Tri vojny

V udalostiach, ktoré sú z historického hľadiska ešte len pred nami, ktoré sú predmetom tohto článku a ktoré majú zásadný význam a dôležitosť.

Na to, aby čitateľ porozumel udalostiam, ktoré sú z časového hľadiska pred nami a ktorými sa budeme zaoberať v tomto článku, musíme pochopiť dejinné súvislosti viažuce sa na židovský národ, Izrael, Jeruzalem a jeruzalemský chrám. Mnohé sú podrobne zaznamenané a popísané v proroctvách Starej a Novej zmluvy. Nás budú zaujímať udalosti a proroctvá o úplnom konci, teda tie, ktoré ukončia toto obdobie, v ktorom sa cirkev, židovský národ a svet práve nachádzajú.

Význam chrámu

Takmer 2000 rokov uplynulo od zborenia jeruzalemského chrámu Titom Flaviom Vespasiánom, cisárom Rímskej ríše. V roku 70 n. l. Izrael a Jeruzalem definitívne stratili svoju nezávislosť a zvrchovanosť. Práve v tomto historickom okamihu sa naplnili prorocké slová Písma, že neuhne berla od Júdu ani palica zákonodarcu od Izraela, kým nepríde Šílo (1Moj 49,10). Mesiáš prišiel a nič už nebránilo tomu, aby sa naplnilo proroctvo Písma. Jeruzalem bol zničený, chrám rozborený a s ním aj „kvádrová sieň“, ktorá bola súčasťou múru, ktorý obkolesoval chrám a v ktorej zasadal zákonodarný orgán, súdna a náboženská moc v jednom inštitúte – Sanhedrin.

Aj keď z pohľadu Boha, ktorý sa vyjadroval po stáročia skrze ústa svojich prorokov, a tiež z pohľadu okolitých národov a mocností, Izrael už dávno pred zborením jeruzalemského chrámu nebol zvrchovane svojprávny, slobodný a mocensky nezávislý, Jeruzalem a jeruzalemský chrám (ďalej len chrám) boli centrom židovstva i centrom náboženskej, kultúrnej, politickej a hospodárskej identity Izraela. Je hlavným a veľmi dobrým ukazovateľom duchovno-morálneho stavu nielen Izraela a židovského národa, ale aj celého sveta.

Zjednodušene môžeme povedať, že to, čo sa dialo, deje a bude diať v Jeruzaleme a na Chrámovej hore, kde stál židovský chrám, má významný vplyv na dianie v celom svete. Jeden rabín charakterizoval svet tak, že moria sú beľmo oka, zem je dúhovka, šošovkou je Jeruzalem a chrám je obraz, ktorý sa v oku odráža.

V udalostiach, ktoré sú z historického hľadiska ešte len pred nami, ktoré sú predmetom tohto článku a ktoré majú zásadný význam a dôležitosť pre cirkev, židovský národ a celý svet, zohráva chrám veľmi dôležitú úlohu. Poďme sa teda pozrieť na tie udalosti a miesta z Písem, ktoré hovoria o posledných dobách, dni Pánovom alebo konci sveta. Tu treba povedať, že slovné spojenie koniec sveta alebo skonanie sveta je často zle chápané ako nejaký jeden deň, v ktorom sa apokalypticky (tu vo význame katastrofálne) skončí dianie na celom svete, kedy sa stane nejaká zatiaľ neidentifikovateľná katastrofa, ktorá zničí celú Zem, život na nej a celé ľudstvo. Ale tak to nie je.

Keď raz Ježiš vychádzal z chrámu, v ktorom učil, a Jeho učeníci boli s Ním a obdivovali celý chrámový komplex, povedal im: „To, čo teraz vidíte, bude zanedlho zborené tak, že nezostane kameň na kameni.“ Keď potom sedeli na Olivovej hore, ktorá je na východ od chrámu a z ktorej vidno chrám ako na dlani, učeníci využili túto chvíľu, aby sa spýtali na veľmi závažné otázky. Pýtali sa Ježiša, kedy sa to stane, čo bude znamením Jeho príchodu a aké budú znamenia skonania sveta. Odvážili sa na to opýtať, hoci si pamätali, čo odpovedal Ježiš farizejom, keď sa pýtali na znamenia (Mt 24,1-3).

