku 1931 v Bostone. „Bolo to jednodťažké, ale privykol som si na chudobu,“ spomínal na svoje detstvo. „Môj otec tvrdo pracoval za 32 dolárov na týždeň a popritom chodil do večernej školy. Z toho mála, čo sme mali, sme pomáhali ešte aj našim susedom, ktorí mali omnoho menej než my.“ Po skromných začiatkoch sa Colson stal študentom Univerzity Georgea Washingtona, kde získal právnický titul. V rokoch 1953–1955 slúžil v námorníctve a stal sa najmladším kapitánom flotily. Jeho politická kariéra začala v roku 1956, kedy sa stal administratívnym pracovníkom pre vtedajšieho senátora štátu Massachusetts. V tom čase sa prvýkrát stretol s prezidentom Nixonom a stal sa jeho veľkým obdivovateľom. Tak ako napísal aj vo svojich memoároch Born Again (Znovuzrodený), „hneď sme si veľmi sadli, obaja sme boli dosť pyšní a začali sme spolu sledovať ten najklamlivejší cieľ, a to získanie priazne a uznania tých, ktorí nami najviac pohŕdali“. Colson sa v rokoch 1969–1973 stal blízkym poradcom prezidenta Nixona. Ich bizarnú spoluprácu dobre ilustruje aj to, že ho začali prezývať „majstrom špinavých zákulisných intríg“. Bezhlavo sa vrhal do špinavých politických hier a najímal si bývalých agentov CIA, aby špehovali Nixonových oponentov.

Chuck Colson sa dostal do kontaktu aj s náboženstvom, no nie v pozitívnom kontexte. Prezident ho totiž požiadal, aby zostavil zoznam bohatých náboženských vodcov, ktorých potom pozvali na tzv. Raňajšie modlitby do Bieleho domu. Neskôr priznal, že síce pozývali veľa duchovných vodcov, ktorí vysluhovali bohoslužby, ale využívali ich na svoje politické ciele, pretože prezident Nixon potreboval ich hlasy, či už to boli katolíci alebo evanjelikáli. A tak prichádzali do Oválnej pracovne hostia zo všetkých náboženských kruhov. „Mojou úlohou bolo byť na duchovných vodcov milý. Skutočne všetkých zaslepila aura Oválnej pracovne a stali sa najpružnejšou záujmovou skupinou, ktorú som ovládal podľa našich politických potrieb.“ Podľa Jonathana Aitkena, autora Colsonovej biografie z roku 2005, tento Nixonov človek bol „nemorálnym pijanom a tuhým fajčiarom, ktorého manželstvo bolo pred krachom“. S prvou manželkou mali tri deti, no napokon sa s ňou Colson rozviedol a v roku 1964 si vzal za ženu Patriciu Ann Hughestovú, s ktorou boli manželmi štyridsaťosem rokov.

Založil väzenskú misiu Prison Fellowship, z ktorej sa stala najväčšia organizácia takéhoto druhu v Amerike.

Škandál Watergate sa v roku 1973 bytostne dotkol aj jeho osoby, keďže bol jedným z najbližších spolupracovníkov prezidenta. Krátko predtým Colsonovi svedčil jeho kamarát, ktorý uveril v Ježiša Krista, a čítal mu pasáž z knihy C. S. Lewisa Jednoduché kresťanstvo, čo sa ho aj veľmi dotklo. Neskôr napísal: „Hodinu som iba sedel v aute vedľa cesty a ten slávny a mocný bývalý kapitán tak plakal, že nedokázal ani otočiť kľúčom a naštartovať auto. Vtedy som hlboko oľutoval svoje hriechy a činil som z nich pokánie.“ V roku 1974 priznal svoje viny aj pred súdom: „… a sám od seba som nastúpil do väzby,“ ako hovoril v roku 2005, „lebo som si to zaslúžil.“ Vtedy začal navštevovať modlitebnú skupinu, ale médiá to považovali z jeho strany za klamstvo a vyhlasovali, že koná z vypočítavosti, aby mu bol vymeraný nižší trest. Bostonské noviny Boston Globe o ňom napísali, že ak sa Colson dokáže obrátiť zo svojich hriechov, tak potom majú nádej naozaj všetci. Neskôr o tom sám písal: „Keď som vyhlásil, že som sa obrátil, poskytol som tým politickým karikaturistom dostatok munície na pár mesiacov.“ Napokon sedel sedem mesiacov v alabamskej väznici Maxwell a stal sa prvým odsúdeným z Nixonovej administratívy. Počas svojej väzby si uvedomil márnosť celého systému a keď videl neľudské podmienky vo väznici, sľúbil svojim druhom, že keď sa dostane na slobodu, nezabudne na nich. Po odpykaní trestu spustil misijnú službu nového typu a založil väzenskú misiu Prison Fellowship, z ktorej sa stala najväčšia organizácia takéhoto druhu v Amerike. Do väzenia priniesol nielen odkaz Biblie, ale trval aj na vytvorení ľudskejších podmienok vo väzniciach a bojoval o to, aby boli k dispozícii kresťanské programy. Hovorieval: „Uväznených rapídne pribúda a my sa nezaoberáme ozajstnou príčinou zločinov, len ľudí zavrieme do klietok, zaobchádzame s nimi ako so zvieratami, a potom očakávame, že keď sa vrátia do spoločnosti, budú normálni.“

