Ovoce Božího Ducha však je láska, radost, pokoj, trpělivost, laskavost, dobrota, věrnost, tichost a sebeovládání. Proti tomu se zákon neobrací. (Galatským 5,22-23) |
V stredu 1.2.2012 sme sa zúčastnili na slávnostnom odovzdávaní ocenenia Spravodliví medzi národmi, ktoré udeľuje Izraelské veľvyslanectvo v spolupráci s múzeom holokaustu Yad-Vašem v Jeruzaleme. Tohto roku bolo ocenených 17 Slovákov, ktorí počas druhej svetovej vojny zachránili židovských spoluobyvateľov. Ocenenie prevzalo niekoľko priamych účastníkov, ale väčšinou deti alebo blízka rodina. Za účasti najvyšších štátnych činiteľov, prezidenta SR, predsedu parlamentu SR, poslancov a významných hostí, veľvyslanec štátu Izrael Alexander Ben-Zvi spolu s konzulom štátu Izrael im odovzdal pamätnú medailu a diplom.
„Boli dobrom v časoch zla. Boli svetlom v časoch tmy. Boli ľuďmi v časoch neľudskosti.“ Touto vetou otvoril svoj príhovor veľvyslanec. „Kým iní sa so strachom, či ľahostajnosťou prizerali, ako z vedľajších domov miznú ich židovskí susedia, oni im stavali bunkre, delili sa s nimi o jedlo a prinášali im každodennú útechu. Kým väčšina mlčala a odvracala zrak, oni konali a zachraňovali životy,“ pokračoval veľvyslanec. „Činy spravodlivých medzi národmi sú súčasťou nášho dedičstva. Musíme ho uchovávať. Má obrovský význam nielen pre ľudí, ktorí boli zachránení. Nám všetkým totiž vysiela posolstvo o dobre, ľudskosti a statočnosti. Spravodliví medzi národmi nám dokazujú, že aj v najhorších časoch je záchrana možná,“ dodal na záver.
Mená všetkých ocenených budú navždy vytesané do Múru cti v Záhrade spravodlivých v Yad-Vashem. Doteraz bolo významné ocenenie štátu Izrael udelené na základe výpovedí svedkov a historických materiálov viac ako 23-tisíc ľuďom na celom svete. Na Slovensku ho získalo takmer 540 ľudí, čo zaraďuje Slovensko medzi krajiny s najvyšším počtom ocenených Spravodlivých na počet obyvateľov. Myslím, že táto udalosť nedáva iba satisfakciu a vyjadrenie vďačnosti zachránených voči tým, ktorí ich zachraňovali, ale zvlášť v dnešnom svete je veľkým mementom ocenenia ľudskosti, statočnosti a obetovania sa pre druhých. Aj pre tento dôvod sme považovali za česť zúčastniť sa odovzdávania cien Spravodliví medzi národmi a aj z pocitu zodpovednosti o takýchto významných udalostiach písať a verejne hovoriť.
Jeden z príbehov
Záchrancovia: Mária a Štefan Lichí
Zachránení: Leopold Laufer, Ignác Kessler s bratom Deziderom Kesslerom, Alžbeta Savinská so synom Arie, Štefánia Berkovitzová
Štefan Lichý pracoval na Colnom úrade vo východoslovenských Michalovciach. Jedného dňa v roku 1942 sa dozvedel, že jeho známeho Leopolda Laufera chytili spolu s ďalšími Židmi a zatvorili ich v pivnici miestnej pošty. Štefanovi sa podarilo Leopolda z pivnice odviesť.
O niekoľko mesiacov Leopolda opäť zadržali a poslali ho do Popradu, kde zoskupovali Židov pred transportom do Osvienčimu. Štefan odcestoval do Popradu a požiadal dozorcov, aby mu Leopolda – už naloženého v transporte – vydali. Ako zámienku použil, že je predvolaný na vyšetrovanie na Colný úrad. Dozorcovia jeho žiadosti vyhoveli. Muži spolu odcestovali do Michaloviec, kde Štefan Leopolda prepustil.
Na jeseň 1942 sa Leopoldova manželka Anna Chaja Lauferová s malým synom Norbertom Naftalim pokúsili ujsť do Maďarska, kde v tej dobe ešte neprebiehali deportácie. Hranice sa im však nepodarilo prejsť, chytili ich a uväznili v dome v okolí Michaloviec. Odtiaľ ich zachránil opäť Štefan.