Celá 24. kapitola evanjelia Matúša je o znameniach posledných časov, ale je potrebné poukázať tu na štyri dôležité informácie, ktoré Ježiš učeníkom oznámil mimo ostatných spomínaných znamení. Po prvé, nech dávajú pozor, aby ich nikto neoklamal o udalostiach konca. Po druhé, aby sa nebáli toho všetkého, čo príde na svet. Po tretie, že sa to všetko stať musí a po štvrté, že to ešte nie je koniec, len počiatok predpôrodných bolestí sveta (Mt 24,3-8).

Prvý obraz

Pre lepšie porozumenie bude dobre, keď na rozdelenie udalostí pred koncom a udalosti konca, použijeme nejaké vhodné obrazy. Keď Ježiš označuje udalosti pred koncom ako predpôrodné bolesti, nazvime potom udalosti konca samotným pôrodom. Ako sme už povedali v úvode, predmetom nášho skúmania sú udalosti úplného konca, teda pôrodu. Tu je dobre vymedziť nielen udalosťami, ale i z časového hľadiska, kde končia predpôrodné bolesti a začína samotný pôrod. Pôrod je charakterizovaný veľkými bolesťami, tie však nie sú podstatou a zmyslom pôrodu, ale nový život. Preto pri zaoberaní sa týmito veľkými bolesťami sveta treba mať na pamäti to, že sa to musí stať a že za tým všetkým nasleduje nový aion (vek, obdobie), v ktorom sa pre radosť z dieťaťa, ktoré sa narodilo, zabudne na pôrod a ťažkosti s ním spojené.

Nie je náhodou, že veľmi dôležité proroctvá o konci vekov boli dané práve v dobe, keď bol prvý chrám prvýkrát zborený (586 pred n. l.). Keď končilo 70-ročné zajatie Izraela v Babylone, udalosti ohľadom chrámu, Jeruzalema, návratu Izraela z vyhnanstva a proroctvá o posledných časoch sa dali do pohybu.

Prorok Daniel dostal proroctvo o období 70 „týždňorokov“ (70 x 7 = 490 rokov) a udalostiach, ktoré sa v tomto období stanú (Daniel 9,24-27). Časové obdobie 70 týždňov, či týždňorokov, je tu rozdelené na 7 + 62 + 1 = 70 týždňov. Ide o proroctvo, ktoré hovorí o udalostiach v tom časovom období. Daniel hovorí, že 7 + 62 týždňov (týždňorokov), teda 69 x 7 rokov = 483 rokov uplynie od vydania výnosu kráľa obnoviť hradby Jeruzalema až do doby, kedy bude zo zeme vyťatý Mesiáš. Perzský kráľ Artaxerx Longimanus v 20. roku svojho kraľovania (444 pred n. l.) rozhodol o žiadosti Nehemiáša obnoviť hradby Jeruzalema. Od tohto dátumu do roku, kedy bol ukrižovaný Ježiš, uplynulo presne 483 rokov, teda zmienených 69 x 7 rokov.

Logicky by po tomto období mal začať posledný 70. týždeň, posledných 7 rokov proroctva. No v tom prípade by sa museli udalosti posledných siedmich rokov z Danielovho proroctva stať v období nasledujúcom po ukrižovaní Ježiša. Vieme však, že tieto udalosti konca sa ešte nikdy v minulosti nestali. Práve udalosti týchto siedmich rokov nás veľmi zaujímajú, pretože Daniel hovorí, že na konci týchto 70 x 7 rokov bude uzavreté prestúpenie, zapečatený hriech, pokrytá neprávosť, bude privedená spravodlivosť vekov, budú zapečatené videnia a proroctvá prorokov a bude pomazaná svätyňa svätých (Dan 9,24). Týmto 7-ročným obdobím, ktoré sme prirovnali k pôrodu, skončí celá 6000-ročná história sveta, izraelského ľudu a Jeruzalema a dejiny ľudstva vyústia do nového veku, do 1000-ročného kraľovania Mesiáša na Zemi.