V roku 1983 založil Justice Fellowship, ktorej cieľom bolo zreformovanie súdnictva, a bojoval o to, aby pre tých, ktorí neboli páchateľmi násilných trestných činov, bol zavedený alternatívny spôsob trestu. Vďaka kresťanskému pozadiu si pre svoje reformy získal aj podporu konzervatívnych zákonodarcov. V roku 1991 spustil rozhlasový program Break Point, kde analyzoval aktuálne správy z kresťanského hľadiska. Colson vravieval: „Kresťan sa musí prebúdzať v jednej ruke s Bibliou a v druhej ruke musí mať aktuálne správy.“ V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch radil viacerým aktivistom a silno ovplyvňoval viacerých kresťanských vedúcich vo Washingtone. V roku 2002 spolu s niekoľkými evanjelikálnymi vedúcimi zaslali otvorený list vtedajšiemu prezidentovi Georgeovi W. Bushovi, v ktorom mu vyjadrili uznanie za jeho smelosť a podporili jeho plán zaútočiť na Irak. V roku 2009 sa zúčastnil ďalšej evanjelikálnej iniciatívy, a to Manhattanskej deklarácie, ktorá vyzývala kresťanov, aby bránili posvätnosť života, tradičné manželstvá a slobodné praktizovanie viery každého jednotlivca. Práva, ktoré stratil kvôli väzbe, mu boli prinavrátené v roku 2000 floridským guvernérom Jebom Bushom. Jeho väzenskú misiu považoval prezident Bush za dobrý príklad iniciatívy založenej na viere. Prezidentovi hovoril aj o tom, ako môže viera vytvoriť základ pre zahraničnú a vnútropolitickú scénu.

O vzťahu kresťanstva k politike písal vo svojom diele Kráľovstvá a konflikty, ktoré vyšlo v roku 1987. Hovorí tu o svojich názoroch, že „kresťania by sa nemali spájať ani s jednou politickou stranou, pretože je chybou, keď si kresťania privlastnia nejakú ideológiu. My neveríme v ideológie, ale v pravdu, ktorá je prehlásená v Písme“. Upozorňuje nás, aby sme nemiešali politiku s kresťanstvom a udržiavali si odstup, „lebo sám dobre viem, ako sa dali zneužiť duchovní vodcovia, pretože sám som to v minulosti robil, keď to bola moja úloha“. Colson sa stal najvyhľadávanejším kresťanským rečníkom Ameriky a všetky získané prostriedky a dary venoval svojej nadácii. Z veľkej časti ho ovplyvňoval teológ Francis Schaeffer, v jeho šľapajach začal Colson rozširovať koncepciu „kresťanského svetonázoru“, ktorým vieme oponovať rôznym svetonázorom, ako sú deizmus, darvinizmus, existencializmus. Napísal tridsať kníh, z ktorých sa predalo päť miliónov výtlačkov. V roku 1976 napísal knihu Born Again, inšpirovanú jeho životopisom, ktorá sa stala bestsellerom a bola aj sfilmovaná. V roku 1993 ho vyznamenali cenou Templeton za jeho snahu byť nápomocným vo veciach náboženstva. Do konca svojho života bol aktívny v službe.

Koncom marca ho počas jednej konferencie zastihla nevoľnosť. Previezli ho do nemocnice, kde ho kvôli krvácaniu do mozgu museli operovať, ale na následky komplikácií zomrel. Známy väzenský misionár opustil tento svet ako osemdesiatročný.

„Keď ho stretnem v nebi, som si istý, že tam bude veľa ľudí, ktorých životy ovplyvnila a zmenila jeho služba a posolstvo,“ spomínal na neho Billy Graham. „Viacerým nám bude veľmi chýbať. Je pre mňa cťou, že som ho mohol považovať za svojho priateľa,“ uzavrel.

Zdroj: Hetek 18/2012
Preklad: Roman Farkaš
Redakčne krátené