Majo
Vyrastal som v klasickej slovenskej rímsko-katolíckej rodine. Absolvoval som všetky katolícke tzv. sviatosti ako sú prvé sväté prijímanie, birmovka a, samozrejme, oženil som sa, kde inde ako v kostole. Moji rodičia ma vždy viedli k slušnému správaniu, náboženstvu a najmä otec k zdravej disciplíne. Ako skoro v každej druhej takej „hereckej“ rodine chodieval som každú nedeľu a cez sviatky do kostola, a spoločne celá rodina na Štedrý deň aj na polnočnú omšu. Moji rodičia neboli až takí bigotní katolíci, preto som to v detstve nemal až také ťažké a dokonca, čo som absolútne nečakal, po príchode na strednú školu, mi môj otec dovolil slobodne sa rozhodnúť, či chcem ísť na náboženstvo alebo na etiku. Samozrejme, zvolil som si náboženstvo, pretože som vždy hľadal Boha a vždy som mal vieru v srdci, že existuje a o opaku ma nikto nepresvedčí. No nikdy to nebolo také živé, jednoducho to nemalo, ako sa hovorí, ten správny šmrnc. Na strednej škole som mal od spoločenstva s Bohom veľmi ďaleko, pretože som bol na intráku a v treťom ročníku aj na priváte, kde bola príliš veľká sloboda a požíval som alkohol, okrem iného... Vlastne som žil ako každý mladý človek, ktorý prikývne na nápady svojich priateľov a aj na vnútorné našepkávania robiť hlúposti. Po strednej škole som bol na prijímacích pohovoroch na vysokej škole, no vďaka sklamaniu sa z korupcie a uplácania, čo je úplne bežná vec, som sa vzdal ďalších skúšok a hurá do práce. Prvýkrát v živote sa na mňa usmialo šťastie, keď mi Pán dal do cesty moju manželku Peťku, vďaka ktorej som sa stretol s Ježišom, no nie tak ako predtým, keď to bolo nudné a naozaj ako úplne herectvo a naivné dúfanie, že Ho stretnem v kostole plnom modiel a okultizmu. Moja manželka ma chcela obrátiť, ale išla na to presne takým spôsobom, ako by to odradilo asi každého manžela, pretože do mňa deň noc hučala, aký je Boh dobrý a stále o zbore, chválach a o Jarke, čo bola jej kolegyňa z práce, ktorú stretla na týždňovom školení v Tatrách a vďaka ktorej sa sama obrátila od hriechu. Popravde mi to jej hustenie išlo tak akurát na nervy. Prvá vec, ktorá ma veľmi zaujala, bolo video-svedectvo Iana McCormacka, ktoré keď som uvidel, bol som úplne hotový a vďaka tomu ma aj Peťka priviedla do Kresťanského spoločenstva Milosť v Žiline, ktoré som spolu aj s inými zbormi hádzal do jedného vreca. Myslel som si, že niet inej správnej cirkvi okrem katolíckej, čo bol obrovský klam samého seba.
Postupom času ma Pán skrze Božie slovo a vlastne usvedčením Svätého Ducha vyviedol z rôznych omylov. Dnes som veľmi šťastný, že mám svoje vlastné spoločenstvo s Bohom, že viem, čo sa Mu páči a ako Ho potešiť, pretože chvála, poslušnosť a desiatok sú jednými z mála vecí, ktoré Mu môžem dať. Jemu patrí veľká chvála za slobodu, večný život a oslobodenie od všetkých poviazaností.