Obdobie tohto pôrodu je v Biblii veľmi detailne popísané. V ďalšej časti sa pozrieme na proroctvá z knihy Daniel, Ezechiel a Zjavenie Jána.

Druhý obraz

Na to, aby sme ešte lepšie porozumeli týmto proroctvám, udalostiam v nich zaznamenaných a časovým úsekom, v ktorých sa odohrajú, použijeme ešte jeden obraz. Prirovnáme dejiny ľudstva ku kočiaru, ktorý je od počiatku sveta Bohom vytvorený a ďalej ťahaný dvoma koňmi. Jedným je izraelský národ a druhým cirkev. Tieto dva kone určujú tempo behu dejín. V záprahu je raz jeden kôň trochu vpredu a inokedy zasa ten druhý.

Môžeme povedať, že keď je ťahúňom Izrael, stojí v Jeruzaleme na Chrámovej hore chrám – a keď je vpredu cirkev, chrám je zborený. Prvý ťahal kočiar dejín Izrael, a to počas celých 483 rokov z Danielovho proroctva až do doby, kedy prišiel Ježiš a bola založená cirkev. Potom, po zborení chrámu v roku 70 n. l., bola zapojená do záprahu cirkev a skoro 2000 rokov bola tým silnejším koňom v záprahu ona. Aj keď teraz spolu verne ťahajú kočiar dejín ľudstva k jeho záveru, k tým posledným siedmim rokom, neskôr sa znovu dostane dopredu Izrael. Dnes by sme mohli povedať, že cirkev a Izrael sú v záprahu na rovnakej úrovni a rovnako silne ovplyvňujú a ťahajú dejiny k záveru.

Tento obraz nám môže pomôcť pochopiť, prečo po uplynutí 69 týždňov (483 rokov) sa hneď neudiali udalosti posledného týždňa, teda posledných siedmich rokov. Toto medziobdobie nazývame aj obdobím cirkvi alebo milosti, obdobím pohanských národov, ktoré sa môžu cez Ježiša Krista už skoro 2000 rokov stať súčasťou cirkvi a dokonalého Božieho plánu s ľudstvom.

Posledná vojna - Harmagedon

Pozrime sa teraz podrobnejšie na proroctvá o tom 7-ročnom období. Keby sme mali niečím charakterizovať pôrodné bolesti tohto obdobia pôrodu, tak sú to vojny. Mnoho vojen je pred nami a ešte len prídu na tento svet. Vojnové konflikty po celom svete sú dnes bežnou súčasťou nášho života. Nie je to tak dávno, čo sa priamo i nášho národa dotkla druhá svetová vojna. Vďaka médiám a globalizácii sa napĺňa pred našimi očami proroctvo, že v posledných dobách budeme počuť o vojnách. Dnes je bežné, že človek môže sedieť pred televízorom, jesť chipsy a sledovať reálny vojnový konflikt v priamom prenose. Práve uplynulo 20 rokov od vojny v Perzskom zálive, kedy Irak napadol Kuvajt. Nedávno bola vojna na Balkáne a v čerstvej pamäti sú aj ďalšie vojnové konflikty v Afrike, Ázii a na Blízkom východe. Môžeme povedať, že 20. storočie bolo storočím vojen a ani 21. storočie sa nejaví inak. Vojna, ktorou vyvrcholia 6000-ročné dejiny ľudstva a ktorá ukončí sedemročné obdobie konca vekov, je vojna v údolí Megido, známa ako Harmagedon. O tejto vojne hovorí kniha Zjavenia Jána 16,13-16. V tom čase budú zhromaždené obrovské vojská za dramatických okolností do údolia Megido v Izraeli. Len z východu príde do Izraela armáda v počte 200 miliónov mužov. Táto armáda musí prekročiť rieku Eufrat, ktorá v tom čase vyschne (Zj 16-12). Dnes len čínska armáda disponuje 195 miliónovou armádou. Čína stavia obrovskú autostrádu cez celú krajinu, ktorú je možné vidieť i z vesmíru. Keď predĺžime túto autostrádu smerom na Blízky východ, musíme prejsť cez rieku Eufrat a pokračujeme priamo do údolia Megido. Eufrat dnes stráca jednu tretinu kapacity svojho prietoku z minulosti.

