Víťazstvá a boje prvej cirkvi

Kniha Skutkov apoštolov bola napísaná Lukášom, blízkym spolupracovníkom apoštola Pavla, ktorý bol povolaním lekár, a teda bol človekom vysokého vzdelania. K Pavlovej službe sa pripojil v meste Troada (Troas, pravdepodobne Trója), kvôli čomu je aj historická hodnota tejto knihy vysoko dôveryhodná. Vysoký stupeň Lukášovho vzdelania sa odzrkadlil aj v jazykovej stavbe tejto knihy. Jeho evanjelium, aj Skutky apoštolov, majú na rozdiel od ostatných evanjelií vysokú literárnu úroveň. Kniha Skutkov je pôvodne adresovaná istému Teofilovi, ktorý bol aj konkrétnou historickou osobou. Jeho meno nám prezrádza cieľovú skupinu čitateľov, lebo v preklade znamená „milovaný Bohom“, alebo tiež „Boha milujúci“. Už z týchto základných informácií vieme urobiť jasné uzávery, že jej posolstvo má veľký duchovný význam pre cirkev i pre jednotlivých veriacich. V kruhoch liberálnych vykladačov Biblie túto knihu považujú skôr za historickú a snažia sa znížiť jej duchovný význam. Jej pôvodný názov v gréckom jazyku je Praxeis, čo nám ukazuje na to, že autor opísal praktický život cirkvi a veriacich. Lukáš, ako pisateľ, jej dal tento jednoduchý názov Skutky - dnešný názov Skutky apoštolov bol daný knihe až neskôr. Kvôli jej pôvodnému názvu zvykli otcovia prebudeneckých hnutí nazývať túto knihu skôr Skutkami Svätého Ducha, ako Skutkami apoštolov, lebo úvod tejto knihy, aj celé jej pokračovanie je skôr zamerané na pôsobenie Svätého Ducha skrze veriacich v cirkvi, ako na činy jednotlivých apoštolov. Taktiež ako jediná novozmluvná kniha nie je ukončená slovom amen, ale je ako keby bez konca, z čoho viacerí významní teológovia letnično-charizmatického hnutia urobili jednoduchý záver, že Kniha skutkov vlastne pokračuje až do tejto doby a jej vyvrcholenie bude ukončené triumfálnym vytrhnutím cirkvi na konci obdobia (aiónu) pohanov.

Očakávanie na Svätého Ducha

Doktor Lukáš svoj druhý spis (Knihu skutkov) začína nanebovstúpením Pána Ježiša Krista a iba krátko sa dotýka štyridsaťdňového obdobia po Ježišovom vzkriesení. V čase po svojom zmŕtvychvstaní sa Ježiš stretával so svojimi učeníkmi. Práve toto štyridsaťdňové obdobie je možné dať do paralely s rovnako dlhým obdobím, ktoré Mojžiš strávil na vrchu so Svätým Bohom. Rovnako ako Mojžiš na vrchu prijal od Boha najdôležitejšie príkazy, ktoré mali pripraviť medzi synmi Izraelovými pôdu na zostúpenie Božej slávy (šekiny), ktorá ich voviedla do zasľúbenej zeme, aj Ježiš strávil rovnaký čas so svojimi učeníkmi, aby ich pripravil na prijatie - zostúpenie Svätého Ducha, ktorý vovádza cirkev do plnosti a privedie veriacich k triumfálnemu vzkrieseniu z mŕtvych ako k najvyššiemu cieľu kresťanského života. Na konci týchto štyridsiatich dní učeníci položili Pánovi Ježišovi Kristovi otázku, či už nastal čas, aby obnovil izraelské kráľovstvo. Na to Ježiš odpovedal jednoduchým príkazom: „To nie je vašou vecou zvedieť časy alebo jednotlivé doby, ktoré si Otec uložil vo svojej vlastnej moci, ale prijmete moc Svätého Ducha, ktorý príde na vás a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj v Judsku, aj v Samárii, a tak až do posledných končín zeme.“ (Sk 1:7-8)

