Odměnou hříchu je totiž smrt, ale Božím darem je věčný život v Kristu Ježíši, našem Pánu. (Římanům 6,23) |
Americké energetické konzorcium Noble Energy oznámilo v Tel Avive, že ropné pole, ktoré začali skúmať v roku 2009, má podľa ich výskumu aspoň 200 miliárd kubických metrov zemného plynu. V posledných rokoch je toto najväčšia objavená zásoba zemného plynu. Plynové pole Tamar sa nachádza asi 90 km na západ od mesta Haifa. Podľa odborníkov je toto prírodné bohatstvo možné ekonomicky vyťažiť. Predpokladá sa, že Izrael môže už v roku 2011 vyvážať ropu. Ťažba ropy sa môže začínať už v druhej polovici tohto roka. Na základe takéhoto oznámenia investori na burze v Tel Avive začali okamžite skupovať akcie, ich hodnota za niekoľko minút stúpla o tri percentá.
Nielen na poli Tamar hľadajú zásoby ropy a zemného plynu. Podľa najnovších prieskumov sa prakticky od pobrežia Izraela až k Cypru nachádza súvislé pole ropy a zemného plynu. Podľa údajov Americkej geologickej spoločnosti (USGC) sa na ploche 83 000 štvorcových kilometrov nachádza asi 8 000 miliárd kubických metrov zemného plynu, čo je približne 30 % známych, ale nepreskúmaných svetových zásob. Podľa dnešného tempa spotreby plynu by táto zásoba vystačila Izraelu na 50 rokov. Podľa odhadu USGC sa v tejto oblasti nachádza asi 1,7 miliárd barelov zemného plynu.
Izraelská vláda na základe strategických úvah vydáva povolenie len takým energetickým firmám na prieskum zásob ropy a plynu, kde sú zahraniční investori minoritnými vlastníkmi. Napríklad konzorcium Noble Energy, ktoré preskúmalo plynové pole Tamar, vlastní 37 % akcií, zbytok vlastnia izraelské firmy.
Tieto ropné a plynné polia sa nachádzajú pri izraelských brehoch, ale susedný Libanon si tiež nárokuje na toto prírodné bohatstvo. Hneď nasledujúci deň po oznámení nálezu zemného plynu Nabih Berri – predseda parlamentu v Bejrúte – vyzval libanonskú vládu, aby „okamžite podnikli potrebné kroky na ochranu finančného, politického, hospodárskeho a územného práva krajiny“. Podľa spravodajskej agentúry AFP Berri podal návrh zákona, aby budúce príjmy z vyťaženia plynu použili na splatenie libanonských dlhov (Libanon je jeden z najviac zadlžených štátov sveta, štátny dlh je 148 % HDP).
„Izrael chce postaviť svet pred hotové fakty, už teraz sa správa ako nový ropný emirát, pritom ignoruje fakty, že pole so zemným plynom zasahuje do teritoriálnych vôd Libanonu“ – tvrdí predseda parlamentu. Arabské noviny As-Safir z Londýna priamo obviňujú Izrael, že chce ukradnúť prírodné bohatstvá Libanončanov a Palestínčanov. Týmto novinám sa libanonský strategický analytik vyjadril tak, že britské ropné spoločnosti pomáhali Izraelu vo výskume ropy a plynu a tiež im poskytli aj potrebné povolenia na výskum v medzinárodných vodách.
Ešte ostrejšie polemiky je možné očakávať ohľadom právnych aspektov zemného plynu v blízkosti Gazy. Podľa analytikov kanadského strategického ústavu Global Research, organizácia Hamas, ktorá vládne v Gaze, si nárokuje vlastnícke právo na ropné a plynné zásoby v teritoriálnych vodách Gazy. Izrael neuznáva nároky palestínskej vlády, lebo nemá štátnu suverenitu. Pričom predošlý predseda vlády Izraela ponúkol zaplatiť ročne jednu miliardu dolárov palestínskym úradom ako podiel z príjmu za plyn.