V Zjavení Jána je s touto vojnou spojený aj výraz veľký Pánov deň. Poukazuje to na to, že to bude najväčší vojenský konflikt v dejinách ľudstva, kedy budú stáť proti sebe antikrist a Mesiáš, armády sveta proti armádam na strane Boha. I ďalšie proroctvá poukazujú na rozsah toho konfliktu (Iz 34, Iz 63,1-6). Apoštol Ján hovorí, že na bojisku bude mláka krvi s rozlohou 1600 stádií a krv bude siahať koňom po uzdu (Zj 14,20). Táto vojna skončí porážkou antikrista (Dan 11,45) a obrovským definitívnym víťazstvom Mesiáša (Zj 19,11-21).

Hlavným faktorom, ktorý tento konflikt spustí, a tiež hlavným protagonistom tohto konfliktu je osoba antikrista, celosvetového vládcu, ktorého pôsobenie i charakter sú veľmi podrobne popísané v proroctvách (Dan 11,21-39). Tu sú tiež opísané ďalšie udalosti a vojny, ktoré budú predchádzať poslednej vojne Harmagedon.

Druhá vojna – Egyptský konflikt

K poslednej vojne, ktorá zavŕši sedemročné obdobie vlády antikrista, nedôjde plánovaním konfliktu antikristom alebo niekým iným. Tá vojna bude výsledkom predošlých vojen a udalostí, ktoré sú situované práve do sedemročného obdobia vlády antikrista. V tomto období bude antikrist vládnuť celému svetu, podpíše sedemročnú zmluvu s Izraelom a bude sa pohybovať na Blízkom východe.

Veľmi významnú úlohu získa opäť chrám, znovu postavený na hore Mórija v Jeruzaleme. Počas celého obdobia tiahnúci sa vojenský konflikt antikrista s Egyptom je ďalšou charakteristikou pôrodu. V Danielovi 9,27 sa nachádza proroctvo, ktoré dáva významný vhľad do udalostí záverečného sedemročného obdobia. V tom čase uzavrie antikrist zmluvu s mnohými, ale v polovici toho obdobia zasiahne do bohoslužby v jeruzalemskom chráme, zastaví obetovanie, začne pustošiť, vnesie ohavnosť pustošenia do chrámu a na Izrael príde v dôsledku zrušenia zmluvy najväčšie súženie, akého predtým v dejinách nikdy nebolo (Mt 24,15-22).

Čo spôsobí túto náhlu zmenu vo vzťahu antikrista k Izraelu? Odpoveď nájdeme znovu v proroctvách knihy Daniel. Verše 25-30 a 40-43 z 11. kapitoly veľmi podrobne popisujú túto vojnu, tiahnucu sa celým sedemročným obdobím, ktorá vyústi do Harmagedonu. Skladá sa z troch vojenských ťažení antikrista proti Egyptu. Protagonisti tejto vojny budú antikrist a jeho vojská, Egypt a jeho vojská, Izrael, ktorého geografické postavenie je nevyhnutné pre vojnové ťaženie do Egypta a chrám s prebiehajúcou bohoslužbou.

V strede morí je zem, v strede zeme Izrael, v strede Izraela Jeruzalem, v strede Jeruzalema je hora Mórija a v jej strede stál židovský chrám.

Prvé lúpežné ťaženie bude v prvej polovici siedmich rokov, vtedy antikrist úspešne dobyje Egypt a navráti sa do svojej zeme s veľkou korisťou (Dan 11,25-28). Vtedy sa antikrist v srdci postaví proti svätej zmluve s Izraelom, ešte však nebude konať (Dan 11-28).