Ježiš týmto jasným výrokom ukázal hlavný cieľ obdobia cirkvi, ktorým je napĺňanie sa Svätým Duchom a zapojenie veriacich do služby vydávania svedectva o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša Krista. Po vynesení tohto príkazu začali apoštoli robiť všetky prípravy na to, aby po zostúpení Ducha Svätého mohli vstúpiť do účinnej služby evanjelia Ježiša Krista. Popri intenzívnom modlitebnom živote pochopili, že ich ďalšou úlohou je, aby doplnili chýbajúce miesto v službe, z ktorého vypadol apoštol Judáš. Jeho miesto nahradil Matej, ktorého po modlitbách za Božie vedenie zvolili losom. Takáto forma volenia vedúcich cirkvi vedela naplniť Božiu dokonalú vôľu iba v tomto období, kedy Pán Ježiš Kristus bol už v nebi a Svätý Duch ešte nebol prítomný v cirkvi. Neskoršia prax apoštolov však jasne ukázala, že vedúcich a služobníkov v cirkvi potvrdzovalo odporúčanie Svätého Ducha.

Na scénu vstupuje Svätý Duch

Čas medzi týmito dôležitými medzníkmi (nanebovstúpenie Pána Ježiša Krista a zostúpenie Svätého Ducha) trval asi osem dní, v ktorých, ako sme už vyššie spomenuli, apoštoli urobili predprípravu a zotrvávali v jednomyseľnej modlitbe za naplnenie Otcovho zasľúbenia, že učeníci budú ponorení do Svätého Ducha. V päťdesiaty deň po ukrižovaní Ježiša Krista, deň Letníc (ktorý bol prorockým sviatkom), počas modlitebného stretnutia, na 120-tich učeníkov naraz padla Božia prítomnosť v sprievode viditeľných prejavov, takže bolo počuť zvuk silného vetra a na hlavy učeníkov zostúpili plamene ohňa (rovnakého ohňa, aký bol pri Mojžišovom stretnutí na púšti, keď videl horiaci ker) a zároveň, všetci prítomní boli naplnení Svätým Duchom a začali rozprávať inými jazykmi. Táto udalosť pritiahla pozornosť veľkého davu Židov, ktorí prišli na sviatok Letníc spomedzi rôznych národov. Ich pozornosť pritiahli nadprirodzené prejavy Božej moci a viditeľné extatické zážitky. Spomedzi apoštolov sa Peter ujal slova a ako prvý dostal príležitosť vystúpiť v tomto novom období Božej práce na zemi. Výsledkom jeho kázania evanjelia bolo obrátenie a následné pokrstenie viac ako tritisíc ľudí. Táto kľúčová udalosť začala nové obdobie Božej práce na zemi. Príchod Svätého Ducha sa okamžite prejavil markantnou zmenou vo vystupovaní veriacich, ktorí s veľkou smelosťou a autoritou začali vydávať svedectvo o zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. Aj výsledok ich svedectva bol úplne iný ako ich dovtedajšia skúsenosť. Výsledkom Petrovho kázania bolo, že počúvajúci boli hlboko dotknutí Svätým Duchom, takže sa oni sami začali pýtať, akým spôsobom je možné zmieriť sa s Bohom.

Bohoslužby týchto prvých kresťanov neboli zamerané na liturgické úkony, ale ich vnútorný obsah bol zameraný na spoločnú chválu živého Boha, silný spoločný modlitebný život veriacich, spoločenstvo bratov, vyučovanie Božieho slova a vzájomné spoločenstvo bratov pri lámaní chleba a prijímaní vína vo večeri Pánovej.

Von z undegroundu

Krátko po týchto udalostiach nasledoval ďalší mocný prejav Božieho kráľovstva, keď skrze apoštolov Petra a Jána, idúcich na spoločné modlitebné stretnutie cirkvi, sa udial viditeľný zázrak - uzdravenie chromého človeka, čo dovtedy bolo známe iba skrze službu Nazaretského Ježiša. Pri tejto udalosti sa apoštoli presvedčili o autorite a sile mena Pána Ježiša Krista. Toto bolo prvé uzdravenie, ktoré sa stalo od času ukrižovania Ježiša Krista. Táto udalosť pritiahla pozornosť ešte väčšieho množstva ľudí, žijúcich v Jeruzaleme, počet učeníkov sa rozrástol na päťtisíc mužov, takže spolu so ženami a deťmi to mohol byť už pätnásť až dvadsaťtisícový dav. Tento rýchly rast počtu Ježišových učeníkov priniesol aj prvé konflikty s elitnou skupinou vtedajších náboženských a politických vodcov. Aj pred nimi však apoštoli skrze smelosť od Svätého Ducha odvážne vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Nazaretského Ježiša. Tento prvý konflikt, do ktorého vstúpila cirkev, ukázal, že popri raste musí cirkev dokázať obstáť aj pred vonkajším tlakom a obhájiť svoje právo na existenciu a plnohodnotné zaradenie v spoločnosti. Apoštoli preto s veľkou odvahou bránili vec evanjelia, lebo mali istotu, že posolstvo spasenia, večného života a naplnenia Svätým Duchom nepatrí do undergroundovej sféry na okraji spoločnosti, ale patrí masám ľudí a je poslané pre všetky spoločenské vrstvy.