Neskôr, v zime 1942 sa Leopoldovi a jeho synovi podarilo prekročiť hranice do Maďarska. Mama Anna sa dostala do Budapešti neskôr. Aby malého syna Norberta Naftaliho zachránili, poslali ho do maďarskej kresťanskej rodiny. Žil v nej až do jari 1944. V tej dobe už Maďarsko okupovali Nemci a začali sa deportácie Židov do koncentračných táborov.
Na jar 1944 sa Anna Lauferová so synom rozhodli opustiť Maďarsko a usadiť sa v Bratislave, kde sa stretla celá rodina. V dome Anninho otca pri bratislavskom Horskom parku bývali Annin otec Judah Kessler a Annini bratia Ignác a Dezider Kesslerovci. Jedného dňa šli Lauferovci na návštevu k starému otcovi. Práve vtedy do domu prišlo gestapo, strýkovia vyskočili z druhého poschodia, dedka aj rodinu Lauferových však chytili a odviedli na gestapo, ktoré sídlilo na Kozej ulici v Bratislave.
Anna bola v tom čase tehotná a podarilo sa jej vzbudiť súcit u nemeckého dôstojníka. Prehovorila ho, aby ju a jej malého syna pustili. Ukrývali sa potom s falošnými papiermi u istej rodiny v Trnave.
Leopolda Laufera a jeho svokra však poslali do koncentračného tábora Osvienčim. Starého otca na mieste zavraždili, Leopold vydržal až do oslobodenia Osvienčimu v januári 1945.
Medzičasom bol Štefan Lichý dosadený do funkcie v Bratislave, kde sa stretol s bratmi Kesslerovými, ktorým sa podarilo uniknúť z chytačky gestapa. Záchranca a zachránení boli priateľmi už pred vojnou. Pri ich rozhovore Štefan prejavil ochotu skryť bratov u seba v pivnici domu, ktorá pôvodne slúžila ako sklad dreva na kúrenie.
Týmto odvážnym skutkom sa Štefan a jeho rodina vystavili nebezpečenstvu, že ich niekto udá za ukrývanie Židov. Ešte väčšiu hrozbu predstavoval ich sused, nemecký major známy svojou nenávisťou voči Židom, a jeho synovia, ktorí patrili k Hitler Jugend. No ani tieto prekážky nezabránili manželom Lichým v tom, aby štyri či päť mesiacov ukrývali v pivnici domu na Zochovej ulici oboch židovských mužov. Raz týždenne ich zobrali do svojho bytu, aby sa umyli a prezliekli do čistých šiat, ktoré im vopred Mária Lichá pripravila a ponúkli im teplé jedlo.
Manželia Lichí neskrývali iba bratov Kesslerových. Vo svojom dome skrývali aj sesternicu Anny Lauferovej, Alžbetu Savinskú, jej päťročného syna Arieho a ďalšiu ženu menom Štefánia Berkovitzová, ktoré sa vydávali za kresťanky aj napriek tomu, že nemali žiadne doklady, ktoré by to dosvedčili.
Na jeseň 1944 bolo potlačené Slovenské národné povstanie. Keď postupoval nemecký front do Bratislavy, poslal Štefan Lichý svojho 16-ročného syna Štefana, aby utečencov vyprevadil do Banskej Štiavnice, kde žila jeho mama. Do konca vojny sa ukrývali v jej dome a v soľných baniach. Všetci piati tam zostali až do oslobodenia.
Bratia Kesslerovci po vojne emigrovali, Ignác do Izraela, Dezider do Austrálie. So Štefanom udržiavali kontakty, jeho rodine posielali peniaze a balíky.
Štefan Lichý mladší, ktorý doprevádzal utečencov do Banskej Štiavnice, bol prítomný na ceremónii. Jeho sestra Lida stále žije v dome svojho otca, záchrancu, kde sa ukrývali bratia Kesslerovi a ďalší ľudia. Z Izraela prišiel na ceremóniu Norbert Naftali Laufer, ktorého otca Leopolda Štefan Lichý zachránil. Priviedol aj svoju rodinu, deti aj vnúčatá, aby im ukázal miesta, kde sa skrývali.
Spravodliví medzi národmi | | | Logos 2 / 2011 | | | Rastislav Bravčok | | | Reportáž |
Ježiš medzi svojím ľuďom | | | Logos 10 / 2010 | | | Redakce | | | Izrael |
Neznámi hrdinovia medzi nami | | | Logos 3 / 2010 | | | Žofia Mešková | | | Aktuálně |
Božie kráľovstvo medzi nami | | | Logos 6 / 2019 | | | Daniel Šobr | | | Ze života církve |
Starý otec Ján Balciar a ďalší jedenásti Slováci boli ocenení titulom Spravodliví medzi národmi | | | Logos 2 / 2018 | | | Miriam Balciarová | | | Kultura |