V druhom ťažení, v ktorom bude chcieť zopakovať úspech z prvého boja, sa mu to už nepodarí, lebo do cesty sa mu postavia kittejské lode, čo môžu byť podľa dnešných výkladov americké lode. V tomto ťažení veľmi ochabne a frustrovaný a veľmi nahnevaný navráti sa do svojej zeme. Bude prechádzať Izraelom, zlostiac sa na svätú zmluvu, a začne konať (Dan 11-29,30). Práve túto udalosť dnešní vykladači Písem situujú do polovice sedemročného obdobia, kedy antikrist zruší zmluvu z Izraelom, postaví do chrámu ohavnosť pustošenia, posadí sa do chrámu a vyhlási sa za boha, zastaví obete a nastane veľké súženie, ktoré bude trvať až do obdobia Harmagedonu. Antikrist bude pozorovať, kto z Izraela opustil svätú zmluvu a postavil sa na jeho stranu (Dan 11-30,39).

V tomto období sa rozhodne tretíkrát vyjsť proti Egyptu. Toto ťaženie sa mu znova podarí, porazí Egypt a podmaní si mnohé krajiny, ale Edom, Moáb a prvotina Amona, čo je dnešné Jordánsko, unikne z jeho ruky – azda preto, aby sa naplnilo ďalšie proroctvo, ktoré hovorí o tom, že v tom veľkom súžení sa zvyšok Izraela, asi tretina národa, ukryje pred antikristom útekom do Jordánska (Zj 12,13-17). V treťom ťažení antikrist obsadí „Krásnu zem“, ako Daniel nazýva Izrael. Etiópia a Líbya sa tomu budú prizerať (Dan 11,40-43). Napriek tomu, že toto tretie ťaženie proti Egyptu bude pre antikrista úspešné, predesia ho správy o obrovskej vzbure národov z východu a severu a vtedy vo veľkom hneve vyjde proti tým vojskám. Svoj riadiaci tábor si postaví medzi moria a vrch svätosti, teda medzi Stredozemné more, Mŕtve more a vrch Sion – Chrámovu horu. Najskôr bude jeho nepriateľom aliancia vojsk zo severu a východu, ale keď už budú všetky vojská zeme zhromaždené v údolí Megido, objaví sa na oblohe žiara od východu až na západ, ako keď blesk ožiari nebo. Táto žiara bude trvalá a v nej príde Mesiáš na pomoc Izraelu, ktorý trpel pod nesmiernym prenasledovaním zo strany antikrista. Vtedy dôjde k zjednoteniu vojsk, ktoré prišli z východu a zo severu, s vojskami pod velením antikrista. Na oblohe sa objaví ich spoločný nepriateľ. Antikrist a vojská od východu sa stanú priateľmi a komplicmi proti Mesiášovi – tak ako sa to už raz stalo, keď sa spriatelili Pontský Pilát s Herodesom pri odsúdení Ježiša na smrť (Lk 23,12). V údolí Megido však budú vojská celého sveta porazené a neobstoja proti obrovskej presile z neba (Zj 19,11-21).

Prvá vojna – Góg a Magóg

V popisovaných udalostiach obdobia posledných 7 rokov a tiež na jeho konci, kedy bude po príchode Mesiáša pomazaná svätyňa svätých, ktorá je centrálnou časťou chrámu, je jasne vidieť, že v Jeruzaleme stojí chrám. Do polovice sedemročného obdobia v chráme prebiehajú i zákonom predpísané obete (Dan 9,24; Dan11,31; Dan 9,27).