Božou odpoveďou je napĺňanie sa Svätým Duchom...

Tento konflikt nezasiahol len samotných apoštolov, ale aj zbor veriacich. Kvôli týmto udalostiam museli skrze spoločný modlitebný život premôcť duchovný tlak zastrašovania. Aj v tomto boji sa ukázalo, že Božou odpoveďou je napĺňanie sa Svätým Duchom, ktorý oslobodil veriacich a posilnil ich k tomu, aby bez strachu, bez hanby a pocitu spoločenskej perzekúcie hájili záležitosti Božieho kráľovstva. Tieto spoločné boje a víťazstvá stále viac posilňovali vnútornú jednotu spoločenstva bratov, čo sa odzrkadlilo v tom, že ich spoločná služba vedela napredovať ďalej. V tomto bode nastupuje jeden špecifický rys jeruzalemského zboru, ktorým bolo spoločné zhromažďovanie majetku. Tento moment života cirkvi je možné považovať skôr za anomáliu ako za vzor fungovania zborov, pretože v žiadnom inom spoločenstve veriacich, ktoré spomína Kniha skutkov sa takýto jav nespomína. Historici to vysvetľujú tým, že Svätý Duch dopredu ukázal vedúcim zboru spolu s veriacimi, že Jeruzalem bude zničený, preto, kým ešte bola v nehnuteľnostiach hodnota, predávali pozemky, polia, domy, aby nahromadili dostatočný kapitál na to, aby sa v budúcich rokoch pred zničením Jeruzalema mohli ako celá kongregácia presídliť na iné miesto.

Čo sa nedá kúpiť za peniaze

Ďalší boj, s ktorým sa musel vysporiadať jeruzalemský zbor, sa preniesol z vonkajšieho tlaku do vnútra cirkvi. Štedré finančné príspevky, sponzorské dary a celý finančný život zboru, sa ukázali ako ďalšie úskalia, kde cirkev musí vedieť zvíťaziť. Známy príbeh Ananiáša a Zafíry, ktorí dobrovoľne priniesli vysokú finančnú čiastku, ukázal, že motívy niektorých ľudí nemusia byť vždy celkom úprimné. Aj v dnešných dňoch môžeme vidieť, ako sa vo vnútri rôznych zborov stáva koreňom problémov otázka spravovania finančných tokov. S rastúcim počtom veriacich viditeľne rastie aj finančná sila cirkvi a spoločenský vplyv. Ananiáš a Zafíra chceli tento systém použiť na vylepšenie svojho spoločenského postavenia v rámci jeruzalemského zboru. Veľmi veľakrát počas histórie cirkvi bolo možné vidieť ako sa štedrí sponzori, ktorí si za peniaze chceli kúpiť službu v cirkvi, alebo vedúce postavenie v cirkvi, stali prekážkou v raste a napredovaní cirkvi. Aj v tejto oblasti dal Boh plné zaopatrenie pre vedúcich zboru. Odpoveďou bola znovu práca Svätého Ducha, tentoraz skrze slovo poznania a slovo múdrosti prišiel súd na tento manželský pár (väčšina vykladačov Božieho slova, ako napr. D. Prince a ďalší sú presvedčení o tom, že Ananiáš a Zafíra neprišli o spasenie a večný život, ale tento suverénny Boží zásah mal takpovediac pedagogický účinok na celý zbor). V tomto príbehu Božie slovo znovu ukazuje, že konanie v strachu a pod tlakom nikdy nevie priniesť ďalšie napredovanie a rast Božej práce. Ďalším zaujímavým ponaučením z tejto časti Biblie je, že práve vyriešenie finančných otázok prinieslo väčšie posvätenie cirkvi. Aj táto oblasť života cirkvi a jednotlivých veriacich sa stáva evidentným miestom záujmu nepriateľa a jeho síl, napr. aj Judáš bol človek, ktorý sa pridržiaval hospodárskej časti Ježišovej služby.