Peťka
Narodila som sa do typickej rodiny na Kysuciach, ktorá žila ako skoro všetky rodiny usporiadane, poriadkom riadeným všeobecnou mienkou okolia a príbuzných. V poradí som bola tretia, ale keďže život veľmi neprial mojim rodičom, vyrastala som ako najstaršia z troch súrodencov a ďalších troch sme pravidelne chodili navštevovať na cintorín. Každonedeľné návštevy kostola, náboženstvo v škole a rozprávanie mamy o Bohu spôsobilo, že som vždy vedela, že Boh existuje. Ako väčšina katolíkov, absolvovala som všetky povinné sviatosti vrátane birmovky. Vedela som, že existuje Sväté písmo, Starý a Nový zákon, nazývané aj Božie slovo, ale o tom, že nám aj hovorí, ako sa má žiť, som skoro vôbec netušila. Skôr bolo v poriadku to, čo povedal farár, rodičia, čo sa patrilo, a tak som neznášala náboženstvo, samé zákazy, príkazy. Každý týždeň sme sa celá trieda stresovali, koho zase katechétka spucuje pred všetkými, kto nebol na omši. Boli mi trápne a hlúpe skúšky pred prijímaním a birmovkou a spovede, na ktorých som sa ponížene, ale vždy úprimne spovedala zo zlého, lebo som sa chcela páčiť Bohu. Vždy po spovedi som išla s dobrou nádejou na prijímanie, že spoznám Boha viac a viac, ale stále sa nič nedialo. Žiadna oslava stretnutia s Bohom sa nekonala. Jediné čo bolo fajn, bola pochvala príbuzných a spokojnosť rodičov, že som bola taká, ako sa patrí. Ruženec som sa nikdy nemodlila a nevidela som ani zmysel v tom, prečo sa to babka s dedkom denne večer modlia. Už vtedy mi to prišlo ako zbytočné a nemala som žiadnu motiváciu sa ruženec modliť, ale opakovanie Zdravasu pred spaním bolo lepšie ako rátanie ovečiek. Ten nezmysel ma vedel vždy zaručene uspať. Pravdupovediac, vždy pri modlení som sa radšej modlila Otčenáš alebo len tak vlastnými slovami, ako mi hovorila aj mama. Chcela som poznať Boha, rozprávať sa s Ježišom, byť silná. Mama mi vždy hovorila, že všetko zvládneme s Ježišom. Vtedy som tomu vôbec nerozumela, pripadalo mi to len ako obyčajná veta, ako keď sa hovorí, že hlúpemu šťastie praje. Nerozumela som ničomu, čo som si asi ako 12-ročná začala čítať v Biblii, prečo sa na omši robí toto, prečo sa kľačí, prečo je očistec, ale tak nejak som to nechala plávať a brala som to tak, že nič iné sa robiť nedá. Byť vegetariánkou alebo budhistkou som nikdy nechcela, prišlo mi to čudné nejesť rezne alebo vyberať červíky pre záchranu. Vždy som vedela, že existuje Boh, ktorého Syn zomrel aj za mňa a že je aj Duch Svätý, ktorého zmysel som vtedy chápala zo všetkého asi najmenej. Začala som rozmýšľať, ako mať frajera, ako zdrhnúť z domu, zafajčiť si, chodiť s partiou von, lebo do kostola som chodila aj tak, pretože som musela, a tak sme častokrát skončili potajme na pive alebo za rohom fajčiť. Vždy som vynikala z davu, každý si ma pamätal, aj keď som nebola až taký veľký rebel. Bola som také škaredé káčatko, ale zato som sa vedela rečami dostať zo všetkého. Aj keď ďalšie tri roky po maturite boli jedna veľká párty, mala som veci pod kontrolou, aspoň som si to myslela. Už vtedy ma Boh chránil a pripravoval moje srdce cez modlitby mojej spolužiačky Pavly, ktorá sa za mňa modlila už pár rokov, lebo tá jazda po tenkom ľade mohla dopadnúť všelijako. Nevedela som si nikdy na Pavlu urobiť názor, pretože vždy, keď som mame citovala jej kázanie, skončilo to vetou: „Sú to sektári, jehovisti, dávaj si na nich pozor.“ Bolo mi čudné, že jej mama už neučí náboženstvo.
Prvýkrát v živote sa na mňa usmialo šťastie, keď mi Pán dal do cesty moju manželku Peťku, vďaka ktorej som sa stretol s Ježišom.