No dnes sa chrám v Jeruzaleme nenachádza, a preto je potrebné preskúmať, ako a čo sa musí stať, aby na konci časov v Jeruzaleme chrám stál. V strede morí je zem, v strede zeme Izrael, v strede Izraela Jeruzalem, v strede Jeruzalema je hora Mórija a v jej strede stál židovský chrám. Tento stred vesmíru a sveta, ktorý si vybral Boh za miesto svojho prebývania, je miestom, ktorého stav určuje to, kde sa v čase a v dejinných udalostiach práve nachádzame. Dnes je toto miesto ohniskom celosvetového napätia. Keď v r. 2000 vyšiel na Chrámovú horu izraelský premiér Ariel Šaron, spustila sa štyri roky trvajúca Intifáda. Vtedy sa Palestínci zľakli, že Židia chcú postaviť chrám. Keby výstavba chrámu bola len otázkou chcenia zo strany Židov, tak by chrám už dávno postavili. Najbližšie k tomu boli v roku 1967 po 6-dňovej vojne, kedy Chrámovú horu obsadili, vzápätí ju však znovu odovzdali Palestíncom. Je jasné, že to nebol čas predpovedaný Písmami, v ktorom mal byť znovu postavený chrám. Dnes sme svedkami obrovských zmien po celom svete, ale udalosti, ktoré skutočne posunú svet do posledného dejstva, sú tie, ktoré umožnia, aby bol postavený chrám a mohlo prebehnúť posledných sedem rokov, ktorými sa zaoberáme.

Sú dve možnosti, ako by mohol byť na Chrámovej hore postavený chrám. Jednou z nich je mierová cesta, kedy dohodou medzi Izraelom, predstaviteľmi Palestíny, zástupcami moslimského sveta a svetových mocností by dané strany umožnili postaviť na Chrámovej hore chrám. História i všetky skúsenosti potvrdzujú, že touto cestou to nebude nikdy možné. Ale podľa Písem a prorokov chrám predsa len postavený bude. Preto zostáva druhá alternatíva, a tou je nejaký vojnový konflikt, ktorého výsledkom získa židovský národ príležitosť postaviť na hore svoj chrám.

Dnes je Irán obrovskou bezpečnostnou hrozbou pre celý svet a hlavne pre Izrael.

Prorok Ezechiel popisuje v 38. a 39. kapitole jeden zvláštny vojnový konflikt, o ktorom už dnes nielen kresťanskí teológovia, ale aj rabíni hovoria ako o udalosti, ktorá sa môže prihodiť vo veľmi krátkom čase. O tom, že je tomu tak, svedčia aj udalosti na Blízkom východe a na politickej scéne dnešného sveta. Spomeniem len niekoľko nadpisov z komentárov a článkov o udalostiach vo svete, ktoré sa týkajú národov spomínaných v proroctve Ezechiela. Medzi poslednými bolo „Gadáfi vyzval Európu k prijatiu islamu“, „Vojna medzi Izraelom a Iránom bude nákladná a zdĺhavá“, „Útok na jadrový reaktor v Iráne sa stáva nutnosťou“ atď. Takto by sa dalo pokračovať veľmi dlho, nie sú to roky, ani mesiace, ale týždeň za týždňom prinášajú nové, veľmi dramatické udalosti, ktoré súvisia práve s vojnou zaznamenanou v prorokovi Ezechielovi v 38. a 39. kapitole. Pozrime sa na toto proroctvo podrobne a dajme výroky proroka do kontextu s udalosťami, ktorých sme svedkami v dnešnom svete.

V 38. kapitole Ezechiel hovorí, že mal videnie, v ktorom mu Boh povedal, aby obrátil svoju tvár proti Gógovi, zemi Magóga, kniežaťu Roša, Mešecha a Tubala a aby prorokoval, čo sa stane a čo s nimi Boh urobí. Hovorí o tom, že tieto národy, ktoré sú dnes bývalými štátmi Sovietskeho zväzu, teda na čele s Ruskom, a tie štáty, ktoré majú koncovku v názve „stan“ ako Kazachstan, Kirgizstan, Tadžikistan, Uzbekistan a ďalšie, kde je prevládajúcim náboženstvom islam, prídu veľmi dobre vyzbrojené spolu s Perziou, čo je dnešný Irán, Etiópiou, Pútom, dnešný Sudán, a Gomerom, Togarmou a inými mnohými národmi zo severu a zaútočia na Izrael. Päť zo siedmich mien, ktoré Ezechiel spomína, predstavujú synov a vnukov Jafeta, ktorí po potope obsadili územia na sever od Izraela (1Moj 10,2-3). Ide o dnešné Turecko, Arménsko, spomínané štáty bývalého Sovietskeho zväzu a Rusko (Ez 38,1-6).