Prekonanie týchto protivenstiev však malo znovu za následok ďalší rast a silnejšiu stabilitu Božej práce v jeruzalemskom zbore. Každé z týchto víťazstiev prinieslo väčší rast v pomazaní a rozšírenie služby. Po udalostiach s Ananiášom a Zafírou vzrástlo pomazanie Svätého Ducha natoľko, že zo všetkých okolitých miest prinášali chorých a démonizovaných ľudí. Tam, kde chodil Peter, stačilo, aby sa jeho tieň dotkol ľudí a oni boli uzdravovaní.

Nikto nezastaví Božiu prácu

Až do tohto bodu mal jeruzalemský zbor celkom pokojný život, lebo vodcovia izraelského národa pozerali na kresťanov ako na súčasť židovského náboženstva. Stretávali sa v jeruzalemskom chráme, zastávali podobné hodnoty, hlásili sa k desatoru Božích prikázaní. Ich neprestajný rozvoj a rozširovanie spoločenského vplyvu však vyvolalo ďalší konflikt, pri ktorom sa vedúci zboru, Peter a Ján, dostali do väzenia. Aj v tejto situácii však Boh jednoznačne ukázal, že stojí na ich strane, lebo poslal anjela, ktorý ich vyviedol z väzenia a dal im príkaz, aby sa nestiahli z postavenia, ktoré vydobyli, ale aby ďalej smelo na verejných miestach kázali evanjelium. V tomto momente aj odporcovia z verejného života zostali prekvapení, čo sa ukázalo aj v záverečnom verdikte, kedy predstaviteľ elitnej liberálnej židovskej školy, rabín Gamaliel, otvorene napomenul vodcov verejného života, aby sa dobre zamysleli nad tým, čo urobia, lebo začal vidieť Božiu ruku, stojacu za službou apoštolov a za Božím dielom. Práve Gamalielov výrok zabezpečil jeruzalemskému zboru niekoľko rokov pokojného života a služby cirkvi. Tak, ako už veľakrát v príbehoch izraelského národa počas obdobia Starej zmluvy, aj teraz sa ukázalo, že Boh vie nakloniť aj srdcia neobrátených ľudí, ktorí sú v mocenskom postavení. V Starej zmluve boli takýmito napr. Artaxerxes, médsky kráľ Dárius, Cýrus. Aj moderná prax cirkvi vo svete ukazuje, že zvlášť spomedzi liberálnych kruhov vie Boh použiť takýchto ľudí pre svoje ciele.

Po týchto udalostiach jeruzalemský zbor ďalej rástol a rozširoval sa, takže podľa niektorých historikov už mohol mať okolo štyridsať až päťdesiattisíc ľudí. V tomto bode sa ukázala ďalšia prekážka v raste. Bolo nutné, aby vznikla jasnejšia štruktúra práce v Božom diele. Apoštoli preto preniesli (delegovali) autoritu vedenia spoločenských inštitúcii na ďalších ľudí, aby oni mohli udržať pozornosť na duchovných cieľoch a ďalšom napredovaní prebudenia. K tejto službe dali jasné duchovné podmienky, aby muži, na ktorých má byť položená zodpovednosť, boli ľudia plní Svätého Ducha a múdrosti, na živote, ktorých bolo vidieť jasné potvrdenie od Svätého Ducha. Veriaci v jeruzalemskom zbore medzi sebou rozpoznali siedmich mužov, ktorých Boh silne používal. Medzi nimi bol napr. Filip, ktorý sa stal evanjelistom a Štefan, muž plný viery a moci, skrze ktorého Boh robil veľké zázraky medzi ľuďmi. Pozadie tohto konfliktu bolo spojené s vtedajším rozdelením židovskej spoločnosti, kde jednu časť tvorili konzervatívni židia, zastávajúci Mojžišovskú líniu, ktorí radikálne horlili za podania Zákona a druhá časť boli sekularizovaní helenistickí židia, ktorí žili pod vplyvom gréckej kultúry (vplyv helenistickej gréckej kultúry v tomto období priniesol Herodes Veľký a jeho synovia). V tomto spore helenistickí židia cítili, že sú v službe odstrkovaní na úkor ortodoxných židov, preto apoštoli vytvorili pevnú štruktúru, kde nikto nemohol byť posudzovaný podľa svojej minulosti, ale podľa aktuálneho ovocia ich života. Aj počas histórie bolo možné vidieť, že sa obrátili rôzni kriminálnici, ľudia zapletení v podsvetí a žijúci v rôznych morálnych pokleskoch, z ktorých Boh pozdvihol silných služobníkov evanjelia. Z podobného prostredia pochádzali viacerí známi Wesleyho cestujúci kazatelia v 18.-19. stor.