Objav ropných zásob prináša iné svetlo na nedávne udalosti pokusu prelomenia blokády Gazy. Nenormálny novodobý záujem Turecka a Iránu o Gazu je možné vysvetliť tým, že chcú vtiahnuť Izrael do takých konfliktov, aby následné medzinárodné sankcie zabránili Izraelu v tom, aby sám disponoval týmito obrovskými prírodnými bohatstvami.
Podľa medzinárodného práva má daný štát morské hranice 12 míľ od brehu, ale súčasne disponuje prírodnými bohatstvami v podmorskej oblasti v okruhu 200 míľ. (Na základe tohto zákona môžu Spojené štáty ťažiť ropu v Mexickom zálive, ktorý sa podľa medzinárodného práva považuje za otvorené more.)
Izrael je momentálne energeticky úplne závislý od zahraničných energetických zdrojov, ktoré sú politicky značne ovplyvnené. Práve nedávno oznámil Vladimír Putin – ruský predseda vlády, a Reccep Tajjip Erdogan – turecký predseda vlády, že „z hospodárskych dôvodov“ nevybudujú odbočku pre Izrael z plánovaného plynovodu „Modrý prúd“. Podľa všetkého ju Izrael už ani nebude potrebovať.
Podľa židovského príslovia práve na Blízkom východe je zasľúbená zem jediným miestom, kde nie je ropa. Tento výrok práve stráca svoje opodstatnenie. Niektorí rabíni a kresťanskí znalci Biblie už dávno tvrdili, že v Izraeli sa nachádza ropa. Kmeň Ašéra mal bývať na brehu mora od Cezarey až k Libanonu, čo je totožné s miestom, kde objavili pole Tamar so zemným plynom.
Preklad: János Boldizsár
Biblické proroctvá pre Izrael, týkajúce sa podzemných bohatstiev
„Potom si Jákob zavolal synov a povedal: Zhromaždite sa a oznámim vám, čo vás v budúcnosti čaká:“ (1. Moj 49,1) – účel proroctiev.
„V Siddímskom údolí však bolo plno asfaltových jám, a keď kráľ Sodomy a kráľ Gomory utekali, padali do nich; ostatní ušli na pohorie.“ (1. Moj 14,10) – prvá zmienka o rope.
„Jozef... On ťa požehnaj! Požehnaním nebies zhora, požehnaním prahlbiny, ktorá leží dolu, požehnaním pŕs a materského lona.“ (1. Moj 49,25)
„O Jozefovi povedal: Hospodin nech požehnáva jeho krajinu najvzácnejšou rosou z nebies a prahlbiny, čo leží dolu.“ (5. Moj 33,13)
„Ľudí zavolajú na vrchy, tam budú obetovať správne obete, lebo bohatstvo mora budú vysávať i poklady ukryté v piesku.“ (5. Moj 33,19)
„A o Ašérovi povedal: Najpožehnanejším zo synov nech je Ašér. Nech je miláčikom svojich bratov a nech si v oleji namáča nohu!“ (5. Moj 33,24)
„Hospodin sám ho vodil, nebolo pri ňom cudzieho boha. Doviedol ho na výšiny zeme a živil ho plodinami poľa, dával mu sať med zo skaly a olej z kremenného brala.“ (5. Moj 32,12-13)
„Vydám ti poklady z temnosti i poskrývané zásoby, aby si poznal, že ja som Hospodin, Boh Izraela, ktorý som ťa povolal menom.“ (Iz 45,3)
„Ale jeho zisk a mzda za smilstvo stane sa svätým vlastníctvom Hospodinovým; nebude sa hromadiť ani ukladať, ale bude patriť tým, ktorí bývajú pred Hospodinom, aby sa dosýta najedli a dobre obliekali.“ (Iz 23,18)
Izrael | | | Logos 5 / 2017 | | | Martin Mazúch | | | Historie |
Izrael | | | Logos 4 / 2018 | | | Jaroslav Kříž | | | Téma |
IZRAEL | | | Logos 6 / 2009 | | | Jaroslav Kříž | | | Izrael |
Izrael a my | | | Logos 6 / 2011 | | | Jaroslav Kříž | | | Téma |
Izrael a Gaza | | | Logos 9 / 2010 | | | Miroslav Iliaš | | | Aktuálně |