Môj život sa točil na jednej párty špirálovite dolu, viac do hriechu. Nerada na to spomínam, ale som šťastná a vďačná za milosť a za to, že mi Boh všetko odpustil. Aký je úžasný, mocný, dobrý som si naozaj uvedomila až neskôr. Všetko sa začalo nadprirodzene a za 5 minút 12 meniť v novembri 2009. Po maturite som išla hneď do práce. Pracovala som v predajni Orange a tu som sa zaľúbila do Majka, ktorý mi nosil obed a keďže láska ide cez žalúdok, už o pár mesiacov som u neho bývala. Nad odchodom od rodičov som uvažovala už dávno, pretože som si s nimi nikdy nerozumela a vedela som, že Majko je muž môjho života. Teraz už niektoré veci chápem, keďže som manželka a chcem byť mamou. Modlím sa, aby ma Boh viedol k múdrosti vo všetkom. Viem, že rodičia sa snažili, ako najlepšie mohli v danej situácii a mama to nikdy nemala ľahké, ale rany od nespravodlivosti mohol zaceliť len Boh. Všetko však ukáže čas, a ja ďakujem Bohu za silu, pravdu a hlavne lásku. Keďže som sa v tom bludnom kruhu zlých vzťahov, sklamaní, bolestí nevedela nájsť, striedala som nielen kamarátov, ale aj prácu. Nezniesla som faloš, neférovosť a klamstvo. Bolela ma každá krivda, a tak som vyriekla párkrát v horkosti spŕšku zlých slov, a ako vieme, všetko sa ako bumerang vráti. A tak som vo vzťahu, teraz už manželskom, nachádzala útechu od všetkého zlého a konečne tu bol niekto, kto počul moje kričanie o pomoc a plač, nazhromadený od detstva zo šikany, nespravodlivých bitiek, faciek, nadávok a manipulácie, okrádaní a sklamaní. Vďaka Bohu, že ma pri tom striedaní mojich pracovných skúseností doviedol na druhý pokus do poisťovne a ja som na školení spoznala, už teraz sestru v Pánovi, Jarku (pozn. Jarka je z Košíc a chodí do AC), ktorá mi na troch školeniach zo štyroch hovorila o ŇOM!!!! Jupííííí si hovorilo moje srdce, aj keď som vtedy nevedela nič pomenovať. Už v novembri 2009 som vedela, že ON nielen naozaj existuje, ale že mám možnosť HO naozaj poznať. Jarka mi o ŇOM hovorila, aký je, čo hovorí Božie slovo, aký má ona s NÍM vzťah, ako ju zachránil, ako im dal byt, manželovi prácu a pod..., ale tá iskra čo mala v očiach. Bola mi svetlom, teraz už viem. Keď hovorila o Bohu, vedela som, že hovorí o reálnom živom Bohu, ktorý naozaj v životoch ľudí koná. Nie o tom, pred ktorým som sa pri každom kríži prežehnávala, kľačala na kolenách, mala ho nad dverami a ktorý vždy vypadal tak čudne, keď bol akože – plastový na dreve. Hovorila o ŇOM – o Bohu Stvoriteľovi, Spasiteľovi, Záchrancovi, o Bohu zázrakov. Haleluja, to bolo také super. Ja som bola tak šťastná, a ani som nevedela prečo. Nedali mi „jej“ (samozrejme, že Jeho slová, ktoré mi čítala) spať. Vďaka Bohu za jej trpezlivosť, že mi kázala a čítala a odpovedala tisíckrát na moje často sa aj opakujúce otázky o Ježišovi, spasení, modlení, o nebi atď. Chcela som poznať Boha tak ako ona, chcela som mať vzťah s Ježišom, modliť sa ako ona a poznať Božie slovo. A tak som jej raz napísala SMS, aby mi dala tiež takú Bibliu, ako má ona. V januári 2010 som už teda vlastnila moju Bibliu. Tak nejako začalo moje spoznávanie Pána. Až po modlitbe, aby mi Boh otvoril oči, začala som chápať Pravdu a rozumieť Slovu. Na začiatku mi to pripadalo ako text, ktorý som čítala už predtým.