Viacerí spomedzi týchto siedmich diakonov, ktorí boli ustanovení do služby, boli práve z tohto helénskeho prostredia. Prezrádzajú to hlavne ich grécke mená. Ako výsledok tohto posilnenia vnútornej štruktúry prišiel ešte väčší rast, kedy sa služba apoštolov a jeruzalemská cirkev stala natoľko vplyvnou organizáciou, že aj mnohí kňazi, ktorí boli akousi elitou vtedajšieho spoločenského života, obrátili sa k Pánovi a začali nasledovať Nazaretského Ježiša. Počet veriacich začal narastať ešte dynamickejším spôsobom.

Prvý mučeník a rozšírenie evanjelia mimo Jeruzalem

Spomedzi diakonov, ktorí boli ustanovení v jeruzalemskom zbore, sa Božie slovo koncentruje zvlášť na službu Štefana a Filipa. Tieto dve osoby neboli apoštolmi, ani len starší a k tomu všetkému mali aj helenistické pozadie. Je možné, že Svätý Duch používal týchto dvoch ľudí preto, lebo boli otvorenejší, mäkší, poddajnejší, vedeli lepšie spoluúčinkovať so Svätým Duchom ako kresťania s hebrejským - ortodoxným pozadím. Zvlášť služba Štefana vypôsobila veľké protivenstvo zo strany tradičných náboženských veriacich, ktorí nevedeli odolať múdrosti a sile Štefanovej služby, preto začali vytrhávať jeho myšlienky z kontextu, v ktorom boli povedané, a začali klamlivo obviňovať Štefana. Takéto protivenstvo zažili viacerí významní služobníci 20. storočia, ako napr. Oral Roberts, Kathrin Kuhlmanová, Kenneth Hagin, Derek Prince a iní. Aj proti týmto boli a sú vedené zo strany tradičných veriacich veľmi ostré kampane, ktoré mali zdiskreditovať ich službu a prejavy Božej moci, ktoré ich sprevádzali. Sú známe zvlášť z počiatku 20. stor. súdne prípady vedené proti F. F. Bosthowi, ktorý musel pred súdnym tribunálom na základe Biblie obhajovať biblické uzdravenie skrze vieru, skrze vkladanie rúk. Aj dnes je na internete možné nájsť rôzne obvinenia idúce proti už spomenutým služobníkom, aj proti mnohým ďalším.

