Up To Faith Dance 2011

Koncom minulého roka navštívil žilinský zbor Tomáš Pajor a po jeho zmienke o tanci na oslavu zmŕtvychvstania sme hneď zaregistrovali našu cirkev do medzinárodného projektu Up To Faith. Už niekoľkokrát predtým mi bratia a sestry zo zboru spomínali video na youtube, kde vyše tisíc Maďarov tancovalo jednotnú choreografiu na budapeštianskom námestí. Pamätám si, keď som ho po prvýkrát videla. Vtedy som netušila, že o pár mesiacov budem vidieť tancovať bratov a sestry zo Slovenska a Čiech na vlastné oči.

V januárovej Réme, v článku o Tanci vzkriesenia bola zverejnená výzva pre všetkých, ktorí sa chcú zapojiť do tancovania, natáčania, ozvučenia a organizovania, a na ňu postupne reagovalo 423 ľudí. Prvý žilinský nácvik sa konal 24. februára. Postupne sa k Žiline pridávali zbory z Prievidze, Liptovského Mikuláša, Martina, Popradu, Spišskej Novej Vsi, Banskej Bystrice, Brezna, Zvolena, Žiaru nad Hronom, Trenčína, Prostějova, Brna, Olomouca, Bratislavy, Košíc, Nitry (zbor Archa), Šale, Galanty, Ústí nad Labem a Holíča. V sobotu 5. marca prišlo na prvý spoločný nácvik viac ako 100 ľudí.

Celá organizácia a príprava nebola jednoduchá: vybrať vhodný, dostatočne veľký priestor na generálky a samotnú akciu; vyrobiť a rozdať letáky; upovedomiť médiá o akcii, ozvučiť a natočiť ju a nájsť vždy niekoho, kto to vybaví. Choreografia sa stala jednoduchšou až po pár týždňoch trénovania. Nácvik bolo potrebné absolvovať minimálne raz do týždňa. Bolo úžasné pozorovať, ako zodpovedne k tomu pristupovali organizátori nácvikov v jednotlivých zboroch, bratia a sestry s malými deťmi, tí, čo prišli na nácvik po nočnej a znova utekali do práce, tí, ktorí uprednostnili akciu pred oddychom, ktorí precestovali niekoľko stoviek kilometrov, aby sa dostali na spoločné generálky, tí, ktorí majú v zboroch služby a povinnosti, a predsa sa pridali aj k tancovaniu. Vďaka Pánovi sme všetko zvládli.

Tancovanie nie je bežná činnosť, na ktorú sú ľudia v cirkvi zvyknutí. Ani ľudia zo sveta nezažili, aby sa kresťania z celého sveta zjednotili a tancovali spoločnú choreografiu. Je to príležitosť na evanjelizovanie neobrátených priateľov. Ak pravidelne chodíte trénovať a vidíte, ako sa postupne pridáva viac a viac kresťanov, že choreografia je čoraz lepšie nacvičená, začnete o tom nadšene rozprávať aj ľuďom zo sveta, ktorých ste nevedeli zaujať. Jeden známy po vzhliadnutí videa z nácviku zhodnotil, že toto je lepšie ako spartakiáda, každý dal do tanca vlastný štýl a na ľuďoch je vidno, že si to užívajú, radujú sa a nerobia to z donútenia, ale s nadšením.

Počas dvoch mesiacov prebiehajúcich nácvikov sa zbory zblížili, zjednotili. Niektorí bratia a sestry by sa nikdy nestretli, nespoznali. Aj tento článok by bol dávno napísaný, keby som so sestrou Drlíkovou z popradského Domu viery nehodnotila všetky videá, ktoré zaznamenávajú akciu z nedele: masa 370 farebne vyobliekaných ľudí od 4 do 67 rokov je nastúpených pri jazierku na námestí pred EUROVEOU. Pred samotným zaujatím miest sa dav tancujúcich zrazu roztlieska, vo vzduchu cítiť Božiu prítomnosť. Kto tam stál, určite potvrdí, že toľko usmiatych a radostných tvárí pohromade ešte nevidel. Zrazu sa všetci vyroja spoza veľkej sochy na nábrežie Dunaja a začína znieť hudba, tancujeme na Pánovej oslave. Bratia a sestry, ktorí nás prišli povzbudiť, odpovedajú na otázky obecenstva, kto sme a v čo veríme. A tým, ktorí sa nepýtali, sme po dotancovaní niekoľkokrát zakričali, že Ježiš žije! Verím, že si zapamätajú nedeľný zážitok nie pre jeho vonkajšiu formu, ale pre vnútorný obsah a že zareagujú na náš odkaz.

Ďakujem Bohu, že sa aj na tejto akcii oslávil a že si tanec použil na šírenie evanjelia.