Tieto národy zaútočia na Izrael, dobre pripravené a vyzbrojené, ako veľká búrka a dôjdu až na vrchy v Galilei (Ez 38,7-9). Vymyslia tento útok vo svojom srdci ako jednu zlú vec, inšpirovaní danou situáciou v Izraeli. Izrael v tej dobe bude charakterizovať bývanie v neohradených, vojensky nestrážených obciach a mestách. Cieľom vojny bude lúpež a korisť, teda násilné zmocnenie sa zdrojov a bohatstva patriaceho Izraelu, a bude to v čase, keď sa bude žiť v Izraeli veľmi bezpečne (Ez 38,10-12).

Otázkou je, čo môže byť tou korisťou, o aké prírodné zdroje môže ísť? Nie tak dávno oznámili Izraelčania nález obrovských zásob ropy na severe Izraela, vo vodách Stredozemného mora, pri pobreží územia, ktoré obsadil Ašér. Až zarážajúco pôsobí presnosť jedného proroctva vysloveného Mojžišom na Ašéra a na časové obdobie, ktorým sa zaoberáme (5Moj 33,24-29).

Túto vojnu bude kritizovať Taršíš, Šeba a Dédan. Taršíš je syn Jafetov a z neho pochádzajú národy na západ od Izraela ako Španielsko a ďalšie významné národy západnej Európy. Šeba a Dédan sú potomkami Cháma a Kúša. To by mohlo znamenať, že Jemen a niektoré národy Afriky prehodnotia svoj postoj k Izraelu kvôli istej udalosti pred touto vojnou. Tej udalosti sa budeme venovať neskôr. Títo všetci budú útok na Izrael kritizovať a odsudzovať (Ez 38,13). Ďalej prorok znovu zdôrazňuje a opakuje, ktoré národy prídu zo severu a že prídu vtedy, keď bude Izrael bývať v bezpečí. Bude ich veľmi veľa (Ez 38,14-17). Vtedy sa postaví Boh, ktorý sa na túto intervenciu veľmi nahnevá a začne bojovať za Izrael. Príde veľmi veľké zemetrasenie, ktoré postihne obrovskú časť krajiny. Vtedy sa naplní aj proroctvo, že Damask v Sýrii bude hromadou rozvalín (Iz 17,1). Boh bude bojovať za Izrael ako v dobách Starej zmluvy a pomocou ohňa, síry a krupobitia zaútočí proti vojskám, ktoré napadli Izrael. Ďalším javom, typickým pre podporu od Hospodina bude to, že nepriatelia budú bojovať v zmätku sami proti sebe (Ez 38,18-23).

Tridsiata deviata kapitola začína znovu odkazom od Hospodina pre Góga, Magóga, Roša, Mešecha a Tubala o tom, že Boh spôsobí, že vyjdú na vrchy Izraelove a Boh porazí nepriateľa tak, že národy budú vedieť, že to bol Boh, kto bojoval za Izrael (Ez 39,1-8). Po víťazstve Izraela budú ľudia v krajine miesto dreva z lesa používať na oheň vojnovú techniku porazených armád (Ez 39,9-10). Dnes má ruská armáda vo svojej výzbroji nový druh obrneného vozidla, ktorý má názov „Drevo-kameň“ a je vyrobený zo stlačeného brezového dreva.