Aj Štefan sa dostal do takejto situácie, kedy mal pred vysokou židovskou radou obhajovať svoju službu a výroky z Božieho slova. Štefanova reč, zapísaná v 7. kap. Skutkov, ho predstavuje ako veľmi zdatného a vzdelaného rečníka, ktorý sa obhajoval právnickou rečou. Podobným spôsobom zvykol hovoriť aj apoštol Pavol v synagógach pred židmi. Štefan vo svojej reči v krátkosti prebehol históriu židovského národa a jeho postoje voči tým, skrze ktorých mu Boh posielal oslobodenie. Počnúc Jozefom, ktorého odmietli jeho bratia, cez Mojžiša až po prorokov a znovu ukázal, že synovia Izraelovi nielen odmietli Krista, ale zatvrdili svoje srdce voči Svätému Duchu, čím znovu poukázal na podstatu novozmluvnej služby, ktorá je založená na prítomnosti Svätého Ducha. Jeho reč naplnila židovskú veľradu takým neovládateľným hnevom, že ho vyhnali von a hneď ho začali kameňovať. S jeho smrťou súhlasil aj Saul Tarzenský, ktorý mal vtedy menej než tridsať rokov, pretože ho nazvali mládencom. Saul začal prenasledovať kresťanov v Jeruzaleme a po celom okolí, vodil ich pred súdy a zatváral do väzenia, mnohých verejne zbičovali. Stal sa silným nástrojom nepriateľa proti cirkvi a proti nasledovaniu Krista. Mnohí veriaci na to zareagovali tak, že sa rozišli po okolitých mestách, a aj tam začali kázať evanjelium. Medzi takýmito kresťanmi bol aj Filip, ktorý bol spomedzi siedmich diakonov. Filipova služba je dobrou školou evanjelizácie pre dnešnú cirkev. Išiel do mesta Samárie, kde síce dodržiavali Mojžišov zákon, ale veľká časť zo samaritánov pochádzala z Perzie a z ďalších semitských národov v blízkosti Babylona, ktoré prišli na územie severného Izraela po asýrskom zajatí. V tomto meste dovtedy pôsobil okultný človek, ktorého meno bolo Šimon. Tento udržoval celé Samárske mesto pod svojím vplyvom a skrze manipuláciu a vplyv okultných vied udržoval celú oblasť pod silným démonickým tlakom. Tento vplyv vypôsobil, že v tom kraji boli mnohí chorí, chromí a zdémonizovaní ľudia. Filip však prišiel do tohto mesta a začal im kázať Krista a vyučoval o sile mena Ježiš a o moci Božieho kráľovstva. V dôsledku tohto kázania začali byť chorí uzdravovaní, z mnohých ľudí vychádzali démoni a mesto naplnila veľká radosť. Filipova služba nám odhaľuje, že v pohanských mestách (aj keď Samária bola pod značným vplyvom Mojžišovho zákona) nie je možné získavať ľudí pre Krista bez duchovného boja. Skrze Filipa sa veľká časť obrátila k Ježišovi Kristovi a uveril aj sám Šimon, vidiac, že sa dejú veľké divy a zázraky a pridŕžal sa Filipa. Tí, ktorí uverili, sa nechávali pokrstiť v Meno Pána Ježiša Krista. Jeruzalemskí starší, po tom, ako sa dopočuli o Božom hnutí v Samárii, vyslali tam Petra a Jána, ktorí skrze službu vkladania rúk pomáhali novoobráteným, aby prijali Svätého Ducha.

V tomto momente začína ďalší konflikt, ktorý nám odhaľuje, aké sú spôsoby nepriateľa, ktorými chce ochromiť Božiu prácu. Ukázalo sa, že Šimon mág sa neobrátil ku Kristovi úprimne a nepodriadil mu celý svoj život, lebo za peniaze chcel dostať od apoštolov pomazanie k tomu, aby aj on mohol klásť na ľudí ruky, s tým výsledkom, aby sa ich dotýkala Božia moc (Šimon nepočul, ale videl rôzne fyzické prejavy, ktoré sa dejú skrze vkladanie rúk a sprevádzajú naplňovanie sa Svätým Duchom, ako napr. svätý smiech, padanie na zem pod Božou mocou, trasenie sa od sily Božieho ohňa). Túto moc, prichádzajúcu od Boha, chcel použiť pre vlastné ciele. Chcel, aby mohol opäť uplatňovať svoj vplyv na ľudí. Je zarážajúce, že až do dnešných dní mnoho vedúcich dobre začínajúcich zborov, kresťanských skupín, veľmi ťažko rozpoznávajú vplyv takýchto ľudí podobného typu a razenia ako bol Šimon mág. Dá sa iba vydedukovať, že pokiaľ by apoštol Peter a Ján skrze dar rozlišovania duchov toto neodhalili a nepostavili by sa radikálne voči Šimonovmu vplyvu, samárske prebudenie by skončilo tak, že Šimon skrze napodobňovanie „duchovných darov“ by svojimi falošnými proroctvami, videniami a výkladmi jazykov zmenil nasmerovanie Filipovej služby a prebudenia podľa svojej vôle. Takto by chcel znovu uplatňovať svoj, ale nie Boží vplyv nad ľuďmi.

Z týchto niekoľkých myšlienok môžeme vidieť, aká pravdivá a aktuálna je aj dnes Kniha skutkov, lebo neopisuje iba historické dejinné udalosti, ale zároveň odkrýva princípy pre rast a napredovanie cirkvi v každej dobe.

Niektoré myšlienky boli použité zo skrípt vydaných akadémiou sv. Pavla - Tibor Ruff: Úvod do Novej zmluvy II.