Samozrejme, chcelo sa mi každému hneď hovoriť o Bohu, pritom som nevedela ako. A tak som mame, pred jej ďalšou návštevou liečiteľa, povedala o Bohu, že je Všemohúci a On ju vie uzdraviť a už vôbec nech nejde za tým liečiteľom, že on nemá dar od Boha. A dopadlo to asi tak, že ma vzala k farárovi na rozhovor, ktorý bol ako vystrihnutý z piatotriedneho filmu. Nasledovalo dohováranie a také reči ako: zrádzaš vieru rodičov, je to sekta, ty si satanistka a ďalšie vulgarizmy tu nejdem písať. Do nastávajúceho manžela som ale hustila ako rádio ďalej. O tom, aký je Boh, čo hovorí Biblia, a že je fakt úžasný a aká som šťastná. No robila som to presne tak, že som ho skôr odradila, nie pritiahla k Bohu, ale Boh je úžasný a môj super manžel ma aj tak počúval. Keďže tlak mojich rodičov silnel a po pár veľkých výstupoch na moju osobu aj na verejnosti, som sa stiahla, prestala som čítať Bibliu, modliť sa. A tak sa za pár mesiacov udiali tieto okolnosti: dopravná nehoda, svadba v kostole a ja som mala pocit, že chodím po zemi ako telo bez duše. Nevedela som sa radovať, bola som prázdna. Vďaka Bohu za Pavlu, s ktorou som sa stretávala počas celého polroka od skončenia školenia, za svedectvo Iana McCormacka, ktoré chytilo Majka za srdce, a aj mňa samozrejme, za chvály Smitha, ktoré som počúvala. Vďaka patrí Pánovi, ktorý si všetko a všetkých používal, aby si ma znova pritiahol k sebe a ja som Mu odovzdala život a moje srdce. Stalo sa to pár dní po svadbe, keď mi volala Pavlínka a pozvala ma do zboru, kde príde Ian McCormack. Super, pomyslela som si, a aj Majko hneď privolil. A tak sme odovzdali život Bohu, obrátili sa a znovuzrodili. Boh mi dal silu rozhodnúť sa úplne odpustiť všetkým, rodičom a hlavne sebe. Dal mi vieru, lásku, milosť. Na naše narodeniny sme mali vodný krst a o chvíľu nato sme prijali dary Ducha Svätého. Som šťastná a vďačná za každú jednu bohoslužbu, modlitbu, Slovo, chvály. Ďakujem Bohu za to, že sa mi dal spoznať podľa Jeho slova, keď som Ho hľadala. (Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené; lebo každý, kto prosí, dostane; a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené. Lk 11, 9) Ďakujem Mu za zbor, ktorý patrí do Jeho cirkvi. Máme veľmi požehnaného pastora, ktorého prvé kázne boli akoby o mne a o mne a o mne a pritom boli od Neho.
Vďaka patrí Pánovi, ktorý si všetko a všetkých používal, aby si ma znova pritiahol k sebe a ja som Mu odovzdala život a moje srdce.
Na Jeho slávu a chválu ešte spomeniem, že bratia nám hneď na začiatku pomohli v krajnej núdzi. Boh nás vytiahol z dlhov, požehnal v práci, požehnal bytom, nadprirodzeným a neuveriteľne rýchlo schváleným úverom na byt. Boh upravil vzťah s Majkovými rodičmi, ktorí nás nikdy nesúdili, ale nás mali radi a pomohli nám, keď sme nemali ani na jedlo, a čo je najdôležitejšie, rešpektujú živú vieru a vzťah s Bohom.
Boh sa taktiež oslávil aj v mojom živote a to dokonalým uzdravením môjho tráviaceho systému. Odmalička som mala vďaka častému užívaniu penicilínu pokazené trávenie. Nafukovanie a nevstrebávanie živín sa zhoršovalo stresom na gymnáziu, v práci, fajčením a alkoholom, a tak som posledné roky užívala skoro 10 tabletiek denne. Boh mi otvoril oči aj čo sa týka prijatia uzdravenia, keď som konečne pochopila, že je dôležité, čo hovorí Boh a nie čo hovorím ja. Lebo Boh hovorí, že my sme uzdravení, a keď som naozaj prijala, že ON a nie moje myšlienky a pocity, prišlo víťazstvo. Potom som úplne nadprirodzene zhasla poslednú cigaretu a už je to od septembra preč bez akéhokoľvek abstinenčného príznaku. A čo je tiež super, že aj Majko už nefajčí. Je krásne mať manželstvo s kresťanom, s človekom, ktorý vás miluje a sme spolu spojení aj v jednom Duchu. Tešíme sa, keď sa naša rodina rozrastie o malých Faturovcov a naši dvaja chlpáči sa budú mať s kým naháňať.
Vedela by som písať ešte ďalšie riadky o tom, aká som šťastná, že JEHO radosť ma napĺňa a je mojou silou, že ON je Skalou, na ktorej stojím, že ON je Alfa a Omega, je Pán Pánov a skloní sa pred Ním každé koleno, je to Slovo, čo bolo na počiatku a bude naveky. Bratia a sestry, teším sa na vaše svedectvá, teším sa na milióny spasených ľudí, teším sa a verím, lebo Boh je dobrý a On žije! Zvíťazil!
Buďte mocne požehnaní vo všetkom, nech vás láska sprevádza a nech nás Boh stále prekvapuje a nadchýna svojou veľkosťou v zázrakoch, múdrosti a milosti. Shalom.