Mŕtvych v tomto konflikte bude toľko, že celý národ bude pochovávať mŕtvoly nepriateľov sedem mesiacov, čím si získajú veľké sympatie vo svete. Bude vybudovaný obrovský cintorín, ktorý nazvú Gehamón-Góg (Údolie množstva Góga). Taký bude veľký, že naruší i dopravnú sieť a určitými miestami sa už nebude dať chodiť. Na tomto mieste vznikne i mesto nazvané Hamona (Množstvo). Budú vytvorené špeciálne tímy, ktoré budú sedem mesiacov prehľadávať krajinu a označovať miesta nálezu ďalších mŕtvych tiel, z čoho sa dá usúdiť, že v konflikte by mohli byť použité i chemické a biologické zbrane (možno tie, ktoré sa nenašli v Iraku a boli presunuté a ukryté v Sýrii, v údolí Beka, ešte pred tým, ako začal konflikt s Irakom). Ďalej je spomenutý i Bášan (dnešná Sýria) ako účastník konfliktu na strane nepriateľa a tiež to, že v tom čase sa na dané miesto zhromaždí obrovské množstvo vtákov, ktoré budú žrať mŕtve telá vojakov (Ez 39,11-21). Organizácia na monitorovanie vtákov IBAD, so sídlom v Eilate, na jar v r. 1994 napočítala 1,22 milióna dravých vtákov, ktoré každoročne migrujú na sever cez Izrael.

Toto všetko bude na svedectvo Izraelu, že Boh je s nimi a bojuje za nich, spustí sa ďalšia veľká vlna návratu Židov z celého sveta do Izraela. Bude to na svedectvo aj iným národom, tie lepšie porozumejú tomu, čo sa dialo s Izraelom počas histórie, prečo boli rozptýlení po celom svete a ako ich Boh znovu zhromaždil. Celé proroctvo končí veľkým zasľúbením pre Izrael, že Boh už nikdy neskryje svoju tvár pred Izraelom a že vyleje svojho Ducha naň (Ez 39,22-29).

Práve táto vojna zmení postavenie Izraela aj islamu vo svete. Islam dostane obrovský úder, ktorý bude mať za následok to, že bude možné v mieri a v bezpečí postaviť tretí chrám na Chrámovej hore. Väčšina teológov a vykladačov Písem a tiež popredných rabínov sa domnieva, že táto vojna z Ezechiela 38-39 spustí udalosti posledného týždňa, teda posledných 7 rokov (alebo podľa nášho obrazu udalosti pôrodu).

V Ezechielovom proroctve si treba všimnúť ešte jednu zásadnú informáciu ohľadom načasovania tejto vojny. Ezechiel dvakrát opakuje, že Góg a Magóg so svojimi spojencami (a nie náhodou je Perzia, dnešný Irán, na prvom mieste medzi spojencami) zaútočia na Izrael vtedy, keď sa v Izraeli bude bývať bezpečne. Je pravdou, že dnes je v Izraeli väčšina miest bezpečných a neohradených a Izrael sa teší asi najväčšej bezpečnosti od založenia štátu v roku 1948. Prvá neohradená a nestrážená dedina začala existovať v Izraeli asi od roku 1900. Ale táto bezpečnosť, ktorú dnes Izrael zažíva, nie je tá, o ktorej hovorí Ezechiel.

Nie je to až tak dávno, čo sa iránsky prezident Ahmadinedžád vyjadril, že ak Izrael zaútočí na ich jadrový reaktor, tak Irán zaútočí na izraelskú jadrovú elektráreň v Dimune. Keby sa podarilo Izraelu úspešne zbaviť hrozby zo strany Iránu, vtedy by skutočne býval bezpečne a až vtedy by sa Izrael nachádzal v tom bezpečí, o ktorom hovorí prorok Ezechiel. Potom by už mohla vojna Góga a Magóga kedykoľvek začať. Ak je vojna Góga a Magóga začiatkom samotného pôrodu, tak by sme „predvojnu“ Izraela s Iránom mohli nazvať „prasknutím plodovej vody“. Keď k tomu dôjde, bude len otázkou krátkeho času, kedy prídu spomínané veci na srdce Góga a on vymyslí útok na Izrael.